Premlčanie Zmenky v Obchodnom Zákonníku: Komplexný Prehľad

Premlčanie je právny inštitút, ktorý ovplyvňuje vymáhateľnosť pohľadávok. Jeho cieľom je zjednodušiť situácie v praxi a motivovať veriteľov, aby svoje pohľadávky uplatňovali včas. Článok sa zaoberá premlčaním zmenky v kontexte Obchodného zákonníka, pričom zohľadňuje aj relevantné súdne rozhodnutia a legislatívne zmeny.

Úvod do Premlčania

Premlčanie pohľadávok je dôležitý aspekt obchodného práva. Vo všeobecnosti platí, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka tri roky, avšak táto doba sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho prípadu. Inštitút premlčania vznikol s cieľom zjednodušiť a sprehľadniť právne vzťahy. Jeho hlavným zámerom je motivovať veriteľov, aby si svoje pohľadávky strážili a uplatňovali ich u dlžníkov čo najskôr.

V praxi by nebolo efektívne, ak by si veritelia nárokovali na svoje pohľadávky po dlhých obdobiach, napríklad po 10, 20 alebo 30 rokoch. Čím dlhší čas uplynie od vzniku práva, tým je zložitejšie dokazovanie. Ak by sa dlžník ocitol na súde a veriteľ by sa snažil vymôcť pohľadávku po uplynutí premlčacej doby, súd by na túto skutočnosť prihliadal, ak by sa dlžník na ňu odvolal. Dôležité je vedieť, že aj po uplynutí premlčacej doby môže dlžník svoj dlh dobrovoľne splatiť.

Zmenka ako Obchodovateľný Cenný Papier

Zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorý má zákonom predpísanú formu a obsah. Je to cenný papier, ktorý obsahuje platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu. Zákon č. 191/1950 Zb. upravuje zmenkový a šekový zákon.

Zmenka je definovaná ako dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, prostredníctvom ktorého sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny sumu určenú touto zmenkou.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“, pričom toto označenie nie je možné nahradiť iným slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon č. 191/1950 Zb. Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby: vystaviteľ zmenky (dlžník), remitent (veriteľ) a zmenečník (ďalší zmenkový dlžník, ktorý má spočiatku neutrálne postavenie). Cudzia zmenka obsahuje príkaz zaplatiť zmenkovú sumu, pričom tento príkaz je adresovaný zmenečníkovi. Zmenečník do zmenkového vzťahu vstupuje prijatím (akceptáciou) zmenky. V praxi sa stáva, že počet skutočných účastníkov zmenkového vzťahu je nižší ako počet deklarovaných účastníkov, čo vedie k tzv. redukovanej zmenke.

Náležitosti Zmenky

Zmenka musí obsahovať niekoľko obligatórnych náležitostí, aby bola platná. Medzi tieto náležitosti patrí:

• Označenie, že ide o zmenku
• Bezpodmienečný príkaz alebo sľub zaplatiť určitú sumu peňazí
• Meno toho, kto má platiť (pri cudzej zmenke)
• Údaj splatnosti
• Meno osoby, ktorej sa má platiť (remitent)
• Dátum a miesto vystavenia zmenky
• Podpis vystaviteľa

Dodržiavanie všetkých náležitostí je veľmi dôležité, pretože ak zmenka niektorú z nich neobsahuje, nie je zmenkou.

Premlčanie Pohľadávok zo Zmenky

Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku (napr. z nezaplatenej faktúry), uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov (právnych vzťahov založených podľa Občianskeho zákonníka) je všeobecná premlčacia doba tri roky (dĺžka premlčacej doby nie je vždy trojročná, preto je potrebné určovať ju v závislosti od konkrétneho právneho vzťahu). Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou (súd veriteľovi právo nepriznal) avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.

Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal. Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Blankozmenka a Premlčanie Doplňovacieho Práva

Doplňovacie právo nezaniká ani premlčaním a trvá, kým trvá blankozmenka, pretože z logiky veci vyplýva, že nemožno namietať premlčanie doplňovacieho práva, ak by samotná blankozmenka naďalej platne obiehala. Výnimkou v tomto smere by bol prípad, keby blankozmenka obsahovala doložku o svojej splatnosti, kedy by sa uplatnila trojročná premlčacia doba na zmenkové nároky (§ 70 ods.

Zmenka ako Platobný Nástroj

Zmenku možno použiť ako platidlo. V princípe to znamená, že si účastníci istého zmluvného vzťahu medzi sebou dohodnú namiesto inej úhrady (napr. úhrady v hotovosti alebo úhrady na účet v banke) odovzdanie zmenky. To znamená, že osoba, ktorá má podľa dohody platiť, namiesto skutočných peňazí zmenku napr. indosuje (prevedie) na osobu, ktorej má plniť. Podstata dohody o platení zmenkou tkvie v tom, že sa zmluvné strany dohodnú na vylúčení platby hotovostnou formou a túto tradičnú formu nahradia platením zmenkou. Môže pritom ísť o zmenku, ktorú už dlžník vystavil, akceptoval, avaloval a ktorú dlžník na svojho veriteľa prevedie tzv. indosáciou. Tým dlžník svoj dlh uhradí.

Zmenka nemusí byť len platidlom ako takým, ale môže byť využitá ako nástroj platenia v budúcnosti. Zmenkami, ktoré je možné použiť ako nástroj platby v budúcnosti, sa zaoberá ust. § 334 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa § 334 Obchodného zákonníka otvorenie akreditívu, vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku.

Vyššie spomínané ustanovenie v podstate upravuje plnenie peňažného záväzku prostredníctvom prostriedkov bezhotovostného platobného styku. Najčastejšími sú zmenka a šek. Nevýhodou platenia prostredníctvom zmenky je to, že vystavenie zmenky, ktorou sa má splniť peňažný záväzok, nespôsobuje zánik záväzku ako takého zo zmluvy. Právny vzťah, ktorý vznikne vystavením zmenky, existuje popri pôvodnom záväzku. V princípe to znamená, že okamihom vystavenia zmenky sa mení iba priorita formy platenia peňažného záväzku. Z toho pre veriteľa vyplýva to, že veriteľ je povinný prednostne využiť bezhotovostnú formu platby, pokúsiť sa o plnenie zo zmenky. Samotné vystavenie zmenky, prostredníctvom ktorej sa má plniť, ešte nespôsobuje zánik záväzku.

Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v banke (§ 339 ods. 2 Obchodného zákonníka). Samotné prijatie zmenky teda ešte neznamená uzavretie dohody o zaplatení peňažného dlhu zmenkou. Až do momentu poukázania peňazí na účet veriteľa je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Bez osobitnej dohody, že záväzok zanikne len odovzdaním zmenky, kde dlžník takúto dohodu nepreukáže, je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Riziká a Výhody Používania Zmeniek

Ako je zrejmé, problematika využívania zmeniek v praxi nesie so sebou aj určité riziká, ktoré môžu spôsobiť platobné problémy. Možné výhody zmenkových obchodov bývajú často zatienené problémami, ktoré vznikajú z nedostatočných praktických skúseností, ale aj zložitej právnej úpravy. Rozdiel medzi úhradou peniazmi a zmenkou sa prejavuje najmä v tom, kedy nastane účinok zániku záväzku. Pri zaplatení peniazmi záväzok zaniká prevzatím peňazí, vystavenie alebo prijatie zmenky nemusí mať účinok zániku záväzku (pokiaľ sa strany nedohodnú inak), záväzok zaplatiť naďalej trvá. Záväzok zanikne až zaplatením zmenky zmenkovému veriteľovi.

Novela Občianskeho Súdneho Poriadku a Zmenky

Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Novela“), okrem čl. VII, ktorý nadobúda účinnosť až 18.04.2016 Novela priniesla tesne pred koncom roka viaceré významné zmeny, a okrem iného výrazne zasiahla do inštitútu zmeniek. Ak opomenieme fakt, že Novela zrušila Zmenkový platobný rozkaz a Šekový platobný rozkaz, tak je žiaduce poukázať na zavedenie vyvrátiteľnej domnienky v § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej „ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. S tým následne súvisí aj zavedenie poučovacej povinnosti súdu pri doručovaní návrhu o možnosti uplatňovania námietok podľa § 17 zmenkového a šekového zákona.

Novela však vo vzťahu k zmenkám išla ešte ďalej a zmenou Exekučného poriadku zásadne ovplyvnila prebiehajúce exekučné konania, a to najmä doplnením ustanovenia § 57 ods.1 Exekučného poriadku o písmeno m), v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. S predmetným ustanovením súvisí aj doplnenie § 39 Exekučného poriadku o odsek 4 a Prechodné ustanovenia Novely, ktoré stanovili 30 dňovú lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, čiže na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojeniu príslušných dôkazov.

Dôsledky Novely pre Veriteľov a Spotrebiteľov

Na prvý pohľad drobné zmeny, ktoré však významným spôsobom zasahujú do prebiehajúcich exekučných konaní a do práv veriteľov. Oprávnení uplatňujúci si v exekučnom konaní nárok na základe zmenky voči fyzickej osobe mali 30 dní od účinnosti Novely na doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie. Aktuálne exekučné súdy preskúmavajú, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), alebo či rozhodnú o pokračovaní exekúcie.

Spôsob uvedenia Novely do praxe naznačuje rozhodnutie Okresného súd Partizánske zo dňa 09.02.2016 pod sp. zn. 4Er/406/2012, ktorým súd exekúciu zastavil a v odôvodnení uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá).

Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Exekučného poriadku. Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil. Je úplne logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 01.02.2012, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval.

Možnosti Veriteľov po Účinnosti Novely

Aké možnosti majú veritelia po účinnosti týchto zmien? Keď opomenieme odvolanie, tak prichádza do úvahy podanie návrhu na obnovu konania podľa taktiež novelizovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťa, aby účastník napadol právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená.

Zákonodarca predpokladal, že dôjde k zastaveniu exekúcií a pripravil zaujímavú situáciu, kedy sa oprávnení, ktorí majú v rukách právoplatný a vykonateľný exekučný titul, musia z ničoho nič opätovne obrátiť na všeobecný súd, a to s návrhom na obnovu konania vo veciach, v ktorých už boli raz na všeobecnom súde úspešní, a v ktorých už prebiehali exekúcie. Na jednej strane pribúdajú hlasy, že sú súdy zavalené množstvom žalôb, na druhej strane sa takýmto spôsobom prípady vrátia späť na všeobecné súdy. Zákonodarca možno počítal s tým, že poplatky súvisiace s návrhom na obnovu konania, ako aj ďalšie náklady súvisiace s konaním na súde, odradia oprávnených v takomto postupe, a dosiahne sa tak zastavenie stoviek exekúcií.

Ochrana Spotrebiteľa a Rovnosť Účastníkov Konania

Predmetné zmeny mali ochrániť spotrebiteľov, ale konečný výsledok môže byť úplne iný. Ak veritelia po zastavení exekúcie využijú spomínaný návrh na obnovu konania, a v konaní o povolení obnovy konania, ako aj v samotnom obnovenom konaní budú úspešní, tak spotrebitelia budú navyše povinní nahradiť ďalšie vzniknuté trovy konania. Vzhľadom na to, že dôjde k zastaveniu exekúcie, bude potrebné uhradiť aj nový poplatok za návrh na vykonanie exekúcie.

V štádiu kedy majú súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už však zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2012 na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte vo februári 2007 (uvedené platí pre exekučné konanie na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 4Er/406/2012 - určite však nejde o ojedinelý prípad), už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a priklonenie misky váh na stranu spotrebiteľov.

Judikatúra a Zmenkové Právo

Súdna prax zohráva významnú úlohu pri interpretácii a aplikácii zmenkového práva. Niektoré relevantné právne vety, ktoré sa týkajú zmenkového práva, zahŕňajú:

• Prevod zmenky "na rad": Prevod zmenky „na rad“ formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl.
• Zmenkové ručenie: Ak zmenečný ručiteľ na líci zmenky neuvedie, za koho ručenie preberá, jeho podpis zakladá zmenkové ručenie za vystaviteľa zmenky, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa zmenky.
• Odporovateľnosť právneho úkonu: Podľa § 58 ods. 1 zákona je odporovateľným úkonom nielen úkon, na základe ktorého dlžník už poskytol plnenie, ale aj úkon ktorým sa k poskytnutiu plnenia (ešte len) zaviazal.
• Námietky voči majiteľovi zmenky: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
• Indosament po lehote na protest: Ak došlo k indosácii zmenky po uplynutí lehoty na protest, indosament (rubopis) má len účinky postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmenkovému dlžníkovi zostávajú zachované všetky kauzálne námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky podľa ustanovenia § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
• Podpis právnickej osoby na zmenke: Na to, aby išlo o podpis právnickej osoby na zmenke, musí byť popri vlastnoručnom podpise osoby konajúcej v mene právnickej osoby uvedené označenie právnickej osoby.

Zmenkové Ručenie a Jeho Odlišnosti

Dovolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti platí, že zmenkové ručenie sa odlišuje od všeobecného ručenia (podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) výrazným oslabením akcesority a úplnou absenciou subsidiarity. Záväzok zmenkového ručiteľa nie je podporný. Na rozdiel od ručenia podľa občiansko-právnej alebo obchodno-právnej úpravy sa záväzok zmenkového ručiteľa neobmedzuje len na zabezpečenie záväzku osoby, za ktorú sa zmenkové ručenie preberá, pretože zmenkové ručenie je celkovou garanciou za zaplatenie zmenky. Avalista teda môže namietať len formálne vady prehlásenia avaláta.

Procesné Spoločenstvo Zmenečníka a Avalistu

I.K procesnému spoločenstvu zmenečníka a avalistu II. I. Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky, na rozdiel od ručenia podľa civilného práva nie je dlžníkom akcesorickým, ale pri postihu zodpovedá za dlh solidárne so všetkými ostatnými dlžníkmi. …Z uvedeného vyplýva, že dlžník zo zmenky a avalista sú priamymi dlžníkmi a majiteľ zmenky môže proti každému z nich aj samostatne uplatniť právo na vyplatenie zmenky, proti avalistovi bez toho, aby ho osobitne na plnenie vyzýval. Z tohto dôvodu je aj procesné spoločenstvo zmenečníka (dlžníka zo zmenky) a avalistu (zmenkového ručiteľa) ako žalovaných spoločenstvom samostatným, ktoré sa v konaní prejavuje tým, že úkony jedného zo žalovaných nemajú vplyv na práva a povinnosti druhého žalovaného.

tags: #premlcanie #zmenka #obchodny #zakonnik