Čiastočný invalidný dôchodok a pracovnoprávne aspekty na Slovensku

Čiastočný invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre občanov so zníženou pracovnou schopnosťou. Tento článok sa zameriava na aspekty spojené s poberaním čiastočného invalidného dôchodku a jeho vplyvom na pracovnoprávne vzťahy na Slovensku.

Invalidný dôchodok a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Nárok na invalidný dôchodok je podmienený invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.

Práca počas poberania invalidného dôchodku

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Poberanie invalidného dôchodku nie je prekážkou pre nástup do zamestnania a ani dôvodom na krátenie alebo odobratie dôchodku. Osoba s invalidným dôchodkom môže pracovať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ to jej zdravotný stav dovoľuje, a forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Pracovnoprávne postavenie čiastočných invalidných dôchodcov

Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas.

Práca nadčas

Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Prečítajte si tiež: Nedostatočná zdravotná starostlivosť vo väzení

Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.

Práca cez víkendy

V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (odsúdenie pre úmyselný trestný čin).

Postup zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: František Mojžiš po prepustení

Úrad rozhodne, ak je žiadosť bez zistených nedostatkov, t. j. zamestnávateľ predloží všetky listinné dôkazy, ktoré sa pri podaní žiadosti vyžadujú a zamestnávateľ ich je povinný predložiť. Zároveň predkladá aj doklad, že podanie predmetnej žiadosti oznámil dotknutému zamestnancovi.

Medzi potrebné dokumenty patria:

• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce (zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti):
  • zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť
  • zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s r. o.
  • vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu):
  • lekársky posudok
  • vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin):
  • vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.

Odstupné a odchodné

Odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Napríklad, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo ak sa zamestnanec stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť. Odstupné nedostane zamestnanec v prípade, že podá výpoveď on sám. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o príspevok po prepustení

tags: #prepustenie #ciastocny #invalid #zakon