Premlčanie Práva na Uloženie Pokuty za Neuhradenie Diaľničnej Známky: Komplexný Prehľad

Úvod

Uhradenie diaľničnej známky je pre prevádzkovateľov vozidiel povinnosťou pri užívaní vymedzených úsekov ciest. V prípade jej neuhradenia hrozí pokuta. Tento článok sa zameriava na premlčanie práva na uloženie pokuty za neuhradenie diaľničnej známky, analyzuje relevantnú legislatívu, judikatúru a praktické aspekty.

Objektívna Stránka Skutkovej Podstaty Správneho Deliktu

Podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke, podstatou správneho deliktu je, aby prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku pri užívaní vymedzeného úseku ciest. Skutková podstata je jednoznačne určená absenciou úhrady diaľničnej známky v čase užívania diaľnice. Súčasťou nie je povinnosť akceptácie Všeobecných podmienok, ktorými si správca výberu úhrady diaľničnej známky upravuje dobu platnosti diaľničnej známky. Zákon sankcionuje absenciu úhrady diaľničnej známky v čase užívania diaľnice.

Príklad z praxe

Krajský súd v Prešove sa zaoberal prípadom (sp. zn. 2Sa/38/2020 z 17. 1. 2022), kde žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu D. o uložení pokuty prevádzkovateľovi vozidla za to, že nezabezpečil úhradu diaľničnej známky pri užívaní vymedzeného úseku cesty D1. Žalovaný zmenil formuláciu výroku rozhodnutia, aby presnejšie vyjadril, že prevádzkovateľ "nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky".

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (NDS) uviedla, že prevádzkovateľ motorového vozidla nemal zakúpenú platnú diaľničnú známku. K porušeniu povinnosti došlo dňa 01.02.2018. Išlo o výsledok previerky vozidla v evidencii úhrad diaľničných známok platných k dátumu a času zaznamenania prejazdu vozidla kontrolným zariadením.

Okresný úrad D. uložil prevádzkovateľovi vozidla pokutu vo výške 150 eur. V odôvodnení uviedol, že vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je Záznam o vykonaní kontroly a fotografia vyhotovená dňa 02.02.2018.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Účastníčka konania podala odpor, v ktorom uviedla, že diaľničnú známku uhradila 29.01.2018 a platila do 31.01.2019. K odporu priložila aj objednávku diaľničných známok. NDS reagovala vyjadrením, že vozidlo nemalo v čase výkonu kontroly 01.02.2018 uhradenú platnú elektronickú diaľničnú známku. Vozidlo malo uhradenú diaľničnú známku s platnosťou od 02.02.2018 do 31.01.2019.

NDS uviedla, že diaľničná známka bola objednaná 29.01.2018 s platnosťou od 02.02.2018 do 31.01.2019. Prevádzkovateľ vozidla zvolil nákup diaľničnej známky spôsobom objednávka, úhrada bankovým prevodom. Peňažné prostriedky za úhradu diaľničnej známky musia byť pripísané na účet správcu výberu úhrady diaľničnej známky najneskôr 4 pracovné dni pred začiatkom platnosti diaľničnej známky, preto dátum začiatku platnosti diaľničnej známky môžete nastaviť najskôr o 4 pracovné dni nasledujúce po dnešnom dni. Zákazník bol upozornený na platnosť diaľničnej známky. Z potvrdenia o úhrade diaľničnej známky je uvedené: „Platnosť diaľničnej známky od 02.02.2018 do 31.01.2019 pre vozidlo ev. č. D“.

Účastníčka bola predvolaná na prejednanie deliktu a uviedla, že z dôvodu práceneschopnosti a následnej kúpeľnej liečby si prevzala po uplynutí termínu predvolania. V rámci zápisnice uviedla, že má za to, že odo dňa zaplatenia DZ mohla užívať vymedzené úseky ciest.

Správny orgán uviedol, že účastník konania mal možnosť kontrolovať platnosť diaľničnej známky prostredníctvom predmetnej zjednodušenej faktúry, ktorá je dôkazom toho, že diaľničná známka začala platiť dňa 02.02.2018. Na základe predložených dokumentov mal preukázané, že diaľničná známka bola uhradená 29.01.2018, ale formou objednávky, kde platnosť známky začala o 4 dni, t. j. 02.02.2018. V čase spáchania správneho deliktu dňa 01.02.2018 vozidlo nemalo uhradenú diaľničnú známku.

Účastníčka konania podala odvolanie, v ktorom uviedla, že predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že diaľničnú známku s ročnou platnosťou zakúpila na dve motorové vozidlá ešte pred skončením doby platnosti diaľničnej známky zakúpenej na rok 2017 platnej do 31.01.2018 a to elektronicky dňa 29.01.2018.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Správny orgán konštatoval, že aj keď účastník konania uhradil diaľničnú známku na vozidlo dňa 29.01.2018, jej platnosť bola nastavená až od 02.02.2018. Vzhľadom na uvedené sa dňa 01.02.2018 porušením povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona ako účastníčka konania a prevádzkovateľ vozidla dopustila správneho deliktu v zmysle § 10a ods. 1 zákona.

Účastníčka konania poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona s tým, že diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná od 01. januára príslušného kalendárneho roka do 31.januára nasledujúceho kalendárneho roka, predmetné ustanovenie zakotvilo maximálny rozsah platnej ročnej diaľničnej známky, no platnosť ročnej diaľničnej známky nie je automaticky viazaná na 01. január, relevantné sú údaje uvedené pri jej platnosti. Správny orgán teda sám konštatuje, že mal za preukázané, že diaľničnú známku uhradila už 29.01.2018, napriek tomu jej kladie za vinu, že dňa 01.02.2018 nemala uhradenú diaľničnú známku. To, že účastník konania uhradil diaľničnú známku predtým, ako užíval spoplatnený vymedzený úsek cesty, neznamená, že ju mal aj platnú. Diaľničná známka pre vozidlo bola platná až od 02.02.2018, o čom svedčí aj potvrdenie o úhrade diaľničnej známky. Aj v objednávke diaľničných známok sa uvádza platnosť diaľničnej známky pre vozidlo od 02.02.2018 do 31.01.2019.

Prvostupňový správny orgán predložil odvolanie odvolaciemu orgánu, v rámci ktorého odvolacieho konania uviedol, že účastník konania sa správneho deliktu dopustil a predmetné potvrdenie o úhrade diaľničnej známky nie je dôkazom, ktoré by vyvrátilo zistenie zdokumentované Záznamom o vykonaní kontroly. Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri využívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky (§ 4 ods. 2 zákona) a správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

Odvolací orgán dodáva, že prvostupňový orgán uložil účastníkovi konania za správny delikt najnižšie možnú zákonom stanovenú lehotu. V závere rozhodnutia zistil, že prvostupňový správny orgán nesprávne formuloval, že prevádzkovateľ vozidla sa dopustil správneho deliktu užívaním vymedzeného úseku cesty vozidlom bez úhrady diaľničnej známky namiesto toho, aby uviedol, že prevádzkovateľ vozidla sa správneho deliktu dopustil tým, že nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cestu vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Vzhľadom k tomu čiastočne zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo uviedol vo výroku rozhodnutia.

Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu D. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania trov konania voči žalovanému.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. v zázname o vykonaní kontroly dodržiavania podľa zákona uviedla, že prevádzkovateľ motorového vozidla nemal na vozidlo zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím sa dopustil správneho deliktu. Žalovaný okrem iného citoval vyjadrenie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zo dňa 12.11.2019, v ktorom sa uvádza, že kontrolou v rámci centrálnej evidencie úhrady diaľničných známok Služby výberu a evidencie úhrady diaľničných známok za užívanie vymedzených úsekov ciest sa zistilo, že vozidlo nemalo v čase výkonu kontroly dňa 01.02.2018 uhradenú platnú elektronickú diaľničnú známku. Vozidlo s predmetným evidenčným číslom malo uhradenú diaľničnú známku s platnosťou od 02.02.2018 do 31.01.2019. Čo sa týka diaľničnej známky s ročnou platnosťou, v prípade jej úhrady v rámci kalendárneho roka, je platná odo dňa úhrady diaľničnej známky do 31.01. nasledujúceho kalendárneho roka.

Žalobkyňa poukazuje v žalobe na to, že predložila v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správnemu orgánu aj súdu notifikáciu o exspirácii diaľničnej známky pre vozidlo, ktorá preukazuje, že uvedené vozidlo malo platnú diaľničnú známku do 31.01.2018 vrátane. S časovým predstihom ešte pred uplynutím doby platnosti diaľničnej známky dňa 29.01.2018 žalobkyňa zakúpila diaľničnú známku s ročnou platnosťou na rok 2018 na motorové vozidlo za ktorú zaplatila bezhotovostným prevodom z účtu dňa 29.01.2018, čo preukazuje Potvrdením o zrealizovaní transakcie VÚB banky. V Potvrdení o úhrade diaľničnej známky, faktúra, ktorá jej bola doručená 30.01.2018, je uvedený dátum dodania 29.01.2018. Zo žiadneho ustanovenia zákona ani VOP nevyplýva, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

V Potvrdení o úhrade objednávky diaľničných známok zo dňa 29.01.2018, ktoré žalobkyňa predložila správnemu orgánu, nie je žiadna informácia alebo upozornenie, že platnosť diaľničnej známky nastane až o 4 dni po úhrade známky. V texte potvrdenia objednávky je uvedené: „Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybnosti uvádza, že úhrada Vami špecifikovaných diaľničných známok bude v rámci Centrálnej evidencie úhrad diaľničných známok zrealizovaná výlučne až na základe Vášho zaplatenia sumy uvedenej v objednávke diaľničných známok do uvedeného dátumu splatnosti diaľničných známok s príslušný variabilným symbolom, a teda doklad Potvrdenie o úhrade diaľničnej známky, faktúra Vám bude doručený až okamihom pripísania Vašej platby na účet správcu výberu úhrady diaľničnej známky uvedený v objednávke diaľničných známok.“ Na účet správcu výberu úhrady bola jej úhrada za diaľničnú známku pripísaná dňa 30.01.2018. Keďže žalobkyňa za diaľničnú známku riadne zaplatila, jej úhrada bola pripísaná na účet Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., riadila sa ustanovením § 3 ods. 1 zákona a čl. 4 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok: „Diaľničná známka s ročnou platnosťou v prípade jej úhrady v rámci kalendárneho roka je platná odo dňa úhrady diaľničnej známky (vrátane) do dňa 31.

Zmeny v legislatíve a ich dopad

Dňa 21.07.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon č. 488/2013 Z. z. Dôvodom zmeny zákona bola zrejme nespokojnosť viacerých prevádzkovateľov vozidla, ktorým prišlo rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti, ktorá bola porušená ešte v roku 2017.

Prekluzívne lehoty

Najvyšší súd SR k lehotám na ukladanie pokút uvádza, že správny orgán je pri ukladaní pokút viazaný hmotno-právnymi lehotami. Tieto lehoty majú prekluzívny charakter. Súčasné ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. však upravuje len objektívnu 60 dňovú lehotu na uloženie pokuty („…odo dňa porušenia povinnosti“). V lehote 60 dní odo dňa porušenia povinnosti prevádzkovateľa vozidla pritom rozhodnutie musí byť nielen vydané, ale aj právoplatné. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť.

To znamená, že rozkaz musí byť prevádzkovateľovi vozidla doručený najneskôr do 44. dní od porušenia povinnosti, pretože lehota na podanie odporu je 15 dní. Vzhľadom na subsidiárnu pôsobnosť Správneho poriadku na zákon, pri doručovaní sa ďalej bude postupovať podľa ustanovenia § 24 a nasl. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. V prípade, že sa zásielka - rozkaz o uložení pokuty uloží na pošte, má adresát (páchateľ správneho deliktu) 18 dňovú lehotu na prevzatie zásielky.

Lehota bude zachovaná, ak sa odpor podá (odovzdá na poštovú prepravu alebo osobne na správnom orgáne) v posledný deň lehoty, teda v 15. Odpor však musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona a ustanovenia § 19 ods. 2 Správneho poriadku. Prevádzkovateľ však odpor neodôvodní, teda správny orgán ho odmietne podľa ustanovenia § 13 ods. 3 písm.

Prevádzkovateľ vozidla však rozhodnutie o odmietnutí odporu opäť (hoci aj účelovo) neprevezme, napríklad z dôvodu, že sa nebude zdržiavať v mieste doručovania (spravidla adresa trvalého pobytu). Týmto spôsobom (hoci účelovým a vedomým) prevádzkovateľ vozidla „oddiali“ právoplatnosť rozkazu o pokute až o 51 dní (18 dní na prevzatie rozkazu, 15 dní kým podá neodôvodnený odpor a ďalších 18 dní kým prevezme rozhodnutie o odmietnutí odporu), pričom do lehoty nie je započítaný čas prepravy zásielok (napr. Ak by deň právoplatnosti rozkazu mal pripadnúť na 61.

Právna úprava účinná do 20.07.2020 stanovovala jednotnú subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú prekluzívnu dobu, do ktorej muselo byť o správnom delikte právoplatne rozhodnuté. Tento stav sa však mení, pričom v rámci „klasického“ správneho konania už nie je stanovená objektívna prekluzívna lehota, do ktorej musí byť pokuta uložená. Ak teda prevádzkovateľ vozidla podá odôvodnený odpor pred uplynutím lehoty 60 dní od porušenia povinnosti, správny orgán pokračuje v správnom konaní, pričom toto konanie môže trvať neobmedzene dlho a zánik zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla by v prípade klasického správneho konania nikdy nenastal (hoci podľa ustanovenia § 11 ods.

Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.

Podľa nášho názoru by mal zákonodarca stanoviť aj objektívnu prekluzívnu dobu, do ktorej môže byť pokuta v klasickom správnom konaní uložená, pričom inšpirovať by sa mohol ustanovením § 24 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. Domnievame sa však, že ustanovenie § 11 ods.

Ako sme už vyššie uviedli, ustanovenie § 11 ods. 6 zákona má jednoznačne charakter hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty, uplynutím ktorej zaniká právo štátu na potrestanie páchateľa správneho deliktu. Konanie o správnom delikte je v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj obvinenému garantovať práva upravené v čl.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ustanovenie § 16e teda na tejto skutočnosti nič nemení, pretože ustanovenie § 11 ods. 6 zákona nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j.

Konania začaté do 20.07.2020 sa teda môžu dokončiť podľa doterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik zodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.07.2020, pretože tieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ v Ústave SR.

Povinnosti a zodpovednosti

Do elektronického systému zodpovedá prevádzkovateľ vozidla alebo vodič. Za správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. podľa § 4 ods. pokuty podľa § 11 ods. alebo vodičovi povinnosť zložiť peňažnú záruku vo výške pokuty podľa § 11 ods. to neplatí, ak po porušení povinnosti prevádzkovateľa vozidla podľa § 4 ods. preukázateľne k zmene prevádzkovateľa vozidla. dôvodu, ako je uvedené v § 12 ods. c) pokuta v súvislosti s porušením povinnosti podľa § 4 ods. dôvodu, ako je uvedené v § 12 ods. d) pokuta uložená v súvislosti s porušením povinnosti podľa § 4 ods. 7 písm.

Procesné aspekty

Konania o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. decembrom 2021 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30.

tags: #premlčanie #práva #na #uloženie #pokuty #diaľničná