Subjektívna Stránka Premlčania Bezdôvodného Obohatenia: Komplexný Prehľad

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, s ktorým sa v praxi stretávame pomerne často. Vzniká vtedy, keď niekto získa majetkový prospech na úkor iného bez právneho dôvodu. Tento článok sa zameriava na premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, s osobitným dôrazom na subjektívnu stránku premlčacej doby.

Čo je Bezdôvodné Obohatenie?

Ako už z názvu vyplýva, bezdôvodné obohatenie je situácia, kedy niekto získa určité plnenie (napr. peniaze) na úkor inej osoby, bez toho, aby na to existoval právny dôvod. Bezdôvodné obohatenie je upravené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Druhy Bezdôvodného Obohatenia

Zákon rozlišuje nasledovné druhy bezdôvodného obohatenia:

• plnenie bez právneho dôvodu
• plnenie z neplatného právneho úkonu
• plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol
• majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
• plnenie za iného

Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za neho nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Bezdôvodné obohatenie má tzv. subsidiárny charakter. To znamená, že ustanovenia o bezdôvodnom obohatení sa použijú len vtedy, pokiaľ zákon, alebo zmluva neupravuje daný právny vzťah iným spôsobom. Význam to má nielen z hľadiska použitia správnych právnych noriem a správneho posúdenia veci, ale napr. aj z hľadiska skúmania premlčania. Aj bezdôvodné obohatenie sa totiž premlčuje.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Premlčanie Bezdôvodného Obohatenia

Premlčanie bezdôvodného obohatenia je upravené v § 107 Občianskeho zákonníka. Rozlišujeme 2 premlčacie doby: subjektívnu a objektívnu, pričom subjektívna plynie vždy len v rámci objektívnej.

Subjektívna Premlčacia Doba

Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, kedy sa poškodený dozvie o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jeho úkor obohatil a jej dĺžka je 2 roky. Vychádzajúc z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa vedomosti o škode a osobe povinného subjektu. Dovolací súd udáva, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom.

Ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca istota o zodpovednosti konkrétnej osoby za škodu. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 OZ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenie (v čase vydania rozhodnutia označovaného za neoprávnený majetkový prospech) sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal.

Objektívna Premlčacia Doba

Objektívna premlčacia doba je buď 3 roky alebo 10 rokov v závislosti od toho, či bezdôvodné obohatenie bolo úmyselné, alebo nie. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

Vyporiadanie Bezdôvodného Obohatenia

Podľa zákona ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný toto obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Premlčanie a Námietka Premlčania

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

tags: #premlčanie #subjektívna #stránka #definícia