
Prenájom bytu je bežnou praxou, ale ak do tohto vzťahu vstupuje právnická osoba, vznikajú otázky ohľadom podmienok a právnych aspektov. Tento článok sa zameriava na prenájom bytu právnickou osobou pre seba, pričom analyzuje slovenské právne predpisy, judikatúru a praktické aspekty.
Právna úprava nájmu bytu na Slovensku je obsiahnutá v dvoch hlavných predpisoch: Občianskom zákonníku a zákone o krátkodobom nájme bytu. Občiansky zákonník upravuje všeobecné podmienky nájmu, ako aj špecifický inštitút chráneného nájmu. Zákon o krátkodobom nájme dopĺňa Občiansky zákonník a nezasahuje do chráneného nájmu.Podľa nájomnej zmluvy prenajímateľ prenecháva byt nájomcovi na užívanie za odplatu, teda nájomné, a to na dobu určitú alebo neurčitú.
Právo vlastniť majetok zahŕňa aj právo s ním nakladať, teda ho spravovať, užívať a prenajímať. Otázkou je, kedy sa prenájom bytu stáva podnikateľskou činnosťou.
Podľa Obchodného zákonníka je podnikanie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Aby bol prenájom bytu považovaný za podnikanie, musí spĺňať tieto znaky:
Ak prenajímateľ prenajíma byt len príležitostne, napríklad počas svojej neprítomnosti, nepovažuje sa to za sústavnú činnosť. Odplatnosť nájmu je dôležitá pre posúdenie, či ide o činnosť za účelom zisku. Je však irelevantné, či prenajímateľ skutočne dosiahne zisk.
Prečítajte si tiež: Judikáty k prenájmu nebytových priestorov
Český Občiansky zákonník vyžaduje, aby činnosť bola vykonávaná živnostenským alebo obdobným spôsobom, teda aby mala určitú mieru rozsahu, organizácie, plánovitosti, trvalosti a časovej náročnosti.
Obchodný zákonník definuje podnikateľa ako osobu zapísanú v obchodnom registri, osobu podnikajúcu na základe živnostenského oprávnenia, alebo osobu podnikajúcu na základe iného oprávnenia podľa osobitných predpisov.
Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje, kedy sa prenájom bytu považuje za živnosť a vyžaduje živnostenské oprávnenie. Ak sa s prenájmom poskytujú len základné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, živnostenské oprávnenie sa nevyžaduje.
Základné služby zabezpečujú riadne užívanie nehnuteľnosti nájomcom (vykurovanie, odvoz odpadu, dodávka vody). Iné služby zahŕňajú ubytovacie, stravovacie, upratovacie služby a strážnu službu. Ak prenajímateľ poskytuje aj iné ako základné služby, vyžaduje sa živnostenské oprávnenie.
Živnostenský zákon sa zameriava na služby spojené s prenájmom, nie na vnútorné vybavenie nehnuteľnosti. Snahy o odlíšenie podnikania na základe vybavenia bytu môžu viesť k zneužívaniu zákona s cieľom vyhnúť sa daňovým povinnostiam.
Prečítajte si tiež: Povinnosti prenajímateľa reštaurácie: Prehľad
Ak prenájom bytu nespĺňa podmienky živnosti, môže byť považovaný za podnikanie podľa Obchodného zákonníka, ak dosahuje intenzitu podnikania a prekračuje rámec správy vlastného majetku. Vyžaduje sa aktívna činnosť a podnikateľský charakter organizácie a plánovania.
Poskytovanie ubytovania cez digitálne platformy, ako Airbnb a Booking, vyvoláva otázky o právnom postavení osôb, ktoré ubytovanie poskytujú.
Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, kde prenajímateľ prenecháva byt nájomcovi za nájomné na dobu určitú alebo neurčitú. Krátkodobý nájom je obmedzený na dva roky. Zmluva o ubytovaní predpokladá prechodné ubytovanie v zariadeniach na to určených (hotely, ubytovne).
Účelom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania, zatiaľ čo nájom bytu slúži na bývanie. Ubytovanie často zahŕňa ďalšie služby, ako upratovanie, recepčné služby a výmenu bielizne.
Pripravovaná implementácia nariadenia o poskytovaní údajov má zabezpečiť transparentný zber údajov o krátkodobom prenájme zariadeného ubytovania. Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie ubytovania za odplatu prostredníctvom online platforiem.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie zadržovacieho práva prenajímateľa
Príjmy z prenájmu nehnuteľností sa zdaňujú podľa zákona o dani z príjmov. Je dôležité správne kvalifikovať právny režim prenajímania nehnuteľností, aby sa správne uplatnil zákon o dani z príjmov.
Vlastník nehnuteľnosti má právo ju prenajať, pričom táto činnosť nemusí mať charakter podnikateľskej činnosti. Ak sa však s prenájmom poskytujú aj iné ako základné služby, vyžaduje sa živnostenské oprávnenie.
Zákon o živnostenskom podnikaní vyžaduje živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľnosti, ak sa poskytujú aj iné ako základné služby. Základné služby zabezpečujú riadne užívanie nehnuteľnosti.
Poskytovanie doplnkových služieb (napr. vybavenie priestorov vnútorným zariadením) má vplyv na živnostenské oprávnenie. Prenajímateľ musí mať oprávnenie na vykonávanie týchto služieb.
Občiansky zákonník upravuje nájom bytov, nájom obytných miestností a ubytovanie v zariadeniach na to určených. Kategorizáciu ubytovacích zariadení upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR.
Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí v izbách rodinných domov alebo v celých objektoch (dom, chata). Zo stavebno-technického hľadiska je dôležité, na aký účel užívania slúžia priestory.
Cudzinci si môžu zaistiť bývanie prenájmom, podnájmom alebo kúpou nehnuteľnosti. Prenájom je možné realizovať priamo cez vlastníkov alebo cez realitné kancelárie. Nájomná zmluva musí obsahovať všetky dôležité údaje o prenajímateľovi, nájomcovi, nehnuteľnosti a podmienkach nájmu.
Odborná teória a prax sa zaoberá otázkou, či môže právnická osoba vystupovať ako nájomca bytu. Pred novelou Občianskeho zákonníka bola odpoveď jednoznačná, že áno. Najvyšší súd ČR však zastáva názor, že režim chráneného nájmu je pre právnickú osobu neprípustný, pretože právnická osoba nemá ľudskú potrebu bývania.