
Čas je v práve nenahraditeľný. Práva patria bdelým, a preto právny poriadok pozná inštitúty, ktoré vyžadujú, aby si subjekty svoje práva uplatnili v zákonom stanovených lehotách. V opačnom prípade môže dôjsť k oslabeniu alebo až zániku týchto práv. Premlčanie a preklúzia sú dva významné právne inštitúty, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní právnej istoty a spravodlivosti. Hoci oba súvisia s plynutím času a jeho vplyvom na práva a povinnosti, majú odlišné dôsledky a uplatňujú sa v rôznych situáciách. V praxi však často dochádza k zamieňaniu ich významu. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely medzi premlčaním a preklúziou, vysvetliť ich dôsledky a poskytnúť praktické príklady, aby boli tieto právne koncepty zrozumiteľné pre širokú verejnosť.
Premlčanie je právnym inštitútom, pri ktorom po kvalifikovanom uplynutí času, určenom v zákone, dochádza k zániku súdnej vymáhateľnosti práva. Premlčanie predstavuje právny následok kvalifikovaného uplynutia času, po ktorom už nie je možné vymáhať právo prostredníctvom súdu. Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu - motivuje veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie.
Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Premlčanie predstavuje inštitút, ktorého podstata je zjavná z jeho účinku, ktorým je skutočnosť, že právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže však byť priznané alebo uznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty.
Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Ak sa dobrovoľne splní povinnosť po uplynutí premlčacej doby, nejde o plnenie bez právneho dôvodu, keďže samotné právo uplynutím premlčacej doby nezaniklo, len sa oslabila jeho súdna vymáhateľnosť.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.
Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie - od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka.
Poučenie? Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú:
Vlastnícke právo k veci - právo byť vlastníkom majetku sa nepremlčuje. Napríklad ak ste majiteľom pozemku, plynutím času toto vaše vlastnícke právo nezanikne len preto, že ho „nevyužívate“.
Práva z vkladov v banke - pokiaľ trvá vkladový vzťah (napr. máte peniaze na vkladnej knižke alebo účte), právo na výplatu vkladu sa nepremlčí.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Záložné právo - ak ste veriteľ a máte pohľadávku zabezpečenú zálohom (napr. hypotéka zabezpečená nehnuteľnosťou), záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná zabezpečená pohľadávka. Inak povedané, kým trvá možnosť vymáhať dlh, trvá aj záloh.
V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného - práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty.
Zároveň Obchodný zákonník stanovuje, že bez ohľadu na dohody či iné okolnosti, uplynie premlčanie najneskôr za 10 rokov od začiatku - ide o tzv. maximálnu hranicu. Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov. V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli. Napríklad, ak ste utrpeli škodu a dlho ste o nej nevedeli, zákon aj tak po 10 rokoch “zastaví hodiny”.
Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Uznanie dlhu - ak dlžník svoj dlh písomne uzná (čo do dôvodu aj výšky), má to veľmi významný efekt na premlčanie. Uznaním dlhu sa totiž prerušuje pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku “oživí” aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie. Ak je v písomnom uznaní dlhu uvedený aj termín plnenia, desaťročná lehota začne plynúť od uplynutia tohto termínu.
Uznanie dlhu je preto pre veriteľa veľmi výhodné - napr. ak dlžník pred uplynutím 3 rokov podpíše dohodu, že uznáva svoj dlh, veriteľ získa namiesto zvyšných pár mesiacov rovno 10 rokov.
Pozor: Uznanie musí byť písomné a dostatočne určité; ak by išlo o spotrebiteľský dlh, zákon zakazuje vopred podpisovať uznania dlhu spotrebiteľom vo vlastnom mene (také ustanovenie v zmluve by bolo neplatné).
Ak váš nárok už bol priznaný právoplatným rozhodnutím (rozsudkom, platobným rozkazom a pod.) alebo rozhodcovským nálezom, tak získavate nový titul a zároveň novú lehotu. Nárok priznaný v rozhodnutí sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia teda trvá desať rokov - v tejto lehote musíte podať návrh na exekúciu, inak aj právo z rozsudku zanikne premlčaním.
Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok).
Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva.
Spočívanie (stavanie) premlčania - ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde (alebo iný príslušný návrh na orgáne) a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba od podania žaloby neplynie po celý čas súdneho konania. Jednoducho, podaním žaloby „stopnete hodiny“. To isté platí, ak už máte právoplatný rozsudok a podáte návrh na exekúciu - premlčanie počas exekučného konania tiež neběží.
Prerušenie (pretrhnutie) premlčania - nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd či iný orgán právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa. V dôsledku uznania dlhu alebo úspešnej žaloby sa pôvodná premlčacia lehota preruší a začne plynúť nová - vždy nanovo celých 10 rokov. Ako sme uviedli, uznanie dlhu zakladá novú desaťročnú lehotu. Rovnako ak získate rozsudok, od jeho právoplatnosti (presnejšie odo dňa plnenia určeného v ňom) máte 10 rokov na jeho vymáhanie. Laicky povedané, prerušením sa “vynuluje počítadlo” a ide sa od začiatku.
Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi - napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež.
Dôležité: Po prerušení začne nová lehota plynúť až od momentu, keď pominie dôvod prerušenia.
Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu - napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať.
Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne.
K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu.
Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.
Kde sa s preklúziou stretneme? Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú.
Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si vo februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu - jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas.
V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu - právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť.
S premlčaním a preklúziou sa účastníci právnych vzťahov nestretávajú iba v oblasti občianskoprávnych vzťahov, ale oba tieto inštitúty nachádzajú svoje opodstatnenie a vyjadrenie (okrem iných) aj v oblasti obchodnoprávnych či daňovo-právnych vzťahov. Je síce pravdou, že v rôznych právnych vzťahoch ide o premlčanie, resp. preklúziu iných práv. Skutočnosť, že v občianskoprávnych, prípadne obchodnoprávnych vzťahoch ide o premlčanie iných práv, ako je tomu vo vzťahoch daňovo-právnych, nemá žiadny dosah na základné charakteristické znaky premlčania. Uvedené platí rovnako aj pre preklúziu.
Daňové konanie upravuje Zákon o správe daní a poplatkov. V súčasnosti účinný ZoSDaP zakotvuje právnu úpravu preklúzie v ustanovení § 45 s označením „Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane“.
Zánik práva na vyrubenie dane upravuje §69 zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z.
Daňovník podal daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 dňa 13.02.2020. Pri dani z príjmov je zdaňovacie obdobie jednoročné a daňové priznanie za rok 2019 bolo potrebné podať do 31.03.2020, prípadne do 30.06.2020, ak bolo požiadané o odklad, prípadne do 30.10.2020, kedy platili ustanovenia počas pandémie covid-19. Päťročná lehota začala daňovému subjektu plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, t. j. od 31.12.2020.
Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a zánik práva vyrubiť daň je potrebné dôsledne odlišovať. Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná, napr. V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane (napr. daňový úrad) v rozhodnutí.
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
Daňový nedoplatok vznikol v roku 2008. Šesťročná lehota na jeho vymáhanie uplynula 31.12.2014. Po uplynutí šesťročnej lehoty je právo správcu dane na jeho vybratie premlčané, iba vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to v rozsahu uplatňovanej námietky.
Ak daňový alebo colný úrad v priebehu plynutia šesťročnej premlčacej lehoty doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 daňového poriadku, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Vzhľadom na to, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol (prekluzívna lehota), správca dane môže doručovaním výziev podľa § 80 daňového poriadku, predlžovať plynutie premlčacej lehoty do 20 rokov.
Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013 a následne nezaplatil svoju daňovú povinnosť, v dôsledku čoho mu 1. apríla 2014 vznikol daňový nedoplatok. Po skončení roku 2014, t. j. 1. januára 2015 začne plynúť šesťročná premlčacia lehota práva vymáhať daňový nedoplatok a uplynie 31. decembra 2020. Ak daňový úrad doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie nedoplatku podľa § 80 daňového poriadku napr. v roku 2020, nová premlčacia lehota na vymáhanie daňového nedoplatku začne plynúť 1. januára 2021 a uplynie 31. decembra 2025. Maximálna lehota, do ktorej by bolo možné predĺžiť premlčiacu lehotu na základe výziev na zaplatenie daňového nedoplatku by v tomto prípade uplynula 31. decembra 2034 (20 rokov).
V pracovnom práve majú prekluzívne a premlčacie lehoty, t. j. lehoty na uplatnenie nárokov, s ktorých uplynutím sa za určitých podmienok spája zánik nároku alebo práva, osobitný význam. Na premlčanie, dĺžku premlčacích lehôt, ich plynutie sa vzťahuje subsidiárne ustanovenie § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon taxatívne upravuje prípady preklúzie, t. j. kedy nastáva zánik práva, pretože sa v ustanovenej lehote neuplatnilo. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti.
Na zabezpečenie nárokov zamestnancov postihnutých pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo inou škodou na zdraví sa ustanovila nepremlčateľnosť nárokov zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za stratu na dôchodku a nepremlčateľnosť nároku na náhradu nákladov na výživu pozostalých. Premlčujú sa iba nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia z nich vyplývajúce.
Prekluzívne lehoty sú v Zákonníku práce taxatívne stanovené v ustanovení § 36 ods. 1.
Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb.), ktorý upravoval pracovnoprávne vzťahy komplexne, nový Zákonník práce v prvej časti, všeobecné ustanovenia, upravuje len odchýlky, špecifiká od všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Teda zákonník práce je osobitnou úpravou generálnej úpravy všeobecnej časti v Občianskom zákonníku, ktorá sa vzťahuje na občianskoprávne vzťahy.
Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov:
Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách.
#
tags: #premlčanie #prekluzia #rozdiel