Povinnosti prenajímateľa ubytovacieho zariadenia: Legislatíva a praktické aspekty

Prenájom nehnuteľností a poskytovanie ubytovacích služieb predstavujú v Slovenskej republike rozsiahlu a komplexnú oblasť, ktorá je regulovaná viacerými právnymi predpismi. Táto oblasť sa dotýka širokého spektra osôb, od vlastníkov nehnuteľností až po podnikateľov v cestovnom ruchu. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na povinnosti prenajímateľa ubytovacieho zariadenia z hľadiska platnej legislatívy, a to s dôrazom na praktické aspekty a možné komplikácie.

Právny rámec prenájmu nehnuteľností a ubytovacích služieb

Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov, ich častí a iných nehnuteľností určených na ubytovanie vo viacerých právnych predpisoch. Pri prenechávaní uvedených priestorov iným tretím osobám treba vychádzať z viacerých právnych rámcov, ktoré na seba nadväzujú a ktoré treba posudzovať vo vzájomnej spojitosti a regulačnej prepojenosti. Na občianskoprávny rámec regulácie nadväzuje živnostensko-právny rámec, ktorý bližšie upravuje postup prenajímateľov nehnuteľností a poskytovateľov ubytovania pred živnostenskými (obvodnými) úradmi na základe a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom; za týmto zámerom sa osobitne rozlišujú najmä podmienky prenajímania podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom v právnom rámci zákona č. 455/1991 Zb. Živnostensko-právny rámec prenajímania nehnuteľných priestorov je v uvedenom reťazení kľúčovým právnym východiskom pre daňovú reguláciu, ktorá v závislosti od predchádzajúcej kvalifikácie na konci tohto reťazca upravuje povinnosti a postup prenajímateľov pred orgánmi daňovej správy, osobitne na účely (vecne i časovo diferencovanej) registrácie dane z príjmovv právnom rámci zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, osobitne na účely rozdielneho spôsobu zdaňovania príjmov nadobudnutých z prenajímania nehnuteľností v právnom rámci zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (osobitne treba rozlišovať príjmy z prenajímania nehnuteľností alebo ich častí podľa § 6 ods. 2 a osobitne podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov v platnom znení). Východiskom na účely správneho určenia regulácie nakladania s nehnuteľnosťami v medziach uvedeného občianskoprávneho, živnostenského a daňového rámca je správna kvalifikácia a rozlíšenie skutočnosti, či ide v danom prípade o prenajímanie bytových priestorov, nebytových priestorov, prípadne o prenájom iného druhu nehnuteľností alebo o poskytovanie ubytovacích služieb.Na účely súčasnej regulácie nakladania s nehnuteľnosťami ide o fundamentálnu otázku. postavenia osoby, ktorá prenajíma nehnuteľnosť alebo poskytuje ubytovanie. Pokiaľ ide o rôznorodosť okolností prenajímania nehnuteľností a ubytovania, treba rozlišovať rôznorodosť okolností, za ktorých k nemu dochádza, čo sa navonok prejavuje najmä tým, že prenájom nehnuteľností možno vykonávať buď podnikateľským, alebo nepodnikateľským spôsobom.

Súkromné právo vs. verejné právo

Právny poriadok SR, predovšetkým v právnom rámci Občianskeho zákonníka (§ 123 a nasl.), vychádza z úpravy, podľa ktorej je vlastník nehnuteľnosti oprávnený v medziach zákona nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá zahŕňa okrem iného aj možnosť jej prenájmu tretím osobám. Principiálne platí, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má vo vlastníctve nejakú nehnuteľnosť, má právo ju prenajať iným osobám na ľubovoľný čas, a to aj opakovane, pričom takto charakterizovaná činnosť nemá ešte (zo zákona) charakter podnikateľskej činnosti, s ktorou náš právny poriadok viaže určité podmienky a povinnosti, predovšetkým povinnosť vopred získať oprávnenie na podnikanie. Dostačujúcim právnym dôvodom, na základe ktorého môže vlastník alebo iná oprávnená osoba prenechať nehnuteľnosť do dočasného alebo trvalého nájmu tretej osobe, je nájomná zmluva.

Všeobecný občiansko-právny princíp súkromného práva, týkajúci sa voľného nakladania fyzických a právnických osôb s majetkom v ich vlastníctve, a tým aj možnosti tento majetok prenajať, je prelomený verejnoprávnou úpravou zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom oprávnení (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá vyžaduje na prenájom nehnuteľnosti splniť a vo väčšine prípadov aj preukázať autorizovanému orgánu splnenie viacerých podmienok a povinností.

Prenájom bytových a nebytových priestorov

Na prenajímanie priestorov určených na bývanie platí predovšetkým súkromno- právna úprava, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie. v ustanoveniach § 685 a nasl. v ustanoveniach § 717 a § 718 upravuje podmienky, podľa ktorých možno prenajať obytné miestnosti určené na trvalé bývanie; na rozdiel od nájmu bytov alebo ich častí ide o priestory, ktoré nemajú charakter bytov (projektovo) určených na bývanie rodín s deťmi.

Prečítajte si tiež: Judikáty k prenájmu nebytových priestorov

Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku prenajímania nebytových priestorov fyzickými a právnickými osobami, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov).

Rovnako ako v prípade prenajímania bytových a nebytových priestorov platí aj na poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie súkromnoprávna úprava, ktorá vymedzuje východiskový právny rámec, v medziach ktorého možno poskytnúť priestory určené na ubytovanie. Touto úpravou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. hotelového typu, za ktoré nemožno považovať iba hotelové zariadenia, ale aj ubytovacie zariadenia inej kategórie s menším vybavením a nižšou úrovňou a rozsahom poskytovaných služieb (nocľahárne, útulky a iné obdobné zariadenia).

Živnostenské oprávnenie a prenájom nehnuteľností

Verejnoprávna úprava zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vyžaduje na prenájom nehnuteľnosti osobitné živnostenské oprávnenie. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov vychádza z úpravy (ustanovenia § 4 ods. Z uvedeného vyplýva, že je rozhodujúce, aby pritom boli splnené dve podmienky, t. j.

Základné a doplnkové služby

Kľúčovým faktorom pre posúdenie, či je prenájom nehnuteľnosti živnosťou, je rozsah poskytovaných služieb. Ak prenajímateľ poskytuje len základné služby, ako sú dodávka tepla, vody, elektriny, plynu, odvoz odpadu a upratovanie spoločných priestorov, živnostenské oprávnenie nie je potrebné. Ak však prenajímateľ poskytuje aj iné ako základné služby, ako sú upratovanie prenajímaných priestorov, stráženie nehnuteľnosti, poskytovanie stravy, výmena posteľnej bielizne alebo vybavenie prenajímaných priestorov vnútorným zariadením, považuje sa táto činnosť za živnosť a vyžaduje sa živnostenské oprávnenie.

Základnými službami, podľa dôvodovej správy k živnostenskému zákonu, treba pritom rozumieť taký okruh služieb, ktoré zabezpečujú (podmieňujú) možnosť ich riadneho užívania nájomcom. Za základné služby nemožno už považovať upratovanie prenajímaných priestorov, stráženie prenajímanej nehnuteľnosti ani žiadny iný okruh aktivít prenajímateľa, ktorý nadväzuje alebo súvisí s prenajímaným (nebytovým alebo bytovým) priestorom. Za poskytovanie doplnkovej služby, ktorá nemá charakter služby podmieňujúcej možnosť riadneho užívania prenajímaných bytových alebo nebytových priestorov, ale ktorá svojím charakterom súvisí s prenajímaným priestorom tým, že smeruje k vylepšeniu podmienok užívania predmetu zmluvy o nájme bytového alebo nebytového priestoru, treba považovať aj poskytovanie vybavenia prenajímaných (holo)priestorov vnútorným zariadením.

Prečítajte si tiež: Povinnosti prenajímateľa reštaurácie: Prehľad

Súbeh prenájmu nehnuteľností a hnuteľných vecí

V prípade, ak prenajímateľ prenajíma nehnuteľnosť s vnútorným vybavením, môže ísť o súbeh dvoch prenájmov - prenájmu nehnuteľnosti a prenájmu hnuteľných vecí. V takomto prípade je potrebné mať živnostenské oprávnenie na prenájom nehnuteľností a zároveň živnostenské oprávnenie na prenájom hnuteľných vecí, a to za predpokladu, že poskytnutie (prenájom) vnútorného vybavenia je dôvodom k uzatvoreniu dohody o osobitnej úhrade za hnuteľné veci alebo je súčasťou dohodnutej výšky nájomného za vylepšenie podmienok užívania prenajímaných (holo)priestorov.

Rozsah živnostenského oprávnenia

Súčasťou rozsahu živnostenského oprávnenia na prenajímanie nehnuteľností nie je (aj) oprávnenie na možné vykonávanie iných ako základných služieb spojených s prenájmom dotknutej nehnuteľnosti. V tomto zmysle obsah živnosti: „Prenajímanie nehnuteľností“ nesubsumuje zo zákona aj oprávnenie na vykonávanie niektorých súvisiacich „doplnkových“ služieb spojených s príslušnou nehnuteľnosťou. A nie je to možné ani v prípade, ak špecifikácia predmetu podnikania bližšie vyjadruje zámer prenajímateľa poskytovať okrem základných služieb, ktoré podmieňujú riadne užívanie nehnuteľnosti, aj súvisiace doplnkové služby.

Daňové povinnosti prenajímateľa

Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov príjmami z podnikania sú príjmy zo živnosti. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Z uvedenej úpravy zákona o dani z príjmov je zrejmé, že kľúčom pre správne uplatnenie zákona o dani z príjmov je prednostná kvalifikácia právneho režimu prenajímania nehnuteľných a hnuteľných vecí v rámci legislatívy Slovenskej republiky a pri súčasnom zohľadnení legislatívy Európskych spoločenstiev.

Registrácia na daň z príjmov

Povinnosť registrácie na daňovom úrade má prenajímateľ, ak na území Slovenskej republiky prenajíma akúkoľvek nehnuteľnosť okrem pozemku. V prípade registračnej povinnosti je prenajímateľ povinný požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom začal na území Slovenskej republiky prenajímať nehnuteľnosť.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Od 1.1.2019 vstúpila do platnosti zmena súvisiaca s prenájmom nehnuteľností, kde platitelia dane musia čeliť oslobodeniu od DPH, limitácie pri odpočítaní DPH a v konečnom dôsledku sa nevyhnú ani používaniu koeficientu pri nehnuteľnostiach. Prijaté zmeny znamenajú pre podnikateľské subjekty hľadanie nových možností, ako si nastaviť svoje podnikateľské aktivity, čo najvýhodnejšie. V prípade prenájmu nehnuteľnosti je v zmysle § 16 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania krajina, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Z toho vyplýva, ak sa nehnuteľnosť nachádza na Slovensku a poskytujeme ju na prenájom/podnájom iným subjektom, v tom prípade miestom zdanenia je Slovensko. Podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti posudzujeme rovnako ako prenájom. Pri prenájme prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo mal z nej úžitok. Pri podnájme dochádza k tomu istému dodaniu s tým rozdielom, že účastníci vzťahu majú odlišné označenie, t. j. pri nájme ide o vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom nehnuteľnosti a v prípade podnájmu hovoríme o vzťahu medzi nájomcom a podnájomníkom.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie zadržovacieho práva prenajímateľa

Prenajímateľ je tiež povinný sledovať obrat pre povinnú registráciu podľa zákona o DPH. Prenajímateľ, ktorý dosiahne obrat vo výške 49 790 EUR za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty Daňovému úradu. Podľa zákona o DPH by prenajímateľ - už ako platiteľ DPH - následne postupoval podľa § 38 ods. buď uplatní oslobodenie od DPH na výstupe - a v tom prípade si nemôže odpočítať DPH zo vstupov súvisiacich s nadobudnutím resp. alebo sa rozhodne pre uplatňovanie výstupnej DPH - práve za účelom možného odpočítania vstupnej DPH. Toto rozhodnutie môže uplatniť iba v prípade nehnuteľností iných ako je byt, rodinný dom a apartmán v bytovom dome resp.

Ubytovacie služby sa - rovnako ako prenájom či podnájom - vzťahujú na konkrétnu nehnuteľnosť a teda ich miestom zdanenia je rovnako krajina, v ktorej sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. No na rozdiel od prenájmu resp. Novelizáciou zákona o DPH došlo 1.1.2019 k rozšíreniu uplatňovania zníženej sadzby DPH - konkrétne pribudla nová príloha č. 7a v zákone o dani z pridanej hodnoty, v ktorej sú definované služby so zníženou sadzbou dane. V prípade ubytovacích služieb posudzujeme každú službu podľa toho, či poskytujeme jednu službu alebo kombináciu služieb. Podľa Rozsudku súdneho dvora C-200/04 pri kombinácii viacerých služieb je nevyhnutné posúdiť každý prípad jednotlivo a zobrať do úvahy všetky okolnosti, za akých sa predmetné plnenie poskytuje.

Ďalšie povinnosti prenajímateľa ubytovacieho zariadenia

Okrem živnostenského oprávnenia a daňových povinností má prenajímateľ ubytovacieho zariadenia aj ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z rôznych právnych predpisov:

Schválenie hygienou a prevádzkový poriadok

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné, aby ubytovacie zariadenie spĺňalo požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom. Tým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach, o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, ktorá obsahuje konkrétne požiadavky na vybavenie izieb, osvetlenie, upratovanie ubytovacích zariadení a ďalšie náležitosti, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. Ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia je prenajímateľ povinný vypracovať aj prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. To sa týka aj každej jeho dodatočnej zmeny. Následne je dôležité, aby bol takto schválený prevádzkový poriadok sprístupnený verejnosti na viditeľnom mieste. Patrí to medzi základné povinnosti ubytovateľa. Ubytovacie zariadenie musí spĺňať požiadavky vyhlášky MZ SR 259/2008 (vrátane údržby a čistoty).

Miestne dane a poplatky

Miestne dane ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením (miestna daň podľa zákona 582/2004 Z. z.), v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní. Rovnako aj poplatok ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, ktorým tiež upravujú sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zníženie alebo odpustenie. Všeobecné záväzné nariadenia sú spravidla zverejňované na webových stránkach príslušných obcí. To znamená, že každá oblasť na Slovensku, mesto alebo obec, má rozdielnu výšku rekreačného poplatku, ktorý platí každý ubytovaný hosť za každú noc svojho pobytu v rekreačnom zariadení. Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje. Základom dane je počet prenocovaní. Zároveň je každý platiteľ dane je povinný viesť písomne preukázanú evidenciu ubytovaných osôb - knihu ubytovaných, ktorú je platiteľ povinný predložiť správcovi dane na opečiatkovanie a potvrdenie správnosti evidencie. Kniha musí byť aktuálna a vždy k dispozícii pre prípadné nahliadnutie.

Ohlásenie cudzineckej polícii

V zmysle zákona (§ 113 zákona o pobyte cudzincov) o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ubytovateľ povinný pri ubytovaní cudzinca overiť jeho totožnosť a zapísať do domovej knihy - knihy hostí, ktorú vedie na tento účel, meno a priezvisko, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, číslo cestovného dokladu, číslo víza v prípade niektorých krajín, začiatok a skončenie jeho ubytovania. Zároveň je ubytovateľ povinný vyplniť úradné tlačiva o hlásení pobytu cudzinca, ktoré musí doručiť policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania cudzinca.

Kategorizácia ubytovacích zariadení

Kategorizáciu ubytovacích zariadení tzv. hotelového typu taxatívnym spôsobom upravuje osobitný predpis, za ktorý treba považovať vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia s kvalifikáciou hotela (hotela, garni hotela, horského hotela, motela), botela, penziónu, turistickej ubytovne, chatovej osady, kempingu, ako aj ubytovania v súkromí. Ubytovacie zariadenia sa členia podľa druhu na kategórie a podľa vybavenia, úrovne a rozsahu poskytovaných služieb na triedy. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy () po najvyššiu triedu (). Ubytovacie zariadenia sa zaraďujú do kategórií a tried podľa toho, či spĺňajú alebo nespĺňajú kritériá kategorizácie ustanovené v prílohe uvedenej vyhlášky.

Elektronická registračná pokladnica (VRP)

Každá osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, prijíma tržbu v hotovosti na predajnom mieste, predáva tovar alebo poskytuje vymedzenú službu, je povinná používať na evidenciu tržieb ORP/VRP. Používanie VRP sa vzťahuje na každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predáva tovar alebo poskytuje vymedzené služby (uvedené v prílohe č. 1 zákona o ERP), pričom za predaj tovaru alebo za poskytovanie vymedzených služieb prijíma tržby v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť. Takže pri prijímaní akejkoľvek hotovosti, čo sa pri pobytoch bežne stáva, minimálne pri platení rekreačného poplatku, potrebujete pracovať s VRP.

Prenájom cez platformy zdieľanej ekonomiky (Airbnb)

Poskytovanie krátkodobého ubytovania prostredníctvom platformy zdieľanej ekonomicky Airbnb je hitom. Ak ide o pravidelnú sústavnú činnosť, ide v zmysle Obchodného zákonníka jednoznačne o podnikanie. Poskytovateľ by teda mal byť registrovaným podnikateľom - či už živnostníkom, obchodnou spoločnosťou resp. v rámci Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 spadá takéto ubytovanie buď pod “55.10 Hotelové a podobné ubytovanie”, pod “55.20 Turistické a iné krátkodobé ubytovanie” alebo “55.90 Ostatné ubytovanie” („prechodné poskytovanie prechodného alebo dlhodobého ubytovania v jednotlivých alebo zdieľaných izbách“). celé to však komplikuje pravidlo uvedené v § 38 ods. 4 zákona o DPH: ostatné ubytovanie v triede 59.0 je ubytovacou službou iba v prípade, ak je poskytnuté na menej ako 3 mesiace.

V praxi však nie je jasné, čo sú vlastne “základné a iné než základné“ služby spojené s prenájmom a najmä krátkodobé ubytovanie v rozsahu pár nocí mne osobne už spadá pod živnostenské podnikanie.

Problémy s rozlíšením právnej kvalifikácie priestorov

Osobitné problémy s rozlíšením právnej kvalifikácie priestorov majú občania pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám. V praxi sa možno stretnúť veľmi často s problémami právnej kvalifikácie priestorov pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám najmä v rá…

Zmluva o ubytovaní vs. nájomná zmluva

Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Podľa § 3 ods. 1 zákona o krátkodobom nájme krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Podľa § 754 až 755 OZ zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

Oba právne inštitúty predpokladajú časovo obmedzené trvanie užívania nehnuteľnosti. Prechodnosť sa však javí ako časovo ohraničenejšia než dočasnosť. V niektorých prípadoch je prechodný charakter vzťahu zrejmý už zo samotných okolností, inokedy je rozdiel medzi prechodnosťou a dočasnosťou ťažko rozlíšiteľný.

Rozdiel medzi nájmom bytu a ubytovaním je výraznejší v účele, na ktorý sa tieto zmluvy uzatvárajú. Účelom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania objednávateľovi. Účel právneho vzťahu možno vyvodiť jednak zo zmluvy, zo správania účastníkov, ako aj z toho, ako si plnia svoje povinnosti. Vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom ubytovania, ďalším diferenčným znakom medzi nájmom bytu a ubytovaním je skutočnosť, že ubytovanie predpokladá poskytovanie ďalších služieb, ktoré presahujú rámec samotného prenájmu priestoru. Ide najmä o služby ako pravidelné upratovanie izieb, zabezpečenie recepčných služieb, výmena posteľnej bielizne a uterákov, prípadne aj poskytovanie raňajok či technickej podpory počas pobytu. Naopak, pri nájme bytu sa zmluvný vzťah zameriava predovšetkým na poskytnutie priestoru na bývanie bez ďalších služieb. Nájomca si zabezpečuje upratovanie, údržbu a ostatné potreby samostatne, čo zodpovedá charakteru dlhodobejšieho bývania.

Bývanie cudzincov na Slovensku

Cudzinci na Slovensku si môžu zaistiť bývanie prenájmom, podnájmom alebo kúpou nehnuteľnosti. Tieto informácie sú určené pre cudzincov, ktorí na Slovensku majú alebo si hľadajú súkromné/dlhodobé ubytovanie na prenájom, napr. Možnosti prenájmu sú rôzne a záležia od vašich potrieb a finančných možností. Je možné si prenajať celý byt alebo rodinný dom, prípadne iba jednu izbu v byte, alebo časť domu. Hľadanie a prenájom ubytovania je možné priamo cez vlastníkov nehnuteľností alebo cez realitné kancelárie.

Nájomná zmluva

Nájomná zmluva má štandardne písomnú formu. Bežne ju zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti alebo realitná kancelária. Nájomná zmluva môže byť uzavretá podľa Občianskeho zákonníka alebo Zákona o krátkodobom nájme bytu. V zmluve by malo byť uvedené, podľa ktorého zákona sa uzatvára. Trvanie nájomnej zmluvy môže byť dohodnuté na dobu určitú (od - do), štandardne najmenej na šesť mesiacov až jeden rok, alebo na dobu neurčitú (bez vymedzenia konkrétneho obdobia prenájmu).

Obsah nájomnej zmluvy

Nájomná zmluva by mala obsahovať nasledovné údaje:

• Jednoznačné označenie prenajímateľa a nájomcu - napr.
• Jednoznačné označenie nehnuteľnosti aby nemohlo dôjsť k jej zámene - napr.
• Výška platieb za služby spojené s užívaním bytu (napr.
• Opis príslušenstva a stavu bytu, napr.

Práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa

Základné práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa sú upravené zákonom. V nájomnej zmluve je možné si dohodnúť aj ďalšie práva a povinnosti. Ak zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Čo sú drobné opravy a bežná údržba upravuje osobitný predpis. Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu.

#

tags: #prenajimatel #ubytovacieho #zariadenia #povinnosti #legislativa