Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019. Cieľom je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú a rýchlu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu hroziaceho úpadku.

Zavedenie preventívneho konania

Návrh zákona zavádza novú právnu úpravu riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, a to prostredníctvom preventívneho konania. Preventívne konanie má slúžiť ako účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať si životaschopnosť. Hlavným cieľom je predísť úpadku a následnému konkurzu.

Formy preventívneho konania

Preventívne konanie môže mať dve formy:

• Verejná preventívna reštrukturalizácia
• Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Ciele a účel návrhu zákona

Základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok "hrozí". Tým sa má zabrániť úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní. Súčasne by sa malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, a zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Dočasná ochrana

Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Rozsah pôsobnosti

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nová právna úprava a odborná spôsobilosť správcov

Návrh zákona upravuje aj tzv. špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní. Títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti. Komisia bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach.

Zmeny v legislatíve

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v:

• zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave:

• zákona č. 7/2005 Z. z.,
• Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny),
• zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Reštrukturalizácia a konkurzné konanie

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka. Vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Ďalšie podnikanie po oddlžení

V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach.

Špecializácia súdnych orgánov

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 až 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende.

Účinnosť zákona a vplyvy

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla. Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Transpozícia smernice a hroziaci úpadok

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú niektoré nástroje na riešenie hroziaceho úpadku, ktorý nastal v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou.

Vymedzenie hroziaceho úpadku

Vymedzenie hroziaceho úpadku, ako aj hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka a domnienky jeho platobnej schopnosti, vrátane hmotnoprávnej úpravy povinností dlžníka v situácii hroziaceho úpadku je predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Preventívna reštrukturalizácia - verejná a neverejná

V podmienkach Slovenskej republiky ide o úplne novú právnu oblasť, keďže doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok spomínali, avšak jeho riešenie nijako systematicky neupravovali. V súlade s cieľmi smernice sa preto zavádzajú nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ktorými sú verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia.

Cieľ preventívnej reštrukturalizácie

V súlade so základným cieľom a účelom smernice sa tak navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu (likvidačnému konaniu). Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Subjekty vylúčené z pôsobnosti zákona

Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou v súlade s ustanoveniami smernice. Riešenie hroziaceho úpadku zákonom sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby, ktorá je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vylúčenie týchto subjektov je odôvodnené najmä existujúcou osobitnou právnou úpravou dohľadu a riešenia krízových situácií týchto osobitných subjektov. Vylúčenie, ak ide o večné subjekty práva (napr. štát), môže byť absolútne alebo relatívne, a to pokiaľ ide o subjekty, ktorých úpadok resp. hroziaci úpadok podlieha osobitným pravidlám riešenia.

Definície veriteľov

Medzi jednotlivými pojmami sa vymedzujú aj pojmy ako drobný veriteľ, malý veriteľ, relevantný veriteľ a významný veriteľ, pričom na určenie postavenia konkrétneho veriteľa v rámci preventívneho konania je rozhodujúci stav v čase začatia preventívneho konania, t. j. v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo v čase oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu.

Povinnosti dlžníka a úloha poradcu

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom.

Poradca pri riešení hroziaceho úpadku

Zákon osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná, a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany.

Dôvody pre využitie poradcu

Uvedená povinnosť má svoje opodstatnenie z dôvodu, že ak dlžník nezískal tento súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, je možné predpokladať, že veritelia buď nesúhlasia s riešením situácie dlžníka verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, alebo nemajú dostatočné informácie o situácii dlžníka, prípadne sú tieto informácie nehodnoverné, resp. veritelia nemajú dôveru v „poctivý zámer“ dlžníka na riešení jeho situácie.

Transparentnosť výberu poradcu

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu.

Úloha a povinnosti poradcu

V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Výpočet základných úloh, ktoré by mal poradca plniť v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie sú vymedzené demonštratívne, pričom konkrétne úlohy a povinnosti poradcu závisia od obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý s dlžníkom tento poradca uzatvára.

Základné povinnosti poradcu

Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu (rozsah poistného krytia je ponechaný na úvahu dlžníka, prípadne odporúčanie veriteľov). Okrem uvedeného sa zavádza povinnosť poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, bezodkladne písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak sa o úpadku dlžníka poradca dozvedel v priebehu vykonávania svojej funkcie poradcu v preventívnom konaní. Poradca je tiež povinný sa zúčastniť informatívnej a schvaľovacej schôdze.

Podmienky pre výkon činnosti poradcu

Osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ by mal poradca vykonávať činnosti alebo poskytovať služby v rámci riešenia hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, na ktoré osobitné predpisy vyžadujú splnenie určitých zákonných podmienok a predpokladov pre výkon takejto činnosti alebo na poskytovanie konkrétnych služieb, poradca musí tieto podmienky a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi spĺňať. Napríklad v prípade, ak by išlo o poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Odmena poradcu

Upravujú sa niektoré pravidlá pre odmenu poradcu, ktorá by potenciálne mohla ohrozovať uspokojenie veriteľov, ak preventívne konanie nepovedie k vyriešeniu problémov dlžníka. Odmena poradcu je závislá samozrejme od zmluvnej voľnosti. Odmena poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie nepodlieha žiadnemu procesu schvaľovania alebo posudzovania jej primeranosti alebo neprimeranosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená časť odmeny“) schvaľuje veriteľský výbor.

Schválenie odmeny poradcu

Pokiaľ veriteľský výbor schváli odmenu poradcu, ktorá mu patrí za výkon funkcie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo schváli úhradu neuhradenej časti jeho odmeny, poradca sa v tejto schválenej výške odmeny alebo neuhradenej časti jeho odmeny považuje za nedotknutého veriteľa, a teda dlžník mu je povinný plniť túto schválenú odmenu v dohodnutom rozsahu v dohodnutých termínoch splatnosti.

Ručenie a jeho riziká

Ručenie je zmluvný zabezpečovací inštitút, ktorým sa ručiteľ (fyzická osoba) zaväzuje veriteľovi, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju dlžník nesplní. Ide o akcesorický záväzok: jeho existencia, rozsah a osud sú spravidla viazané na hlavnú (primárnu) pohľadávku. Dlžník - osoba povinná splniť primárny záväzok.

Vznik a rozsah ručenia

Ručenie vzniká typicky písomnou ručiteľskou zmluvou medzi veriteľom a ručiteľom (môže ísť aj o trojstranné dojednanie). Zmluva by mala obsahovať presnú identifikáciu ručiteľa, veriteľa a dlžníka, identifikáciu zabezpečovanej pohľadávky, rozsah a limity ručiteľského záväzku.

Akcesoria a subsidiarita ručenia

Akcesorita znamená, že platnosť a rozsah ručenia sledujú osud hlavného záväzku: ak hlavný záväzok zanikne (splnením, započítaním, premlčaním a pod.), zaniká zásadne aj ručenie; ak sa hlavný záväzok zvýši, ručenie sa zvýši len do dojednaného limitu. Subsidiarita sa prejavuje tak, že veriteľ sa má najprv obrátiť na dlžníka; dohodou však možno z ručenia urobiť solidárny záväzok (veriteľ si vyberie, koho bude žalovať, alebo žiadať plnenie).

Krytie ručenia

Pokiaľ zmluva neurčí inak, ručenie kryje istinu, zmluvné aj zákonné úroky (dojednajme presný úrokový režim), úroky z omeškania, primerané náklady spojené s uplatnením pohľadávky (výzvy, právne zastúpenie, súdne poplatky, exekúcia) a zmluvné sankcie, ak boli voči dlžníkovi platne dojednané.

Ochrana ručiteľa

Ak ručiteľ koná mimo svojej podnikateľskej činnosti, aplikuje sa zvýšená miera ochrany (transparentnosť, zrozumiteľnosť, primeranosť). Veriteľ by mal ručiteľovi poskytnúť kľúčové informácie o dlžníkovi a zmluve (výška a štruktúra dlhu, splatnosti, úroky, riziká, existujúce zabezpečenie, históriu plnenia), a priebežne informovať o podstatných zmenách (mora dlžníka, zosplatnenie).

Námietky ručiteľa

Ručiteľ môže uplatniť všetky námietky, ktoré má voči veriteľovi sám dlžník (napr. neplatnosť, zánik, započítanie), a tiež vlastné námietky vyplývajúce z ručiteľského vzťahu (prekročenie limitu, neinformovanie, premlčanie nároku voči ručiteľovi, nesplnenie podmienok vyzvania), namietanie, že veriteľ bezdôvodne zhoršil postavenie ručiteľa.

Vyzvanie ručiteľa

Povinnosť ručiteľa plniť vzniká spravidla po marnom uplynutí lehoty, ktorú veriteľ poskytol dlžníkovi, a po riadnom vyzvaní ručiteľa. Zmluvy často určujú formu a obsah výzvy. Veriteľ nesie dôkazné bremeno o existencii dlhu, splatnosti, vyzvaní a o rozsahu plnenia.

Subrogácia a regres

Po uspokojení veriteľa ručiteľ vstupuje do práv veriteľa do výšky plnenia (subrogácia) a má regresnú pohľadávku voči dlžníkovi. Súčasťou prechádzajú aj zabezpečovacie práva (záložné práva, zadržovacie práva), ak to povaha veci umožňuje. Ak ručí viac ručiteľov, môže byť ručenie dohodnuté ako solidárne (veriteľ môže žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek) alebo podielové (každý do určitej časti). Ručiteľ, ktorý plnil nad svoj podiel, má regres voči ostatným ručiteľom.

Záložné právo

Záložné právo - viaže sa na konkrétnu vec; pri speňažení sa veriteľ uspokojuje z predmetu zálohu. Pri úverových zmluvách ide často o kumuláciu zabezpečení (záložné právo k nehnuteľnosti + ručenie rodiča/partnera).

Ručenie v konkurze a reštrukturalizácii

V konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní dlžníka veriteľ zvyčajne môže pokračovať v uplatňovaní nároku voči ručiteľovi. Naopak, ak sa do úpadku dostane ručiteľ, jeho majetok podlieha kolektívnemu uspokojeniu veriteľov; veriteľ zabezpečenej pohľadávky má výhodu, ak je spojené aj záložné právo.

Premlčanie nároku voči ručiteľovi

Nárok veriteľa voči ručiteľovi sa premlčuje vo všeobecnej alebo osobitnej premlčacej lehote, ktorá typicky začína plynúť od splatnosti dlhu a od výzvy ručiteľovi (podľa zmluvy a právnej úpravy). Pre ručiteľa je kľúčové uplatniť námietku premlčania v konaní; súd na ňu neprihliada automaticky.

Predchádzanie sociálne nevhodným situáciám

Prax by mala zabrániť predlžovaniu a sociálne nevhodným situáciám (napr. ručenie blízkych bez reálnej schopnosti niesť riziko). Ak veriteľ požaduje solidárne ručenie, zvážte namiesto ručenia spoludlžníctvo s nižším rizikom pre neinformované osoby? Vymedzte, ktoré príslušenstvo kryjete (napr. úroky len do X % p.a.).

Záver o ručení

Ručenie fyzickej osoby je účinným, no rizikovým zabezpečovacím nástrojom. Jeho správne nastavenie stojí na troch pilieroch: (a) presná definícia rozsahu a limitov ručiteľskej povinnosti, (b) informačná disciplína počas celého trvania záväzkového vzťahu a (c) vyváženie práv a povinností veriteľa, dlžníka a ručiteľa tak, aby sa predišlo neprimeranému zaťaženiu ručiteľa a sporom.

Sankčný charakter poplatkov z omeškania

Poplatky z omeškania, ako aj poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a majú sankčný charakter. V rozhodnutiach trestného charakteru je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.

Ukladanie sankcií a ich význam

Ukladanie sankcií má význam tak represívny ako aj preventívny. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.

tags: #premlcanie #pohladavky #akceleracia