Podmienky prenájmu hnuteľnej veci na Slovensku

Tento článok sa zaoberá podmienkami prenájmu hnuteľných vecí na Slovensku, pričom zohľadňuje daňové aspekty a právne predpisy.

Daňové aspekty prenájmu hnuteľných vecí

Zdaňovanie príjmov nerezidentov

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov, hnuteľné veci umiestnené na území SR, ako napríklad motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia, ktoré využíva rezident SR alebo stála prevádzkareň daňového nerezidenta v medzinárodnej doprave, sú zdaňované na Slovensku. Ak nerezident SR poberá príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, tieto príjmy sú na Slovensku zdaňované daňou vyberanou zrážkou.

V prípade operatívneho prenájmu hnuteľných vecí, ak ide o zmluvné štáty, sa príjmy zdaňujú daňou vyberanou zrážkou vo výške 19 %. Ak sa príjem vypláca daňovníkovi z nezmluvného štátu, sadzba dane je 35 %.

Príjmy rezidenta Spolkovej republiky Nemecko za operatívny prenájom hnuteľných vecí umiestnených na území SR od platiteľa príjmu, ktorý je rezidentom SR, sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 2 Zmluvy medzi ČSSR a SRN o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku. Maximálna suma dane je stanovená podľa článku 12 ods. 2 zmluvy. Nemecký rezident má možnosť vysporiadať si daňovú povinnosť na Slovensku podaním daňového priznania, v ktorom si odpočíta od dane daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň (§ 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov).

Oslobodenie od dane

V súlade s § 13 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia môžu byť oslobodené od dane. Podmienkou je, že platiteľ a príjemca príjmov sú právnické osoby a daňovníci členských štátov Európskej únie, pričom príjemca je ich skutočný vlastník. Zároveň je potrebné dodržať percentuálnu výšku priameho podielu na základnom imaní počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe do dňa výplaty príjmu.

Prečítajte si tiež: Prenajímanie hnuteľných vecí fyzickou osobou

Daň vyberaná zrážkou

Príjmy, ktoré nepodliehajú oslobodeniu, sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov prostredníctvom platiteľa dane (platiteľa príjmu). Platiteľ dane je povinný vykonať zrážku dane pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka a odviesť zrazenú daň správcovi dane najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane (§ 43 ods. 5 zákona o dani z príjmov).

Príjmy zo zdrojov na území SR

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov, príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR. Hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu mobilných dopravných prostriedkov

Príjmy z operatívneho prenájmu mobilných dopravných prostriedkov spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) štvrtý bod zákona o dani z príjmov a článku 12 ods. 3 Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Z týchto príjmov sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %, ktorá je pri splnení podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve modifikovaná touto zmluvou.

Ak však lietadlo prenajaté od ukrajinskej spoločnosti nie je používané slovenským leteckým prepravcom vo vnútroštátnej alebo medzinárodnej leteckej doprave, platby za prenájom nespadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) bod 4.

Finančný prenájom (lízing)

Slovenská spoločnosť, ktorá uzatvorila zmluvu o finančnom prenájme so spoločnosťou so sídlom v Českej republike, kde predmetom sú stroje a úhrada prebieha prostredníctvom pravidelných mesačných splátok, sa riadi nasledujúcimi pravidlami:

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

• Suma istiny pri finančnom prenájme hnuteľného majetku nie je považovaná za príjem zo zdrojov na území SR vymedzený v § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Zdaňovanie sumy istiny zo splátky za "čistý" finančný prenájom spadá do rámca článku 13 zmluvy, podľa ktorého tento príjem podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie zahraničného daňovníka, t. j. v ČR.
• Úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že tento príjem je predmetom dane v SR a je považovaný za zdaniteľný príjem. Podľa článku 11 ods. 1 zmluvy úroky majúce zdroj v SR, ktoré poberá rezident ČR a ktorý je ich skutočným vlastníkom, budú zdanené iba v ČR.

Nájomné v zmysle Občianskeho zákonníka

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky. Nájomné je definované ako odplata za užívanie alebo branie úžitkov z užívania akejkoľvek veci.

Daňové výdavky a nájomné

Podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov (ZDP) sa posudzujú výdavky (náklady) na nájomné za hmotný majetok a nehmotný majetok podľa § 22 ods. 2 a 7 a § 23 ZDP alebo aj výdavky (náklady) na nájomné za drobný hmotný majetok a drobný nehmotný majetok alebo aj výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm. f) ZDP.

Do daňových výdavkov sa zahŕňa nájomné platené fyzickej osobe, pričom okrem vymedzenia osoby, ktorá nájomné prijíma, nie sú ustanovené ďalšie podmienky.

Zrušenie § 19 ods. 4 ZDP v znení účinnom do 31.12.2014 malo za cieľ zjednotenie úpravy daňových výdavkov po zaplatení do jedného ustanovenia - do § 17 ods. 19 ZDP.

V zmysle vyššie uvedeného a s prihliadnutím na zámer zrušenia znenia § 19 ods. 4 ZDP v znení účinnom do 31.12.2014 a na význam pojmu „nájomné“ podľa všeobecnej úpravy v zmysle Občianskeho zákonníka, resp. osobitných nájomných vzťahov upravených v iných právnych predpisoch, sa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP použije na výdavky (náklady) na nájomné za prenájom akéhokoľvek majetku, čiže nielen na nájomné za odpisovaný a neodpisovaný hmotný a nehmotný majetok, ale aj na nájomné za dlhodobý hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur a dlhodobý nehmotný majetok s ocenením do 2400 eur.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

§ 17 ods. 19 písm. b) ZDP sa tiež použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm. f) ZDP.

Zmena vlastníctva prenajatej veci

Z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájomnú zmluvu vyplýva, že zmenou vlastníctva k nehnuteľnej veci vstupuje nový vlastník do právneho postavenia prenajímateľa, bez ohľadu na to, či mu to prenajímateľ oznámil alebo nie.

Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené.

Operatívny prenájom (lízing)

Pri operatívnom lízingu zostáva vlastníkom prenajatej veci prenajímateľ, ktorý daný majetok vedie vo svojom obchodnom majetku a zároveň ho aj odpisuje. Nájomca v tomto prípade nemá možnosť zahrnúť prenajatý majetok do svojho majetku a nemá ani právo ho odpisovať. Ide o zásadný rozdiel oproti finančnému lízingu, pri ktorom síce vlastníctvo formálne neprechádza na nájomcu, ale ustanovenie § 24 ods. 1 písm. d) ZDP umožňuje, aby hmotný či nehmotný majetok odpisoval daňovník, ktorý ho síce nevlastní, no vedie o ňom účtovníctvo alebo evidenciu podľa § 6 ods. 11. Toto ustanovenie sa však na operatívny lízing nevzťahuje. Nájomca si takýto majetok nemôže zaradiť do svojho obchodného majetku, a teda ho ani neodpisuje.

Ak nájomca využíva prenajatý majetok na účely svojho podnikania a zároveň vie preukázať, že tento majetok priamo súvisí s dosahovaním, zabezpečením alebo udržiavaním zdaniteľných príjmov, náklady na nájom spĺňajú základnú podmienku pre uznanie ako daňovo uznateľného výdavku.

Aj náklady za nájomné vzniknuté podľa zmluvy o operatívnom prenájme sa testujú podľa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) ZDP, t. j. posudzuje sa ich úhrada k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Ukončenie operatívneho prenájmu a s ním spojené povinnosti nájomcu (už v postavení kupujúceho) definuje ustanovenie § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.

Úprava základu dane pri skončení nájmu

Pri skončení nájmu bez dohodnutého práva kúpy prenajatej veci je potrebné z hľadiska zákona o dani z príjmov testovať, za akú cenu sa vec odkúpi. Ak daňovník v pozícii nájomcu vopred hradí za budúci predaj, a to tým spôsobom, že sú dohodnuté vyššie náklady na prenájom veci, vykoná sa úprava základu dane.

Podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP sa pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3 ZDP, zvýši základ dane o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 ZDP a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

Táto úprava sa vykoná v prípadoch, keď daňovník v pozícii nájomcu vopred hradí za budúci predaj, a to tým spôsobom, že sú dohodnuté vyššie náklady na prenájom veci. Úprava základu dane nie je jednostranne zaťažujúca daňovníka. Na jednej strane sa základ dane zvýši, avšak zároveň sa o rovnakú sumu zvýši aj daňová vstupná cena odkúpeného majetku, a teda daňovník nie je daňovo znevýhodnený, neprichádza o náklad, iba sa daňový náklad rozvrhne v čase. Plynutím času daňovník uplatní daňový náklad prostredníctvom daňového odpisu.

Príležitostný prenájom

Príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov vo výške 500 eur. Ak daňovník dosiahne okrem zdaniteľného príjmu z prenájmu aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy presahujú 50 % nezdaniteľnej časti základu dane.

tags: #prenajom #hnutelnej #veci #podmienky