
V dnešnom dynamickom pracovnom prostredí je dôležité rozumieť podmienkam prenášania dovolenky a predlžovania pracovných zmlúv. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty týchto procesov, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a praktické dopady na zamestnancov aj zamestnávateľov.
Základná výmera dovolenky je podľa § 103 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce najmenej štyri týždne. Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, vzniká zamestnancovi nárok na pomernú časť dovolenky.
Doba riadnej dovolenky, materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce. Naopak, za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky môže zamestnávateľ dovolenku krátiť.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, s cieľom umožniť zamestnancovi vyčerpať dovolenku spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Pokiaľ ide o dovolenku z predchádzajúceho roka, tá sa mala čerpať už v danom roku. Prenesenie do nasledujúceho roka by malo byť skôr ojedinelé, napríklad ak zamestnancovi nebolo možné určiť čerpanie pre prekážky v práci na jeho strane, ako napríklad dočasná pracovná neschopnosť, alebo ak zamestnávateľ z objektívnych dôvodov neurčil čerpanie dovolenky.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku
Novela Zákonníka práce skracuje čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky, na najmenej sedem dní. Naďalej však platí, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o kratšiu dobu.
Predlžovanie pracovnej zmluvy je bežnou praxou, ktorá umožňuje zamestnávateľom udržať si kvalifikovaných zamestnancov a zabezpečiť kontinuitu v pracovnom procese.
Nedávna novela Zákonníka práce upravuje niektoré pravidlá, ktoré majú prednosť pred pravidlami ostatných častí Zákonníka práce, ak je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav. Táto právna úprava platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novely a upravuje aj zachovanie niektorých pravidiel dva mesiace po skončení mimoriadnej situácie.
Novela Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi prikázať prácu z domu, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta.
Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Zákonník práce síce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ zamestnancovi takéto technické vybavenie poskytol, avšak z iných ustanovení Zákonníka práce možno odvodiť, že za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ, resp. že náklady práce nemožno prenášať na zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Dovolenka so psom bez stresu
Zamestnávateľ môže oznamovať organizáciu pracovných zmien najmenej 2 dni vopred s platnosťou najmenej na týždeň.
Novela Zákonníka práce dopĺňa, že zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa, pretože školské zariadenie je zatvorené, je chránený pred skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Pre tieto účely je mu dané postavenie akoby išlo o zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný.
Zamestnanec bol dlhodobo práceneschopný a nemohol si vyčerpať dovolenku v danom kalendárnom roku. Zamestnávateľ mu umožnil prenesenie dovolenky do nasledujúceho roka.
Zamestnávateľ predĺžil zamestnancovi zmluvu na dobu určitú, pretože bol spokojný s jeho pracovným výkonom a chcel si ho udržať.
Zamestnávateľ prikázal zamestnancom prácu z domu z dôvodu pandémie COVID-19. Zamestnanci mali k dispozícii potrebnú techniku a mohli tak pokračovať v práci bez prerušenia.
Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie
Zmeny v stravovaní zamestnancov sú tiež dôležitou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.
Je dôležité, aby si zamestnanec aj zamestnávateľ uvedomovali svoju zodpovednosť a dodržiavali platnú legislatívu. Zamestnanec je zodpovedný za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zamestnávateľ je zodpovedný za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
tags: #prenasanie #dovolenky #predlzena #zmluva #podmienky