
Využívanie automobilu je pre mnohých podnikateľov nevyhnutnou súčasťou ich činnosti. Často sa stáva, že podnikateľ využíva automobil, ktorý nie je zaradený v jeho obchodnom majetku, ale je v majetku fyzickej osoby - nepodnikateľa alebo iného subjektu. Existuje viacero spôsobov, ako môže podnikateľ využívať automobil v podnikaní, vrátane využívania vlastného automobilu (zaradeného alebo nezaradeného v obchodnom majetku) a prenájmu automobilu.
Podnikateľ môže využívať v podnikaní vlastný automobil, a to zaradený v obchodnom majetku alebo nezaradený v obchodnom majetku. Za vlastný automobil podnikateľa sa považuje aj automobil v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to aj v prípade, že v dokladoch vozidla je zapísaný ako držiteľ druhý manžel.
Ďalšou formou využívania automobilu v podnikaní je prenájom automobilu. Ide o klasický prenájom, po skončení ktorého nájomca vracia automobil prenajímateľovi. Prenajímateľ prenáša na nájomcu právo na používanie predmetu nájmu. V prípade osobných automobilov býva operatívny prenájom dohodnutý obyčajne na krátke obdobie.
Nájom automobilu medzi podnikateľmi sa riadi ustanoveniami § 630 až § 637 Obchodného zákonníka o nájme dopravného prostriedku. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť nájomné. Zmluva musí mať vždy písomnú formu.
Prenájom motorového vozidla medzi podnikateľmi je možný aj v iných prípadoch, ako je autopožičovňa. Prenájom dopravného prostriedku sa môže realizovať ako jednorazový v prípade voľnej kapacity u jedného podnikateľa a potreby druhého podnikateľa. Prenájom dopravného prostriedku sa môže realizovať aj medzi podnikateľským subjektom a nepodnikateľom.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na využívaní jeho osobného motorového vozidla na pracovné cesty, na ktoré ho zamestnávateľ vyslal. Môže sa však dohodnúť aj na dlhodobom využívaní jeho osobného automobilu v podnikaní, napr. zamestnanec vo funkcii obchodného zástupcu používa v práci vlastný automobil, za ktorý poberá paušálnu náhradu a náhradu za spotrebované pohonné látky.
Nájomná zmluva je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského nájmu dopravných prostriedkov. Jej podstatou je právo nájomcu dočasne užívať predmet nájmu (konkrétny dopravný prostriedok) za podmienok vymedzených v nájomnej zmluve, za čo sa zaväzuje platiť nájomné. Rovnako ako pri byte, či nebytovom priestore aj pri nájme dopravného prostriedku do firmy je potrebná písomná nájomná zmluva. Podnikateľský vzťah pri nájme dopravných prostriedkov nevzniká samotnou dohodou ako je tomu pri iných hnuteľných veciach. Bez písomnej zmluvy neexistuje ani nájom dopravného prostriedku, napríklad auta.
Každá zmluva musí obsahovať určité ustanovenia, aby bola platná. Hovoríme o podstatných náležitostiach zmluvy. Ak zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, je neplatná. Nájomná zmluva na dopravný prostriedok, ktorý si prenajíma firma musí obsahovať:
Okrem týchto náležitosti, do nájomnej zmluvy môžete zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ktoré vám môžu pomôcť v prípade sporu s druhou stranou. Do nájomnej zmluvy môžete uviesť napríklad aj:
Firemný nájom dopravného prostriedku sa líši od nájmu bytu, nebytového priestoru ale aj od nájmu iných hnuteľných vecí. Základnou odlišnosťou je to, že ide o špecifický samostatný typ obchodnej zmluvy medzi podnikateľmi, ktorá je upravená v § 630 - § 637 Obchodného zákonníka. Naproti tomu, nájom bytu, nebytového priestoru a dokonca aj podnikateľský nájom iných hnuteľných vecí je upravený v Občianskom zákonníku.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Špecifikom pri nájme dopravného prostriedku je aj možnosť zaplatenia nájomného len raz, a to na konci nájmu dopravného prostriedku. To však neplatí v prípade, ak nájom má trvať viac ako tri mesiace. V takomto prípade je nájomca povinný platiť nájomné koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom užíva dopravný prostriedok.
Ďalším špecifikom je dĺžka výpovednej lehoty. Ak niektorá zo zmluvných strán už nechce pokračovať v nájme, môže zmluvu vypovedať. Výpovedná doba je spravidla 30 dní. Možno sa však dohodnúť na dlhšej výpovednej lehote. Prenajímateľ a nájomca sa môžu však dohodnúť aj na tom, že zmluvu možno ukončiť už samotným doručením výpovede.
V súvislosti s používaním automobilu v podnikaní vzniká celý rad výdavkov. Tieto podmienky uznania výdavkov pre daňové účely vyplývajú priamo z definície daňového výdavku v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Uplatnené výdavky musia byť riadne zaúčtované v súlade so zásadami a predpismi pre vedenie podvojného a jednoduchého účtovníctva.
Uplatňovanie výdavkov na PHL do daňových výdavkov je založené na prepočte spotreby PHL za každý automobil osobitne na základe spotreby vyplývajúcej z podkladov (dokladov vozidla, individuálnej vnútropodnikovej normy). Pri nákladných automobiloch pracujúcich v sťažených podmienkach v teréne (napr.
Existujú tri spôsoby preukazovania spotreby PHL:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Zamestnanec má nárok na náhradu cestovných výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. V tomto prípade sa postupuje podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. Cenu PHL preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak zamestnanec preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi o kúpe, cena PHL sa môže počítať aritmetickým priemerom preukázaných cien.
Spoločnosť je povinná zaplatiť za automobil používaný v podnikaní daň z motorového vozidla v zmysle § 84 a nasl. Podnikateľka je povinná zaplatiť za automobil používaný v podnikaní daň z motorového vozidla v zmysle § 84 a nasl. zákona o miestnych daniach. Daň z motorového vozidla stačí zaplatiť raz.
Podnikateľ používa v podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený do obchodného majetku. Do daňových výdavkov uplatňuje základnú náhradu a náhradu výdavkov za spotrebované PHL. Keďže sa stal platiteľom DPH, môže si odpočítavať DPH zo spotrebovaných PHL? Uplatňovanie výdavkov na používanie vlastného osobného motorového vozidla do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Pri používaní vlastného osobného automobilu v podnikaní daňovník nemá nárok na odpočítanie DPH z PHL. V tomto prípade podnikateľ neuplatňuje do daňových výdavkov spotrebu PHL podľa vystavených dokladov od dodávateľov, ale uplatňuje náhradu za spotrebované pohonné hmoty ako súkromná osoba, ktorá nie je platiteľ DPH.
Daňovník, ktorý používa pri podnikaní vlastný osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku, postupuje pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, ktorý paušálne náhrady výdavkov na PHL do daňových výdavkov neumožňuje. Daňovník nemôže pri uplatňovaní výdavkov na PHL do daňových výdavkov uplatňovať paušálne výdavky vo výške 80 % podľa § 19 ods. 2 písm.