
Prenájom hnuteľného majetku je bežnou súčasťou podnikateľského prostredia i súkromného života. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty prenájmu hnuteľných vecí v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje legislatívu, daňové hľadiská a praktické rady.
Právny základ prenájmu hnuteľných vecí je obsiahnutý v Občianskom zákonníku (§ 663 a nasl.), ktorý upravuje nájom vo všeobecnosti. Ak nájomnú zmluvu uzatvárajú dvaja podnikatelia, uplatňuje sa aj Obchodný zákonník, napríklad pri premlčaní alebo náhrade škody.
Nájomná zmluva je kľúčovým dokumentom pri prenájme hnuteľných vecí. Hoci sa pri nájme hnuteľných vecí nevyžaduje písomná forma, pre právnu istotu a predchádzanie sporom je písomná zmluva odporúčaná.
Ak nájomca užíva hnuteľnú vec aj po uplynutí doby nájmu a prenajímateľ to nenamietne do 30 dní od konca nájmu na súde, zmluva sa automaticky predlžuje za rovnakých podmienok.
Nájom hnuteľných vecí sa líši od nájmu bytu alebo nebytového priestoru. Ak má prenajatá vec vady, pre ktoré ju nemožno užívať, nájomca má právo na poskytnutie inej hnuteľnej veci. Môže tiež žiadať odpustenie alebo zľavu z nájomného za čas, kedy vec nemohol riadne užívať.
Prečítajte si tiež: Prenájom nehnuteľnosti krok za krokom
Príjmy z prenájmu hnuteľného majetku môžu podliehať dani z príjmov. Závisí to od toho, či ide o príležitostný prenájom alebo o sústavnú činnosť.
Príležitostný prenájom hnuteľných vecí sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ak príjem nepresiahne 500 eur ročne, je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) tohto zákona.
Ak ide o sústavný prenájom hnuteľného majetku, považuje sa za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, konkrétne príjmy zo živnosti.
Príjmy nerezidenta zo zdrojov na území SR, ktoré plynú z prenájmu hnuteľných vecí umiestnených na území SR, podliehajú dani vyberanej zrážkou.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR. Hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia využívané rezidentom SR alebo stálou prevádzkarňou daňového nerezidenta v medzinárodnej doprave.
Prečítajte si tiež: Možnosti prenájmu vozidla pre podnikateľov
Z predmetných príjmov sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Sadzba dane je 19 %, ale môže byť modifikovaná medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak sa príjem vypláca daňovníkovi z nezmluvného štátu, sadzba dane je 35 %.
V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia môžu byť oslobodené od dane. Podmienkou je, že platiteľ a príjemca sú právnické osoby a daňovníci členských štátov EÚ, príjemca je ich skutočný vlastník a je dodržaná percentuálna výška priameho podielu na základnom imaní počas 24 mesiacov.
Platiteľ dane (platiteľ príjmu) je povinný vykonať zrážku dane pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Zrazenú daň je povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámiť správcovi dane.
Nemecký rezident sa môže rozhodnúť, či si daňovú povinnosť na území SR vysporiada podaním daňového priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň.
Finančný prenájom (nájomné s právom kúpy prenajatej veci) má špecifické daňové aspekty.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prenájmom a správou
Suma istiny pri finančnom prenájme hnuteľného majetku nie je považovaná za príjem zo zdrojov na území SR. Zdaňovanie sumy istiny zo splátky za "čistý" finančný prenájom spadá do rámca článku 13 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a preto podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie zahraničného daňovníka.
Úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek, a je teda predmetom dane v SR. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, úroky majúce zdroj v SR, ktoré poberá rezident ČR a ktorý je ich skutočným vlastníkom, budú zdanené iba v ČR.
Prenájom nehnuteľností je spojený s viacerými podmienkami a okolnosťami, ktoré ovplyvňujú jeho právnu kvalifikáciu na účely živnostenského zákona a zákona o dani z príjmov.
Vlastník nehnuteľnosti je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, čo zahŕňa aj možnosť jej prenájmu tretím osobám. Dostačujúcim právnym dôvodom je nájomná zmluva.
Zákon o živnostenskom podnikaní vyžaduje na prenájom nehnuteľnosti osobitné živnostenské oprávnenie, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby, ktoré zabezpečujú riadne užívanie nehnuteľnosti nájomcom.
Základné služby podmieňujú riadne užívanie nehnuteľnosti. Za základné služby nemožno považovať upratovanie, stráženie ani iné aktivity, ktoré nadväzujú na prenajímaný priestor. Poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho užívania prenajímaných priestorov, má na účely živnostenského zákona dvojité právne účinky.
Osobitné podmienky platia pre krátkodobé poskytovanie prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených. Kategorizáciu ubytovacích zariadení upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z. z.
Štát a jeho organizácie vytvárajú rôzne možnosti, ako uľahčiť pôsobenie registrovaným sociálnym podnikom na konkurenčnom trhu.
Jednou z najvýraznejších foriem podpory je predaj nehnuteľného majetku RSP za nižšiu ako trhovú cenu, resp. prenájom nehnuteľností za nižší ako trhový nájom.
Je možné podať žiadosť o kúpu alebo prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Odpredaj štátneho nehnuteľného majetku sa realizuje ako investičná pomoc v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Prevod vlastníctva ako investičná pomoc sa môže realizovať aj bezodplatne.
Zákon o dani z príjmov upravuje daňovú uznateľnosť nájomného.
Podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa posudzujú výdavky (náklady) na nájomné za hmotný majetok a nehmotný majetok podľa § 22 ods. 2 a 7 a § 23 zákona o dani z príjmov alebo aj výdavky (náklady) na nájomné za drobný hmotný majetok a drobný nehmotný majetok alebo aj výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm.
Do 31.12.2014 sa do daňových výdavkov v nadväznosti na zaplatenie zahŕňalo nájomné platené fyzickej osobe.
Nájomné je odplata za užívanie alebo branie úžitkov z užívania akejkoľvek veci.
Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm.
tags: #prenajom #hnutelneho #majetku #podmienky