Premlčanie v pracovnom práve: Podmienky a aspekty

Zákonník práce upravuje rozsiahlu škálu situácií, ktoré môžu nastať v pracovnoprávnych vzťahoch. Jednou z dôležitých oblastí je aj problematika premlčania, ktorá určuje, dokedy je možné uplatňovať určité nároky. Tento článok sa zameriava na podmienky premlčania v pracovnom práve, pričom vychádza z ustanovení Zákonníka práce a súvisiacich právnych predpisov.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zákonník práce v ustanovení § 179 upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Podľa § 179 ZP sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. V zmysle § 179 ods. 1 ZP: „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zákonník práce v prípade rozsahu a spôsobu náhrady škody vychádza zo zásady náhrady skutočnej škody a v niektorých prípadoch aj náhrady ušlého zisku (napr. pri škode spôsobenej úmyselne). V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti má ten, kto je v právnej pozícii škodcu, právo voľby. Ak nenahradí škodu uvedením do predchádzajúceho stavu, škodu je povinný nahradiť v peniazoch. Rozsah náhrady škody závisí od toho, či škoda bola spôsobená úmyselne, z nedbanlivosti alebo v opitosti. Pri náhrade škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie výška náhrady škody u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Maximálna výška náhrady škody vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku sa na osobitnú zodpovednosť zamestnanca nevzťahuje a takisto ani na spoločnú hmotnú zodpovednosť a na škodu spôsobenú v opitosti, pod vplyvom omamných prostriedkov alebo v prípade, ak zamestnanec úmyselne spôsobí škodu. Pri určení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov právna úprava vychádza z princípu delenej zodpovednosti. V Zákonníku práce na rozdiel od Občianskeho zákonníka je zásada delenej zodpovednosti uvedená ako výlučná, nakoľko solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce nepripúšťa, a to ani ako výnimka. Každý zo zodpovedných zamestnancov je povinný uhradiť zamestnávateľovi len podiel zodpovedajúci miere svojho zavinenia. Spoluzodpovední zamestnanci nemajú ani kolektívnu zodpovednosť. U každého zamestnanca zvlášť je potrebné preukázať zavinenie a zodpovednosť. Ak sa zamestnávateľovi nepodarí preukázať, že škodu zavinil zamestnanec, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy.

Pri určení výšky náhrady škody je smerodajný čas, kedy došlo k poškodeniu alebo zničeniu veci. Pri nových veciach sa poskytuje celá náhrada a pri starších veciach je potrebné prihliadnuť na ich opotrebenie, ale náhrada škody by mala byť vyjadrená trhovou cenou veci v čase jej poškodenia alebo zničenia. Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť od zamestnanca požadovať náhradu škody, za ktorú zodpovedá. Ak sa však zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. V prípade, ak škoda prevyšuje 50,-EUR je zamestnávateľ povinný prerokovať požadovanú výšku náhrady škody so zástupcami zamestnancov. „Toto prerokovanie, ako aj prerokovanie výšky požadovanej náhrady škody so zástupcami zamestnancov v prípade, ak výška náhrady škody prevyšuje 50 € má charakter poriadkovej procesnoprávnej podmienky. Nesplnenie tejto podmienky prerokovania zo strany zamestnávateľa však nemá za následok, že zamestnávateľ si nemôže tento nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Jednomesačná poriadková lehota má začínať plynúť zistením škody. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Dohoda o spôsobe náhrady škody má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody. Ak zamestnanec svoj záväzok nahradiť škodu dohodou uznal a súhlasil aj so spôsobom úhrady, na platnosť dohody sa vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma. Uznanie záväzku nahradiť škodu je jednostranným právnym úkonom, v ktorom zamestnanec výslovne uznáva výšku nárokov zamestnávateľa na náhradu škody ako aj jeho dôvody. Požiadavka uvedenia dôvodu nároku je podľa aktuálnej judikatúry splnená, ak je celkom jednoznačné, akého nároku sa týka, prípadne v čom, v akých skutkových okolnostiach spočíva nárok.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Premlčanie a jeho význam v pracovnom práve

Premlčanie je právny inštitút, pri ktorom po uplynutí času určeného zákonom dochádza k zániku súdnej vymáhateľnosti práva. Nárok ale úplne nezaniká ako je tomu pri preklúzii. Premlčanie je právny inštitút, ktorý zabezpečuje, aby sa nároky a práva uplatňovali v primeranom čase. Právo na uplatnenie nároku alebo práva premlčaním, ktoré nastáva po uplynutí určitého časového obdobia, síce nezaniká, ale v prípade vznesenia námietky premlčania protistranou, vám súd nemôže Vaše právo priznať. Dĺžka premlčacej doby sa líši v závislosti na druhu nároku alebo práva. Vo všeobecnosti to znamená, že ak niekto nesplní svoj záväzok, môžete voči nemu predmetné právo uplatniť súdne v lehote väčšinou od 2 do 10 rokov. Ak nie je nárok alebo právo uplatnené v tomto čase, nezaniká, ale súd vám ho nemôže priznať.Je dôležité si uvedomiť, že obrana premlčaním nie je automatická a musí byť uplatnené pred súdom - vznesením námietky premlčania. Na premlčanie práva súd neprihliada, pokiaľ nie je v predmetnom konaní námietka premlčania uplatnená. To znamená, že aj keď uplynulo určité časové obdobie, právo alebo nárok môže byť priznaný, ak protistrana včas nevznesie námietku premlčania.Všeobecná premlčacia lehota je tri roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na náhradu škody sa však napríklad premlčí už za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ďalším prípadom je právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Dôležitá je nielen samotná dĺžka premlčacej doby, ale aj presné stanovenie jej začiatku.Tiež je dôležité zdôrazniť, že niektoré nároky alebo práva môžu mať špeciálne podmienky týkajúce sa premlčania, ktoré sa líšia od bežného obdobia premlčania.V záverečnom slove možno povedať, že inštitút premlčania práva je dôležitou súčasťou slovenského právneho poriadku a zabezpečuje, aby sa práva a nároky uplatňovali v primeranom čase. Je dôležité poznať obdobie premlčania v príslušnej oblasti práva a ak je to potrebné, uplatniť právo alebo nárok včas.

Keďže ide o občianskoprávny vzťah a ZP neobsahuje osobitnú úpravu, premlčanie sa spravuje § 106 občianskeho zákonníka, kedy právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Premlčanie je právny inštitút, ktorý bráni veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. V praxi to znamená, že ak veriteľ dostatočne včas nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu - motivuje veriteľov, aby nezaspali na svojich právach a uplatnili ich včas. Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik vymáhateľnosti nároku (tzv. zánik nároku). Inak povedané, aj po uplynutí premlčacej doby právo formálne existuje, avšak ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu - z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh). Takýto premlčaný dlh nemožno vynútiť súdnou cestou, no ak by ho dlžník predsa dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť (nešlo by o bezdôvodné obohatenie). Dôležité je, že na premlčanie súd neprihliada automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní; inak môže byť aj premlčaný nárok priznaný.

Predstavte si, že pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Známemu sa však do vrátenia nehrnie a pán Novák sa dlho zdráha riešiť to súdnou cestou. Až vo februári 2024 podá žalobu o vrátenie dlhu. Súdne konanie sa začne, no dlžník namietne premlčanie - od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Súd preto nemá inú možnosť, než žalobu zamietnuť pre uplynutie premlčacej doby. Pán Novák tak stratil možnosť efektívne vymôcť svoj nárok. Keby však dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch; všetko teda stojí na námietke dlžníka. Poučenie? Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú. Vlastnícke právo k veci - právo byť vlastníkom majetku sa nepremlčuje. Napríklad ak ste majiteľom pozemku, plynutím času toto vaše vlastnícke právo nezanikne len preto, že ho „nevyužívate“. Práva z vkladov v banke - pokiaľ trvá vkladový vzťah (napr. máte peniaze na vkladnej knižke alebo účte), právo na výplatu vkladu sa nepremlčí. Záložné právo - ak ste veriteľ a máte pohľadávku zabezpečenú zálohom (napr. hypotéka zabezpečená nehnuteľnosťou), záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná zabezpečená pohľadávka. Inak povedané, kým trvá možnosť vymáhať dlh, trvá aj záloh. V obchodnoprávnych vzťahoch (vzťahy podnikateľov podľa Obchodného zákonníka) sa naopak premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem jediného - práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Toto právo (napr.

Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné (špeciálne) lehoty. Všeobecná lehota v občianskom práve sú 3 roky. Táto trojročná lehota platí pre väčšinu bežných nárokov podľa Občianskeho zákonníka - napríklad na vymáhanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, zaplatenie kúpnej ceny, náhradu škody (ak zákon neustanovuje kratšiu lehotu), atď. Všeobecná lehota v obchodnom práve sú 4 roky. Ak ide o obchodný vzťah (napr. medzi firmami), nároky sa premlčujú po štyroch rokoch, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak. Zaujímavosťou v obchodnom práve je možnosť dohodou premlčaciu dobu predĺžiť. Dlžník môže písomným vyhlásením veriteľovi premlčanie predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Tým sa obchodným partnerom dá pružnosť - dlžník môže dobrovoľne poskytnúť veriteľovi viac času na vymáhanie dlhu. (Zároveň Obchodný zákonník stanovuje, že bez ohľadu na dohody či iné okolnosti, uplynie premlčanie najneskôr za 10 rokov od začiatku - ide o tzv. Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov. V roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli. Napríklad, ak ste utrpeli škodu a dlho ste o nej nevedeli, zákon aj tak po 10 rokoch “zastaví hodiny”. Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku. Náhrada škody (v občianskom práve) - právo na náhradu škody má dvojitú lehotu: subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota sú 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota sú 3 roky od udalosti, ktorá škodu spôsobila (t.j. bez ohľadu na vedomosť poškodeného); ak však škodu spôsobil páchateľ úmyselne, objektívna lehota je predĺžená na 10 rokov od udalosti. Právo z vád tovaru alebo zo záruky - napríklad pri kúpe tovaru má kupujúci zákonnú lehotu na uplatnenie vád (reklamáciu) 2 roky od prevzatia veci. Ide však skôr o prekluzívnu lehotu (ak ju zmeškáte, právo zanikne - viď nižšie preklúzia). Ak bola poskytnutá zmluvná záruka, nároky zo záruky sa musia uplatniť v záručnej dobe; ak tak spravíte včas, samotné premlčanie nároku zo záruky potom začína plynúť odo dňa oznámenia vady počas záručnej doby. Bezdôvodné obohatenie - Občiansky zákonník stanovuje, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o obohatení a o tom, kto ho získal, najneskôr však za 3 roky od čoho došlo k obohateniu (ak bolo získané úmyselne, tak 10 rokov). Pravidelné (opakujúce sa) plnenia a úroky - jednotlivé opakujúce sa dávky (napr. splátky nájomného, úroky z omeškania, dávky výživného atď.) sa premlčujú v trojročnej lehote. Platí to aj vtedy, ak máte právoplatný rozsudok či písomné uznanie dlhu - úroky a opakujúce sa platby, ktoré sa stanú splatnými po tomto rozsudku alebo uznaní, sa premlčia za 3 roky. Staršie splatné dávky často tvoria samostatné nároky - napríklad ak vám niekto neplatí nájomné 5 rokov, nároky staršie než 3 roky budú premlčané, aj keď nájom ako taký pokračuje. Výživné na maloleté dieťa ako právo trvá neustále (rodič ho musí platiť, kým dieťa potrebuje výživu), ale jednotlivé mesačné splátky výživného, ak nie sú vymáhané, sa tiež časom premlčujú. Uznanie dlhu - ak dlžník svoj dlh písomne uzná (čo do dôvodu aj výšky), má to veľmi významný efekt na premlčanie. Uznaním dlhu sa totiž prerušuje pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová, predĺžená premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Inak povedané, písomné uznanie záväzku “oživí” aj starší dlh a poskytne veriteľovi ďalších desať rokov na vymáhanie. (Ak je v písomnom uznaní dlhu uvedený aj termín plnenia, desaťročná lehota začne plynúť od uplynutia tohto termínu). Uznanie dlhu je preto pre veriteľa veľmi výhodné - napr. ak dlžník pred uplynutím 3 rokov podpíše dohodu, že uznáva svoj dlh, veriteľ získa namiesto zvyšných pár mesiacov rovno 10 rokov. Pozor: Uznanie musí byť písomné a dostatočne určité; ak by išlo o spotrebiteľský dlh, zákon zakazuje vopred podpisovať uznania dlhu spotrebiteľom vo vlastnom mene (také ustanovenie v zmluve by bolo neplatné). Právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcu - ak váš nárok už bol priznaný právoplatným rozhodnutím (rozsudkom, platobným rozkazom a pod.) alebo rozhodcovským nálezom, tak získavate nový titul a zároveň novú lehotu. Nárok priznaný v rozhodnutí sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia teda trvá desať rokov - v tejto lehote musíte podať návrh na exekúciu, inak aj právo z rozsudku zanikne premlčaním. (Ak vám napr. súd priznal peniaze splatné ihneď, do musíte podať návrh na exekúciu).

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Kedy sa začína premlčovacia doba? Vo všeobecnosti odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Ak mal dlžník plniť v určitý deň, od nasledujúceho dňa začne plynúť lehota. Ak ide o záväzok plniť opakovane alebo priebežne (napríklad mesačné dávky, nájomné), premlčacia doba plynie samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri nepretržitom plnení (napr. povinnosť zdržať sa nejakej činnosti) začne lehota plynúť, akonáhle je povinnosť porušená. Pri právach z porušenia povinnosti (napr. náhrada škody) sa obvykle lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom pri spomínanej škode sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode (subjektívny začiatok). Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Zákon pamätá na situácie, keď veriteľ síce koná, ale spor sa vlečie, alebo keď existujú okolnosti brániace uplatneniu práva. Spočívanie (stavanie) premlčania - ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde (alebo iný príslušný návrh na orgáne) a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba od podania žaloby neplynie po celý čas súdneho konania. Jednoducho, podaním žaloby „stopnete hodiny“. To isté platí, ak už máte právoplatný rozsudok a podáte návrh na exekúciu - premlčanie počas exekučného konania tiež neběží. Pozor: ak by ste konanie nečinnosťou zavinili, môže nastať výnimka. Prerušenie (pretrhnutie) premlčania - nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd či iný orgán právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa. V dôsledku uznania dlhu alebo úspešnej žaloby sa pôvodná premlčacia lehota preruší a začne plynúť nová - vždy nanovo celých 10 rokov. Ako sme uviedli, uznanie dlhu zakladá novú desaťročnú lehotu. Rovnako ak získate rozsudok, od jeho právoplatnosti (presnejšie odo dňa plnenia určeného v ňom) máte 10 rokov na jeho vymáhanie. Laicky povedané, prerušením sa “vynuluje počítadlo” a ide sa od začiatku. Prerušenie premlčania môže nastať aj inými spôsobmi - napríklad zaplatením úroku dlžníkom či poskytnutím čiastočného plnenia dlžníkom sa dlžník správa, akoby dlh uznal, čo má za následok pretrhnutie lehoty tiež. Dôležité: Po prerušení začne nová lehota plynúť až od momentu, keď pominie dôvod prerušenia (napr.

Okrem toho existujú situácie, kedy premlčanie ani nezačne plynúť, alebo začne až neskôr. Týka sa to najmä prípadov, kde by bol veriteľ alebo dlžník znevýhodnený preto, že nemôže konať. Napríklad, ak má veriteľom byť maloletá osoba alebo osoba bez spôsobilosti na právne úkony, premlčanie jej práv nezačne, kým nemá zákonného zástupcu (napr. kým dieťaťu nie je ustanovený opatrovník). Podobne medzi manželmi navzájom premlčanie určitých práv (okrem bežných platieb) počas trvania manželstva neběží. Tieto pravidlá chránia slabšiu stranu - napríklad dieťa nemôže prísť o právo len preto, že nemá kto zaň konať.

Preklúzia ako zánik práva

Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne. K preklúzii dochádza len v prípadoch výslovne určených zákonom, nejde o všeobecnú úpravu. Zákon zvykne použiť formulácie typu „inak právo zanikne“ alebo „ak sa právo neuplatní v lehote, zaniká“, z ktorých je jasné, že ide o prekluzívnu lehotu. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka). Ďalší rozdiel: ak dlžník dobrovoľne splní záväzok po uplynutí prekluzívnej lehoty, vzniká na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie, pretože plnil niečo, čo už nebolo dlhom - dlžník by mohol požadovať vrátenie plnenia späť.

Kde sa s preklúziou stretneme? Bežný občiansky zákonník ju vo všeobecnej časti neupravuje samostatne, ale viaceré ustanovenia konkrétnych paragrafov ju obsahujú. Napríklad Občiansky zákonník hovorí, že „záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve druhú stranu na uzavretie zmluvy v dohodnutej lehote“. To je typický prípad preklúzie - právo domáhať sa uzavretia budúcej zmluvy vám prepadne, ak to včas neurobíte. Ďalším príkladom je lehota na prijatie alebo odmietnutie dedičstva - podľa zákona máte 1 mesiac od poučenia súdom, aby ste vyhlásili, že dedičstvo odmietate, inak platí, že ste ho prijali. Ak zmeškáte túto lehotu, právo odmietnuť dedičstvo zaniká (prekluduje) a už sa nemôžete dodatočne rozhodnúť, že dedičstvo nechcete. Podobne to funguje aj v pracovnom práve - ak bol zamestnanec neplatne prepustený, musí sa obrátiť na súd do 2 mesiacov, inak jeho právo napadnúť výpoveď zaniká.

Pani Jana uzavrela s developerom zmluvu, v ktorej mal developer do roka postaviť byt a Jana mala právo odstúpiť od zmluvy, ak byt nebude do 31.12. daného roka dokončený. Byt nebol hotový, no Jana prehliadla dátum a zabudla včas poslať odstúpenie. Keď si v februári uvedomila, že byt stále nestojí, chcela odstúpiť od zmluvy dodatočne. Žiaľ, v zmluve bolo jasne napísané, že právo odstúpiť zaniká, ak nie je uplatnené do konca roka. Jana tak premeškala lehotu - jej právo odstúpiť pre preklúziu zaniklo. Zmluva ostala v platnosti a Jana nemohla developera donútiť vrátiť peniaze, hoci byt nebol dokončený včas. V praxi pomôže práve text zákona či zmluvy. Ak ustanovenie hovorí o premlčaní (slovo „premlčí sa“), ide o premlčaciu dobu - právo nezaniká, len sa oslabí jeho vymáhateľnosť. Naopak formulácie typu „právo zaniká“ či „nebude možné uplatniť“ po uplynutí lehoty signalizujú preklúziu. Tiež podľa následkov: premlčanie vyžaduje námietku dlžníka a plnenie po lehote sa nevracia; preklúzia pôsobí automaticky a plnenie po lehote možno žiadať späť.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov: Česká republika má rovnako všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu pre súkromnoprávne nároky. Nový český občiansky zákonník však zaviedol subjektívnu a objektívnu lehotu - spravidla 3 roky od vedomosti o práve, najviac však 10 rokov od vzniku práva (pri úmyselne spôsobenej škode až 15 rokov). Poľsko v roku 2018 skrátilo všeobecnú premlčaciu dobu z 10 na 6 rokov; pre nároky podnikateľov a pre pravidelné platby je lehota 3 roky. Maďarsko uplatňuje všeobecnú premlčaciu dobu 5 rokov podľa svojho občianskeho zákonníka. Rakúsko tradične delí premlčanie na „krátku“ a „dlhú“ lehotu - štandardné nároky (napr. na zaplatenie faktúry) sa premlčujú za 3 roky, avšak všeobecná dlhá lehota je 30 rokov (tá platí pre výslovne neurčené prípady alebo vybrané vážnejšie nároky). Vidíme teda, že slovenská úprava je obdobná ako česká a zodpovedá trendu skôr kratších lehôt (3 roky), kým napríklad Rakúsko ponecháva možnosť aj veľmi dlhého premlčania v osobitných situáciách. Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov. Sledujte si lehoty. Ak vám má niekto plniť, poznačte si dátum splatnosti a trojročnú (príp. štvorročnú) hranicu. Nečakajte roky v domnení, že „veď raz zaplatí“. Upomínajte a komunikujte. Pripomínajte dlžníkovi jeho záväzok skôr, než bude neskoro. Ideálne písomne - napríklad doporučenou výzvou. Konzultujte u odborníka. Ak si nie ste istí, aká dlhá je premlčacia lehota vo vašom prípade, alebo či…

tags: #premlcanie #v #pracovnom #prave #podmienky