Premlčanie Práva na Náhradu Trov Obhajoby v Slovenskom Práve

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou premlčania práva na náhradu trov obhajoby v kontexte slovenského právneho systému. Analyzuje aktuálnu právnu úpravu, judikatúru a teoretické východiská, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto zložitú oblasť práva.

Právo na spravodlivé súdne konanie a náhrada trov obhajoby

Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáhala ochrany svojich práv podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou jej sťažnosti bolo premlčanie práva na náhradu trov obhajoby.

Právo na súdnu ochranu zahŕňa aj právo na rozhodnutie o trovách konania. Ak je obžalovaný právoplatne oslobodený spod obžaloby, prípadne trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené, vzniká otázka náhrady účelne a preukázateľne vynaložených trov obhajoby. Trestný poriadok však túto otázku explicitne neupravuje, s výnimkou ustanovenia § 119 ods. 4, ktoré však nešpecifikuje spôsob a čas uhradenia týchto nákladov.

Problém absencie priamej úpravy v Trestnom poriadku

Trestný poriadok neupravuje náhradu účelne a preukázateľne vynaložených trov obhajoby obvineného a jediné ustanovenie, ktoré sa tejto otázky dotýka, je uvedené v § 119 ods. 4 Trestného poriadku. Uvedená právna norma však neuvádza kedy, ako a kým majú byť takto účelne vynaložené náklady obvinenému nahradené. Otázkou zostáva, prečo tento nárok obvinenému nevznikne, ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby v zmysle § 285 písm. g) Trestného poriadku, keďže takýmto spôsobom je možné nárok obvineného na náhradu nákladov spojených s obstaraním dôkazov jednoducho zmariť.

Riešenie prostredníctvom civilného konania a zákona č. 514/2003 Z.z.

Právoplatne oslobodená osoba sa náhrady trov konania v trestnom procese nedomôže priamo a musí iniciovať civilné konanie v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Pred podaním žaloby je potrebné požiadať príslušný štátny orgán o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003. Tento proces trvá spravidla niekoľko mesiacov.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Súdna prax a nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 540/2016-33

Väčšinová judikatúra zastáva názor, v zmysle ktorého je zásadne vždy daný nárok žalobcu na náhradu škody z titulu trestného stíhania, pokiaľ toto trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsúdením. Uvedené poznatky zhrnul Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 540/2016-33 zo dňa 13. 12. 2016. Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004.

Interpretácia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a teleologický výklad

Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. však nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Objektívna zodpovednosť štátu a princíp materiálnej spravodlivosti

V materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, je potrebné nárok na náhradu škody posudzovať ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Kritické aspekty súčasnej právnej úpravy

Súčasná právna úprava náhrady trov trestného konania nemusí korešpondovať s účinnou realizáciou práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nie je správne, aby obvinenému vznikol nárok na náhradu trov obhajoby pre akýkoľvek dôvod obligatórneho zastavenia trestného stíhania.

Návrhy de lege ferenda a alternatívne riešenia

V prípade existencie pochybností či by malo byť vo vyššie uvedených prípadoch obvinenému priznané právo na náhradu trov obhajoby, považujem za ústavne konformné nárok priznať, pričom vychádzam z nasledovnej úvahy: Ak je právo na náhradu trov konania súčasťou práva na spravodlivý proces a dôvody pre nepriznanie trov predstavujú výnimku z tohto práva, je potrebné takéto výnimky stanoviť len v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k porušeniu čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Okrem vyššie uvedených prípadov je potrebné upraviť aj situáciu, keď si obvinený zaviní trestné stíhanie.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Princípy pre posudzovanie nároku na náhradu trov obhajoby

• Nárok na náhradu trov obhajoby by mal byť priznaný obvinenému, ktorému sa nepodarilo preukázať vinu.
• Nemal by vzniknúť v prípade zastavenia trestného stíhania v dôsledku schváleného zmieru podľa 215 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.
• Diskutabilné je priznanie trov v prípade obligatórneho zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť obvineného v čase skutku alebo preto, že mladistvý obvinený v čase skutku mladší ako 15 rokov nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.
• V prípade premlčania trestného stíhania OČTK nemali pre premlčaný skutok vôbec vznášať obvinenie, resp. tým, že riadne nepokračovali v trestnom stíhaní, zapríčinili jeho zastavenie.
• V prípade úmrtia (§ 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku) by zastavenie trestného stíhania z tohto dôvodu nemalo vylučovať nárok na náhradu trov obhajoby.

Premlčacia doba nároku na náhradu trov konania

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. To znamená, že premlčacia doba na vymáhanie súdom priznaného nároku na náhradu trov konania je 10 rokov.

Špecifické prípady a judikatúra

Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 2014/2013 zo dňa 18.3.2014 nepriznal právo namietnuť premlčanie v prípade, ak objektívna premlčacia doba skončila skôr, než poškodený zistil, že mu vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia.

Na Slovensku možno poukázať na uznesenie 1 MCdo 7/2014 zo dňa 27.1.2016, ktoré tiež rieši otázku odopretia práva vzniesť námietku premlčania v konaní o náhradu škody voči štátu vzniknutej v dôsledku trestného konania vedeného proti poškodenému.

Zneužitie práva na zastúpenie advokátom a účelnosť trov

Súdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenie advokátom. Za účelne vynaložené náklady možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #práva #na #náhradu #trov #obhajoby