Podmienky prenájmu auta zahraničnému konateľovi: Daňové a právne aspekty

Obchodovanie v medzinárodnom prostredí je v súčasnosti bežnou praxou. Avšak, zložité pravidlá cezhraničnej fakturácie a s tým spojená "byrokracia" môžu predstavovať prekážku. Tento článok sa zameriava na daňové a právne aspekty prenájmu auta zahraničnému konateľovi, pričom zohľadňuje legislatívu platnú na Slovensku.

Fakturácia a DPH v cezhraničnom obchode

V rámci cezhraničnej fakturácie je dôležité správne určiť, kedy fakturovať s DPH, kedy ju platí odberateľ a kedy sa DPH neplatí vôbec.

Fakturácia slovenským odberateľom

Faktúra vystavená slovenskému odberateľovi sa spravidla vystavuje za cenu vrátane DPH. Existujú však výnimky, kedy sa povinnosť platiť DPH prenáša na slovenského odberateľa, a teda dodávateľ fakturuje za cenu bez DPH a DPH platí formou samozdanenia jeho odberateľ. Ide hlavne o niektoré presne určené stavebné práce a dodávku tovaru s inštaláciou / montážou, dodanie kovového odpadu a šrotu alebo dodanie nehnuteľnosti neoslobodenej od DPH. Faktúra vystavená slovenskému odberateľovi týkajúca sa dodávky oslobodenej od DPH sa vystavuje za cenu bez DPH.

Fakturácia odberateľom v EÚ

Ak bol tovar odoslaný alebo prepravený do krajiny odberateľa a odberateľ oznámil svoje IČ DPH v krajine, do ktorej bude tovar dodaný, faktúra sa vystavuje za cenu bez DPH. Predaj tovaru za týchto podmienok je oslobodený od DPH (DPH platí odberateľ v krajine dodania tovaru). Ak odberateľ svoje IČ DPH neoznámi, slovenský platiteľ DPH fakturuje za cenu vrátane slovenskej DPH.

Pri väčšine služieb dodávaných podnikateľom platí prenos daňovej povinnosti na odberateľa - faktúra sa teda vystaví za cenu bez DPH vrátane povinnej klauzuly o prenose daňovej povinnosti. Rovnaké služby dodávané súkromným osobám alebo podnikateľom bez národného IČ DPH, sa zdaňujú v SR. Pri posudzovaní zdaňovania služby je vždy podstatným zložito zisťované „miesto dodania“. služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, ktorá sa fyzicky nachádza na území SR - napr. Zároveň existujú niektoré špecifické pravidlá zdaňovania konkrétnych služieb poskytovaných súkromným osobám.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Fakturácia odberateľom mimo EÚ

Faktúra za predaj tovaru odoslaného alebo prepraveného na územie štátu mimo EÚ sa vystavuje bez DPH. Pri predaji služieb do tretích krajín platia podobné pravidlá, ako v prípade ich predaja do krajín EÚ - pri väčšine služieb sa za miesto dodania považuje sídlo odberateľa a následne sa faktúra vyhotovuje bez DPH.

V prípade DPH - najmä pri fakturácii bez DPH - je dôležité pred prípadnou kontrolou preukázať, že ide o dodávku oslobodenú od DPH, prípadne ju zdaňuje odberateľ. Dodanie tovaru je oslobodené od dane.

Doplnenie: jeden z našich čitateľov sa pýtal, prečo je „nezdanenie“ dodania tovaru formulované rozdielne oproti dodaniu služby - t. j. prečo je tovar oslobodený a pri službe sa daňová povinnosť prenáša. A prečo? Dodanie tovaru a dodanie služby sú z hľadiska DPH 2 rozdielne režimy s rozdielnymi pravidlami. Dodanie tovaru spojené s prepravou a odoslaním má miesto dodania v SR, no za určitých podmienok (ak napr. odberateľ oznámi svoje zahraničné IČ DPH, inak nie) ho SK dodávateľ oslobodí. Dodanie služby do zahraničia nie je oslobodené od dane, akurát služba má miesto dodania v zahraničí.

Zákon o dani z príjmov a jeho aplikácia

Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej aj „ZDP“) je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení.

Štruktúra zákona o dani z príjmov

ZDP sa člení na niekoľko častí:

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

• Predmet úpravy (§ 1 ZDP): daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb.
• Daň z príjmov fyzickej osoby: upravuje daňové vzťahy fyzických osôb.
• Daň z príjmov právnickej osoby: upravuje daňové vzťahy právnických osôb. Podľa tejto časti postupujú všetky právnické osoby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku či na predmet činnosti.
• Spoločné ustanovenia: obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, a to sadzbu dane, všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, daňové výdavky, rezervy a opravné položky, odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku, technické zhodnotenie majetku, odpočet daňovej straty, prepočítací kurz.
• Vyberanie a platenie dane: ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám daňové povinnosti. Ide o podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov, povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca. Táto časť ZDP má tri oddiely. Prvý oddiel je určený pre fyzické osoby, druhý oddiel pre právnické osoby a tretí oddiel, ktorý je spoločný, upravuje vyberanie dane zrážkou, povinnosti v súvislosti so zabezpečením dane, podávanie prehľadov a hlásení, zaokrúhľovanie a použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Zásadné zmeny v tejto časti sú realizované s účinnosťou od 1. januára 2012, a to v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“); na základe nového daňového poriadku sa niektoré ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. platného do 31.
• Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia: obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmocnené na vydanie všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s týmto zákonom. Ďalej táto časť rieši vplyv zákona na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom (zákon č. 366/1999 Z. z. platný do 31. decembra 2003), ako aj vplyv noviel zákona na ustanovenia platné do účinnosti týchto noviel a postup daňovníkov v tzv. prechodnom období.

Predmet dane

Tento odsek upravuje, čo je predmetom ZDP. V zmysle písm. a) sa zákonom upravuje iba daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb [nie iné dane ani iné vzťahy (obchodné, občianske, účtovné a pod.)]. Pre daň z príjmov fyzických osôb a pre daň z príjmov právnických osôb zákon zaviedol legislatívnu skratku „daň“. To znamená, že ak je v ďalšom texte zákona uvedené slovo „daň“, myslí sa tým daň z príjmov fyzických osôb alebo daň z príjmov právnických osôb. V zmysle písmena b) zákon upravuje aj tzv. procesné záležitosti daní, t. j. spôsob ich platenia a vyberania. Tejto problematike sa venujú ustanovenia piatej časti ZDP, pričom majú prednosť pred ustanoveniami daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní …

Medzinárodné zmluvy

V ustanovení tohto odseku sa výslovne deklaruje prednosť úpravy zdanenia, ktorá je obsiahnutá v medzinárodných zmluvách. V danom prípade ide najmä o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak má mať medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi, súčasťou oznámenia v Zbierke zákonov o uzavretí medzinárodnej zmluvy je rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti. Zároveň sa uverejní aj úplné znenie takej medzinárodnej zmluvy. V úplnom znení sa uverejní tiež medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Daňovník

ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane. To okrem iného znamená, že ak je v ZDP určená daňovníkovi nejaká povinnosť, táto povinnosť sa vzťahuje na každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, bez ohľadu na to, či dosahuje alebo nedosahuje zdaniteľný príjem. ZDP však stanovuje vždy určité podmienky, za ktorých daňovníkovi vzniká daňová povinnosť.

V tomto ustanovení je vymedzený predmet dane, a to ako príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. Toto ustanovenie však nie je možné chápať izolovanie, pretože predmet dane fyzických osôb ďalej upravuje ustanovenie § 3 ZDP a predmet dane právnických osôb vymedzuje ustanovenie § 12 ZDP.

V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou. Peňažné a nepeňažné príjmy sú na daňové účely rovnocenné. V tomto ustanovení je ďalej upravený postup, ako sa na daňové účely oceňujú nepeňažné príjmy daňovníka. Iné ocenenie sa napr. Za príjem (nepeňažné plnenie) sa považuje u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, alebo ods. 14ZDP, aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko-odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

Daňová povinnosť

Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený. V § 67 citovaného zákona je riešené právo na trvalý pobyt občana únie, pričom občan únie má právo na trvalý pobyt, ak sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. Občan únie má právo na trvalý pobyt aj za určitých zákonom stanovených podmienok, ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky oprávnene nepretržite menej ako päť rokov (napr. zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá v čase, keď prestala pracovať, dosiahla vek na vznik nároku na starobný dôchodok). Kritérium trvalého pobytu sa použije na určenie rozsahu daňovej povinnosti vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky a cudzincovi, ktorý má podľa osobitného predpisu na našom území ajpovolenie na trvalý pobyt. Podľa§ 131 ods. 11 zákona č. 404/2011 Z. z., ak sa v predpisoch používa pojem „povolenie na trvalý pobyt“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým trvalý pobyt podľa tohto zákona v príslušnom tvare.

Ustanovenie definuje daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o fyzické osoby alebo o právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ustanovenie upresňuje, ktoré príjmy daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sú predmetom dane. Ide o tzv. V tomto ustanovení sa špecifikuje predmet dane u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP. To znamená, že napr.

Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.

Daňové výdavky

Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti.

Pre uznanie výdavku za daňový je potrebné splnenie troch podmienok:

1. podmienka vecnosti - výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. Napr. kúpa televízora nebude u živnostníka poskytujúceho maliarske a natieračské služby uznaná za daňový výdavok. Na druhej strane o daňový výdavok pôjde u podnikateľa prevádzkujúceho videopožičovňu, pretože televízor používa na prehrávanie videokaziet.
2. podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol. Napr. podnikateľ v rámci podnikateľskej činnosti uskutoční cestu z miesta bydliska do okresného mesta, a to autobusom. Výdavok súvisiaci s touto cestou sa preukazuje cestovným lístkom.
3. podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný. Napr. ak podnikateľ uskutoční v rámci podnikateľskej činnosti cestu autobusom, výdavok na kúpu cestovného lístka musí zaúčtovať vo svojom účtovníctve. Pokiaľ výdavok na jeho obstaranie nezaúčtuje, nemôže byť daňovým výdavkom. Nezaúčtovaný výdavok nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov v daňovom priznaní, a to u fyzických osôb, ale aj u právnických osôb.

Na uvedené tri kritériá (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie) musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú uvedené v § 19 ods. 2 až 5 a v § 20 ZDP. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky (náklady), ktorých rozsah alebo podmienky, za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok, limituje osobitný predpis.

Základ dane a daňová strata

Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. Spôsob určenia základu dane ZDP osobitne upravuje pri jednotlivých príjmoch (napr. § 5 ods. 8, § 8 ods. 4, § 14 ods. 2 ZDP).

Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami. To znamená, že daňová strata sa zisťuje rovnakým spôsobom ako základ dane. Ak daňovník dosiahne daňovú stratu, daň za príslušné zdaňovacie obdobie neplatí, s výnimkou daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, ak činnosť, pri ktorej vykáže daňovú stratu, dosiahne aj napr. príjem zo závislej činnosti, potom platí daň z príjmov len z príjmov zo závislej činnosti. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou môže vykázať daňovú stratu len z príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP). V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach daňovník môže od základu dane odpočítavať daňovú stratu.

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Kalendárny rok je spravidla aj účtovným obdobím na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Zákon o účtovníctve však umožňuje účtovným jednotkám (s výnimkou fyzických osôb a subjektov verejnej správy) uplatniť ako účtovné obdobie aj hospodársky rok, ktorým je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom (napr. od 1. 4. bežného roka do 31. 3. nasledujúceho roka). Podmienky, za ktorých účtovné jednotky môžu ako účtovné obdobie uplatniť hospodársky rok, sú stanovené v § 3 ods. 5 a 6 v zákone o účtovníctve. Za predpokladu, že podmienky ustanovené v týchto ustanoveniach sú splnené, zdaňovacím obdobím na účely ZDP bude hospodársky rok uplatnený v účtovníctve. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia ZDP o termínoch predkladania daňového priznania (§ 49 ods. 2 ZDP). U fyzickej osoby je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, t. j. začína 1. januárom a končí 31. decembrom.

Obchodný majetok

Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide v podstate o definíciu obchodného majetku v rovnakom znení, ako je obchodný majetok zadefinovaný v § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka. ZDP však oproti Obchodnému zákonníku požaduje, aby o obchodnom majetku bolo účtované alebo sa o ňom aspoň viedla evidencia podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Toto má súvislosť s ustanovením § 9 ZDP, ktoré definuje, kedy príjmy súvisiace s predajom obchodného majetku sú oslobodené od dane, resp. na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje. Napr. podnikateľ obstarával hmotný majetok formou finančného prenájmu a bezprostredne po tom, čo prejde naňho vlastnícke právo, tento majetok predá. Príjem z jeho predaja nebude podľa § 9 ZDP oslobodený od dane.

Závislé osoby

Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Ustanovenie § 2 písm. n) ZDP všeobecne za závislú osobu považuje osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú. Blízkou osobou je podľa § 116 a § 117 OZ príbuzný v priamom rade (napr. Písmeno o) dopĺňa ustanovenie písmena n), pretože upravuje, čo sa na daňové účely považuje za ekonomické a personálne prepojenie. Ekonomické prepojenie vzniká vtedy, ak jedna osoba má priamy alebo nepriamy podiel na majetku alebo kontrole inej osoby (min. 25 %). Ustanovenie ďalej uvádza, ako sa vypočíta tento nepriamy podiel (vrátane nepriameho odvodeného podielu). V zmysle tohto ustanovenia za závislé osoby sa považujú napr. Vedením sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov k obchodnej spoločnosti alebo družstvu. To znamená, že ak napr. Za závislú osobu sa na daňové účely považuje aj „inak prepojená osoba“. Ustanovenie definuje, že iným prepojením je akýkoľvek vzťah vytvorený len za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Nie je podstatné, kto je subjektom týchto vzťahov a ani to, o aký druh obchodného vzťahu ide. Za vzťah vytvorený za účelom zníženia základu dane je možné považovať aj taký vzťah, ak napr. V ustanoveniach § 2 písm. n) až p) je zadefinované, ktoré osoby sa považujú za závislé osoby. Ustanovenie písmena r) ďalej dopĺňa, kedy ide o zahraničnú závislú osobu. To znamená, že ustanovenie písmena r) nemožno vykladať izolovane, ale len v spojitosti s ustanovením písmenom n), resp. písmenami n) až p).

Finančný prenájom

Z toho dôvodu bolo potrebné špecifikovať termín „finančný prenájom“. Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale súčasne sa „vyžaduje“ splnenie osobitných podmienok. 5. ak je predmetom nájmu pozemok, potom doba trvania nájmu musí byť najmenej 12 rokov (60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do 4.

Preddavky na daň a platiteľ dane

Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Postavenie platiteľa dane má fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.

Zmeny v zákone o DPH od roku 2010

Zákonom č. 471/2009 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). smernica Rady 2008/8/ES z 12. smernica Rady 2008/9/ES z 12. smernica Rady 2008/117/ES zo 16. decembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva. Okrem tejto rozsiahlej novely bol 1. 12. 2009 NR SR v treťom čítaní schválený vládny návrh zákona o správe daní a poplatkov, ktorý v článku IV novelizuje zákon o DPH (zákon do redakčnej uzávierky nebol uverejnený v Zbierke zákonov). Do 31. 12. 2009 zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo bydliskom v tuzemsku, ktoré boli osobami povinnými platiť daň pri prijatých službách a tovare dodanom s montážou (§ 69 ods. 2 a 3 zákona o DPH) a neboli registrované za platiteľa, mali povinnosť podať daňové priznanie do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy došlo k dodaniu služby v tuzemsku. Podaním daňového priznania a zaplatením dane bola splnená povinnosť v súlade so zákonom.

Identifikácia osôb

Smernicou 2008/08/ES bol novelizovaný článok 214 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia na identifikovanie osôb. a) každú osobu, ktorá je v tuzemsku príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu a je povinná odviesť daň (§ 69 ods. 3 zákona o DPH - účinný od 1. 1. Táto novelizácia smernice bola prenesená do § 7a zákona o DPH. Zdaniteľná osoba, ktorá je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 (novelizovaný od 1. 1. 2010) zákona o DPH, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Rovnako aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 (novelizovaný od 1. 1. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu zaregistrovať najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. Osoba, ktorá bude registrovaná v súlade s § 7a, bude používať identifikačné číslo pre daň aj pri všetkých intrakomunitárnych transakciách nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. To znamená, že v takomto prípade obrat 13 941,45 eura sa na ňu nevzťahuje (ten je zadefinovaný na účely registrácie podľa § 7). Novelizáciou zákona to je upresnené v § 11 ods. 5 zákona o DPH.

Príklady

Príklad č. 1: Spoločnosť v tuzemsku, neplatiteľ, prijala službu (práce na hnuteľnom majetku) od českej firmy v SR dňa 15. 1. 2010. Miesto dodania služby je v tuzemsku a zdaniteľná osoba je osoba povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3. Pred 15. 1. 2010 musí spoločnosť požiadať daňový úrad o registráciu podľa § 7a zákona o DPH a daňový úrad je povinný najneskôr do siedmich dní spoločnosť zaregistrovať a vydať identifikačné číslo pre daň. Následne spoločnosť podá daňové priznanie v súlade s § 78 ods. 3 a odvedie daň do štátneho rozpočtu.

Príklad č. 2: Slovenská spoločnosť, neplatiteľ, vykoná práce na hnuteľnom majetku na území ČR dňa 15. 1. 2010 pre českú spoločnosť (zdaniteľná osoba). Osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, t. j. česká spoločnosť. Na základe tejto skutočnosti musí slovenská spoločnosť požiadať daňový úrad o registráciu. Následne jej daňový úrad pridelí identifikačné číslo pre daň, ktoré uvedie na súhrnný výkaz (zmena od 1. 1. 2010 - bližšie rozpracovaný v oddiele súhrnný výkaz).

Príklad č. 3: Slovenská spoločnosť, neplatiteľ, vykoná práce na hnuteľnom majetku na území ČR dňa 15. 1. 2010 pre občana (nezdaniteľná osoba). Osobou povinnou platiť daň je dodávateľ služby, t. j. slovenská spoločnosť. Na základe tejto skutočnosti nevzniká slovenskej spoločnosti povinnosť registrovať sa podľa § 7a zákona o DPH, pretože osobou povinnou platiť daň nie je príjemca služby. Slovenská spoločnosť by mala riešiť svoju registračnú povinnosť voči Českej republike a daň odviesť v tomto štáte.

Stále platí, že osoba registrovaná pre daň podľa § 7 a § 7a zákona o DPH sa nepovažuje za platiteľa dane.

#

tags: #prenajom #auta #zahranicnemu #konatelovi #podmienky