Podmienky prenájmu zariadenia do prevádzky: Komplexný sprievodca

Možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov, ich častí a iných nehnuteľností určených na ubytovanie sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené vo viacerých právnych predpisoch. V praxi ide o veľmi často využívané služby, ktoré sa svojím obsahom a dôsledkami týkajú širokého okruhu osôb.

Úvod

Prenájom zariadení a priestorov na prevádzku podniku je bežnou praxou. Tento článok sa zameriava na podmienky, ktoré je potrebné splniť pri prenájme zariadenia do prevádzky na Slovensku, s dôrazom na právne aspekty, povinnosti a rozdiely medzi rôznymi typmi prenájmov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre prenajímateľov aj nájomcov, aby sa vyhli potenciálnym problémom a zabezpečili súlad s platnou legislatívou.

Právny rámec prenájmu

Pri prenechávaní nehnuteľných priestorov na prenájom i na ubytovanie nejde ani o ucelenú právnu úpravu, ktorá by jednotným spôsobom upravovala možnosti a podmienky ich poskytovania. Z hľadiska právnej zodpovednosti a istoty je preto pre oba okruhy osôb dôležité poznať informácie, ktoré spočívajú v rozdielnom spôsobe a formách regulácie prenechávania nehnuteľných priestorov na prenájom a na ubytovanie, a tým aj v rozdielnych postupoch a v povinnostiach dotknutých osôb voči príslušným orgánom verejnej správy i voči samotným priestorom určeným na prenájom alebo ubytovanie. Pri prenechávaní uvedených priestorov iným tretím osobám treba vychádzať z viacerých právnych rámcov, ktoré na seba nadväzujú a ktoré treba posudzovať vo vzájomnej spojitosti a regulačnej prepojenosti.

Na občianskoprávny rámec regulácie nadväzuje živnostensko-právny rámec, ktorý bližšie upravuje postup prenajímateľov nehnuteľností a poskytovateľov ubytovania pred živnostenskými (obvodnými) úradmi na základe a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom; za týmto zámerom sa osobitne rozlišujú najmä podmienky prenajímania podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom v právnom rámci zákona č. 455/1991 Zb. Živnostensko-právny rámec prenajímania nehnuteľných priestorov je v uvedenom reťazení kľúčovým právnym východiskom pre daňovú reguláciu, ktorá v závislosti od predchádzajúcej kvalifikácie na konci tohto reťazca upravuje povinnosti a postup prenajímateľov pred orgánmi daňovej správy, osobitne na účely (vecne i časovo diferencovanej) registrácie dane z príjmovv právnom rámci zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, osobitne na účely rozdielneho spôsobu zdaňovania príjmov nadobudnutých z prenajímania nehnuteľností v právnom rámci zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (osobitne treba rozlišovať príjmy z prenajímania nehnuteľností alebo ich častí podľa § 6 ods. 2 a osobitne podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov v platnom znení).

Občianskoprávny rámec

V tomto význame ide o súkromné právo fyzickej alebo právnickej osoby (vlastníka) prenajať predmet svojho vlastníctva v súkromnoprávnom vzťahu tretím osobám bez toho, aby k tomu potrebovala osobitný súhlas alebo povolenie autorizovaného orgánu verejnej správy. Principiálne platí, že každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má vo vlastníctve nejakú nehnuteľnosť, má právo ju prenajať iným osobám na ľubovoľný čas aj opakovane, pričom takto charakterizovaná činnosť nemá ešte (zo zákona) charakter podnikateľskej činnosti, s ktorou náš právny poriadok viaže určité podmienky a povinnosti, predovšetkým povinnosť vopred získať oprávnenie na podnikanie. Dostačujúcim právnym dôvodom, na základe ktorého môže vlastník alebo iná oprávnená osoba prenechať nehnuteľnosť do dočasného alebo trvalého nájmu tretej osobe, je nájomná zmluva alebo na roveň nájomnej zmluvy postavená tzv. nepomenovaná zmluva. V tomto chápaní ide o prenájom bytových alebo nebytových priestorov oprávnenou fyzickou alebo právnickou osobou výlučne za podmienok dohodnutých v (súkromnom) zmluvnom vzťahu a za prípadných podmienok ustanovených neopomenuteľnými ustanoveniami (súkromno-právnej) úpravy Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Príjem dôchodcu zo zamestnania

Na rozdiel od úpravy možného prenajímania nehnuteľností alebo ich častí bez toho, aby k tomu oprávnená osoba potrebovala osobitný súhlas alebo povolenie autorizovaného orgánu verejnej správy, právny poriadok SR pri úprave možného prenechávania určených priestorov na prechodné ubytovanie vychádza z odlišnej úpravy. v oboch prípadoch s odlišnými podmienkami a povinnosťami ich prenajímateľov, vyplývajúcimi tak zo súkromnoprávnej, ako i z platnej verejnoprávnej úpravy. Na prenajímanie priestorov určených na bývanie platí predovšetkým súkromno- právna úprava, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie. v ustanoveniach § 685 a nasl. v ustanoveniach § 717 a § 718 upravuje podmienky, podľa ktorých možno prenajať obytné miestnosti určené na trvalé bývanie; na rozdiel od nájmu bytov alebo ich častí ide o priestory, ktoré nemajú charakter bytov (projektovo) určených na bývanie rodín s deťmi.

Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov

Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku prenajímania nebytových priestorov fyzickými a právnickými osobami, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov). Ide o právny predpis, ktorý má nielen súkromno-právny charakter, ale je zároveň významným predpisom verejno-právnej povahy. Povinnosť prenajímateľa nebytového priestoru nadobudnúť predchádzajúci súhlas obce (jej samosprávneho orgánu, ktorým je starosta obce alebo primátor mesta) na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru nachádzajúceho sa na jej území upravoval zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (pôsobnosť obce na výkon tohto práva upravoval zákon č. 500/1991 Zb. o pôsobnosti obcí vo veciach nájmu a podnájmu nebytových priestorov v znení zákona č. 98/1993 Z. z.). Podmienkou pritom bolo, aby išlo o nebytové priestory, ktoré sú určené na prevádzkovanie obchodu a poskytovanie služieb. V prípade chýbajúceho súhlasu s uzatvorením nájomnej zmluvy alebo v prípade vyjadreného nesúhlasu obce s prenajatím predmetných nebytových priestorov išlo o neplatný právny akt. Uzatvorená nájomná zmluva bola v takomto prípade, aj keď bola inak formálne (z občianskoprávneho hľadiska) správna, od samotného počiatku neplatná. V praxi to znamenalo, že miestnosti určené na prevádzku obchodu a služieb, ktoré boli umiestnené na území príslušnej obce, bolo možné prenajímať vždy iba po jej predchádzajúcom súhlase. Za súčasného právneho stavu sa už súhlas obce nevyžaduje (nemôže vyžadovať).

Pri prípadnom posudzovaní relevantnosti naďalej existujúcich zmluvných vzťahov podnikateľského subjektu na užívanie prenajatých nebytových priestorov je potrebné postupovať obozretne s ohľadom na diferencovaný právny stav, ktorý platil do 30. júna 2004, dokedy bol súhlas obce podmienkou platnosti zmluvy, a po tomto dátume, odkedy nemôžu obce vyžadovať súhlas s prenajímaním priestorov na území dotknutej obce.

Prenájom priestorov na ubytovanie

Rovnako ako v prípade prenajímania bytových a nebytových priestorov platí aj na poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie súkromnoprávna úprava, ktorá vymedzuje východiskový právny rámec, v medziach ktorého možno poskytnúť priestory určené na ubytovanie. Touto úpravou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. hotelového typu, za ktoré nemožno považovať iba hotelové zariadenia, ale aj ubytovacie zariadenia inej kategórie s menším vybavením a nižšou úrovňou a rozsahom poskytovaných služieb (nocľahárne, útulky a iné obdobné zariadenia). Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (§ 43c) platí, že v prípade ubytovacích zariadení hotelového typu ide o priestory, ktoré sa nachádzajú v tzv. nebytových budovách, za ktoré treba považovať stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely.

Rozlíšenie prenájmu a ubytovania

V súvislosti s posudzovaním a rozlíšením podmienok regulácie priestorov využívaných na poskytovanie (krátkodobých) ubytovacích služieb a bytových a nebytových priestorov využívaných na (trvalé alebo dočasné) prenajímanie je osobitne dôležité ich kvalifikované rozlíšenie, s poukazom na to, že na odlišný charakter týchto priestorov sa vzťahuje odlišný právny režim. V nedostatočnom alebo v nekvalifikovanom posúdení tejto prednostnej otázky vznikajú aj v praxi najväčšie problémy. V praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy obec v snahe vyhnúť sa porušovaniu živnostenského zákona, podľa ktorého je živnosťou prenájom nehnuteľností, ak sa popri ich prenájme poskytujú (zároveň) aj iné ako základné služby (pozri k tomu text v ďalšej časti príspevku), uzatvára so záujemcami o krátkodobý pobyt v priestoroch spravovaných zariadení zmluvy u prenájme (časti) nehnuteľností obvykle formou tzv. nepomenovaných zmlúv (podľa § 51 Občianskeho zákonníka) v právnom rámci Hlavy VII Občianskeho zákonníka, namiesto zmlúv o poskytovaní ubytovania v právnom rámci Hlavy XI Občianskeho zákonníka (podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka). Obdobne sa s takouto požiadavkou možno stretnúť pri kontrolných zisteniach niektorých kontrolných a dozorných orgánov.

Prečítajte si tiež: Kreslá pre seniorov: prenájom

Ide o nesprávny postup, ktorý nevyhnutne vyvoláva viacero nesprávnych následných právnych krokov. Predovšetkým na úrovni živnostenského zákona, zákona o správe daní a poplatkov a zákona o dani z príjmov. Najväčšie nedostatky na úrovni živnostenského zákona spočívajú najmä v tom, že uvedený postup zamieňa dve živnosti s možnými odlišnými požiadavkami na odbornú spôsobilosť (voľnú a viazanú živnosť). Na úrovni daňových predpisov ide najmä o rozdielnu kvalifikáciu uvedenej činnosti aj pri plnení (diferencovanej) registračnej povinnosti, aj pri (diferencovanom) zdaňovaní príjmov nadobudnutých osobitne z prenájmu bytových a nebytových priestorov poskytovaných podnikateľským a nepodnikateľským spôsobom, ako aj z ubytovacích služieb poskytovaných podnikateľským spôsobom.

Poskytovanie služieb pri prenájme

Ako je ďalej bližšie objasnené, za predpokladu, že sa s poskytovaním prenájmu bytového alebo nebytového priestoru, prípadne nehnuteľných priestorov iného charakteru poskytujú aj iné ako základné služby, ktorými sú v takýchto prípadoch najmä doplnkové upratovacie služby, poskytovanie a výmena posteľnej bielizne, poskytovanie stravy a pod., neznamená to, že ide v týchto prípadoch (z občianskoprávneho hľadiska) automaticky o prenajímanie bytových alebo iných nehnuteľných priestorov. Nech nemýli dotknuté ustanovenie živnostenského zákona (§ 4 ods. 1), ktoré by mohlo zvádzať k tomu, že o prenájom nehnuteľných priestorov ide vždy, ak sa s prenájmom konkrétneho priestoru viaže aj poskytovanie iných ako základných (doplnkových) služieb. Účelom tohto ustanovenia je iba určiť to, či ide o živnosť alebo o nepodnikateľskú činnosť. Nejde o úpravu, ktorá by určovala na živnostenské alebo daňové účely kvalifikáciu priestoru - či a kedy ide o priestory určené na prenajímanie a kedy ide o priestory určené na ubytovanie tretím osobám. Z okolností (účelu a doby) ich poskytovania a charakteru priestorov je zrejmé, že v tomto prípade ide o poskytovanie ubytovacích služieb.

V uvedenej súvislosti, najmä v prípade menších obcí, dochádza pri poskytovaní ubytovacích služieb, či už formou zmlúv o ubytovaní alebo formou nepomenovaných zmlúv, k zásadným nedostatkom. Tie spočívajú v tom, že zmluvnou stranou (prenajímateľom alebo poskytovateľom ubytovania) nie je obec, ale obecný úrad. V takomto prípade nejde iba o formálno-právne nedostatky zmluvného vzťahu, ale o nelegitímny právny stav, ktorý robí každý takýto zmluvný vzťah neplatným. Je to dané tým, že obecný úrad v právnom rámci zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nemá postavenie právnickej osoby (ani výkonného orgánu obce), a tým ani spôsobilosť na právne úkony, za ktoré treba uzavretie takejto zmluvy považovať. Právne spôsobilým na uzatváranie takýchto i akýchkoľvek iných záväzkov je sama obec v postavení samostatnej právnickej osoby, za ktorú koná starosta príslušnej obce (primátor mesta) v postavení najvyššieho výkonného orgánu.

Špecifické problémy pri prenájme častí nehnuteľností

Osobitné problémy s rozlíšením právnej kvalifikácie priestorov majú občania pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám. V praxi sa možno stretnúť veľmi často s problémami právnej kvalifikácie priestorov pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám najmä v rá…

Prevádzkareň a prevádzkový poriadok

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon teda definuje prevádzkareň ako priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť. Zároveň však dodáva, že prevádzkareň nie je priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti, ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. V zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je prevádzkareň priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Či má podnikateľ povinnosť zriadiť prevádzkareň závisí od charakteru, akú má prevádzkovaná živnosť.

Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie

V praxi sa najčastejšie zriadenie prevádzkarne vyžaduje pri remeselných a výrobných činnostiach, pri ktorých dochádza k manipulácii s tovarom, prípadne jeho opracovávaniu, k pohybu zákazníkov a zamestnancov (napríklad reštaurácia, poskytovanie ubytovacích služieb, obchod, kozmetický a kadernícky salón, výrobné alebo opravárske priestory a podobne). Živnostenský zákon však hovorí, že prevádzkarňou nie je sídlo právnickej osoby, a teda vo Vašom prípade nebude potrebné zriaďovať prevádzkareň. Povinnosti súvisiace so zriadením a chodom prevádzky Vás preto za predpokladu, že budete po celý čas poskytovať ubytovacie služby vo Vašom rodinnom dome, ktorého adresa je totožná s adresou sídla Vašej obchodnej spoločnosti, nemusia trápiť.

Prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia

Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. Ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia ste teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona o verejnom zdraví povinný nielen vypracovať prevádzkový poriadok, ale ho aj predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. To sa týka aj každej jeho dodatočnej zmeny. Následne je dôležité, aby bol takto schválený prevádzkový poriadok sprístupnený verejnosti na vhodnom a viditeľnom mieste, a musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti podľa ustanovenia § 15 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z.z. Na prevádzkovanie ubytovacích priestorov je potrebné schválenie prevádzkového poriadku, a teda je nevyhnutné získať súhlas od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

K Vášmu poukazu na ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom zdraví uvádzame, že výnimka z povinnosti právnickej osoby predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 zákona o verejnom zdraví príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v prípade ubytovacích zariadení sa vzťahuje len na povinnosť podľa ustanovenia § § 13 ods. 4 písm. a) zákona o verejnom zdraví. Inými slovami povedané, právnická osoba, ktorá prevádzkuje ubytovacie zariadenie, nie je povinná predkladať návrhy na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, a návrhy na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky. Všetky ostatné návrhy podľa ustanovenia § 13 ods. 4 zákona o verejnom zdraví (a teda aj návrh na schválenie prevádzkového poriadku) je právnická osoba poskytujúca ubytovanie povinná predkladať na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Okrem uvedených povinností uvádzame, že ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia sa na Vás vzťahujú aj ďalšie zákonné povinnosti týkajúce sa napríklad aj rozmerov príležitostných lôžok, okien, vnútornej vybavenosti izieb a ďalších veľmi detailných podmienok, preto Vám odporúčame preštudovať si podrobnejšie Vyhlášku č. 259/2008 Z.z. Ďalej v zmysle zákona o verejnom zdraví ste ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia povinný zabezpečiť, aby Vaše ubytovacie zariadenie spĺňalo požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom, ktorým je Vyhláška č. 259/2008, kde v § 9 a nasl.

Čo musí obsahovať prevádzkový poriadok ubytovacieho zariadenia?

Prevádzkový poriadok je definovaný podľa zákona č. 355/2007 Z. z. a na ochranu zdravia zamestnancov. obsahu prevádzkového poriadku upravuje § 15 vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. určuje, z akých častí (kapitol) má dokument pozostávať. úradom verejného zdravotníctva. ubytovacieho zariadenia, vybavení izieb, kapacite a doplnkových službách.

Príklad obsahu prevádzkového poriadku

1. Všeobecné údaje:

   • Názov a adresa ubytovacieho zariadenia.
   • Meno a priezvisko osoby zodpovednej za prevádzku.
   • Kontakt na zodpovednú osobu (telefón, e-mail).

2. Popis ubytovacieho zariadenia:

   • Celková kapacita (počet lôžok, izieb).
   • Štruktúra izieb (apartmány, klasické izby, rodinné izby a pod.). V časti je ideálne uviesť presný počet stálych lôžok, tzn. dočasných lôžok, tzn. prístelky).
   • Vybavenie izieb (pre každý typ izby, tzn. apartmány, zvlášť pre klasické a rodinné izby).
   • Popis hygienických zariadení (počet WC, spŕch, umývadiel) pre každú izby. ktorým je zabezpečený prívod teplej a studenej pitnej vody. obkladom. Podlahy zariadení sú pokryté dlažbou.
   • Spôsob vetrania (prirodzene oknami a nútene pomocou ventilátora).
   • Umiestnenie spoločných priestorov (recepcia, jedáleň, spoločenská miestnosť a pod.).
   • Umiestnenie WC a kúpeľne, je potrebné uviesť, kde sa nachádzajú (napr. a ženy, ako je zabezpečené súkromie. toaliet a kúpeľní.
   • Spôsob zabezpečenia dodávky pitnej a teplej vody.
   • Spôsob vykurovania a vetrania priestorov (aj v letných mesiacoch).
   • Počet parkovacích miest pre návštevníkov a samostatný vstup pre zamestnancov hotela.

3. Režim prevádzky a upratovania:

   • Časový harmonogram upratovania izieb a spoločných priestorov.
   • Používané čistiace a dezinfekčné prostriedky.
   • Postup pri manipulácii s bielizňou (pranie, žehlenie, skladovanie).
   • Spôsob likvidácie odpadu.
   • Zabezpečenie hygieny zamestnancov (šatne, WC, sprchy). Súčasťou šatní je aj zariadenie na osobnú hygienu a sprcha. že má zariadenie viac toaliet pre zamestnancov, opíše sa umiestnenie všetkých.

4. Ochrana zdravia a bezpečnosť:

   • Zabezpečenie prvej pomoci.
   • Požiarny evakuačný plán.
   • Zabezpečenie ochrany pred šírením prenosných ochorení.
   • Zabezpečenie ochrany pred hlukom.

5. Ostatné:

   • Informácie o poskytovaných službách (napr. stravovanie, wellness, konferenčné priestory).
   • Kontaktné údaje na príslušný RÚVZ.
   • Dátum vypracovania a podpis osoby zodpovednej za vypracovanie prevádzkového poriadku a odtlačok pečiatky.

Zabezpečenie hygieny

• Zabezpečenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov (2. chyžnej, barmanky a pod.).
• Zabezpečenie pitnej vody (ako je zabezpečený)
• Zabezpečenie vetrania ubytovacieho zariadenia (centrálne, klimatizáciou).
• Spôsob, akým sa manipuluje s čistou a špinavou bielizňou. priestore pre upratovacie potreby. s výlevkou.
• Harmonogram deratizácie, dezinsekcie a dezinfekcie (3. posledného maľovania), 4. zabezpečuje upratovanie priestorov.
• Používanie osobných ochranných prostriedkov (OOPP) pri upratovaní a dezinfekcii.

Kto môže vypracovať prevádzkový poriadok?

Zákon nehovorí o tom, kto môže vypracovať prevádzkový poriadok. sám, tak je to zvyčajne preto, že chce ušetriť. funguje. schvaľovací proces sa predĺži. sa majú vyvarovať. obsahom prevádzkového poriadku konkrétneho typu ubytovacieho zariadenia. niečo stoja. poslednú chvíľu. pri spracovávaní potrebovať. riaďte sa predpismi. Nepodceňujte žiadne informácie.

Schvaľovací proces

Prevádzkový poriadok nie je právoplatný, pokiaľ neprejde schvaľovacím procesom. v sídle kraja zamestnávateľa. stránke príslušného RÚVZ. Za podanie žiadosti si úrady účtujú tzv. poplatok vo výške 50 eur. slovensko.sk sa výška správneho poplatku znižuje o 50 %. zaplatíte 25 eur. prevádzkového poriadku aj sprievodná dokumentácia. z obchodného alebo živnostenského registra. povinnosť ustanovenú zákonom 355/2007 Z. obsahu. peňaženku. A nezabúdajte, prevádzkový poriadok je tzv. prevádzky, či pri zmene pracovných postupov.

Povinnosti podnikateľa v súvislosti s priestormi

Označenie prevádzkarne

Podľa Obchodného zákonníka, musí byť prevádzkareň (ako priestor, v ktorom sa uskutočňuje podnikateľská činnosť) označená obchodným menom podnikateľa. Ďalšie povinnosti týkajúce sa označenia prevádzkarne zakotvuje zákon o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť uvedené obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, prevádzková doba určená pre spotrebiteľa a kategória a trieda ubytovacieho zariadenia ak ide o ubytovacie zariadenie.

Prevádzková doba

V zmysle zákona o obecnom zriadení je v kompetencii obce všeobecne záväzným nariadením stanoviť pravidlá predaja v obchode a času prevádzky služieb. Pred stanovením otváracích hodín je preto potrebné oboznámiť sa s úpravou platnou pre obec / mesto / mestskú časť, v ktorej sa prevádzka nachádza.

Oznámenie daňovému úradu

Podnikateľ je povinný zriadenie prevádzkarne, ako aj jej zrušenie oznámiť daňovému úradu v lehote 30 dní.

Rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva

Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia však zakotvila výnimky, kedy nie je rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov do prevádzky vyžadované. Časť podnikateľov je tiež povinná vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Takúto povinnosť má napr.

Zákaz fajčenia

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia, v ktorých je zakázané fajčenie, sú povinní upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením, ktoré musí byť umiestnené na viditeľnom mieste. Zákaz fajčenia sa vzťahuje napr.

Ďalšie povinnosti

Ďalšie povinnosti, ktoré musí podnikateľ reflektovať v súvislosti s priestormi využívanými na podnikateľskú činnosť sú zakotvené napr.

Žiadosť o vydanie rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva

Predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva k návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhu na zmenu v ich prevádzkovaní alebo o návrhu na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky je potrebné pre všetky prevádzky okrem prevádzok, kde stačí oznámenie. Povinnosť sa vzťahuje na prvého prevádzkovateľa. posúdenie hlukovej záťaže, ak ide o stavbu diaľnice a cesty I. K žiadosti o vydanie rozhodnutia je potrebné doložiť prílohy.

Náležitosti prevádzkových poriadkov pre špecifické zariadenia

• zariadenia sociálnych služieb v ktorých sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby - náležitosti prevádzkového poriadku ubytovacích zariadení určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z.
• prírodné a umelé kúpaliská - náležitosti prevádzkového poriadku určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 308/2012 Z. z.
• pohrebné služby, krematóriá a priestory balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov - náležitosti prevádzkového poriadku určuje zákon č. 131/2010 Z. z.

V súlade s § 63d ods. 2. zákona č. 355/2007 Z. z. Posudok o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika pre faktory práce a pracovného prostredia, ktoré sa na danom pracovisku vyskytujú (§ 30 ods. 1 písm.

#

tags: #prenajom #zariadenia #do #prevadzky #podmienky