Sociálne poistenie je systém, ktorý zabezpečuje poistencom príjem v prípade rôznych životných situácií, ako sú choroba, materstvo, staroba alebo strata zamestnania. Počas niektorých situácií môže dôjsť k prerušeniu tohto poistenia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o prerušení poistného vzťahu sociálneho poistenia, najmä v kontexte dlhodobej práceneschopnosti (PN) a starostlivosti o dieťa, s prihliadnutím na legislatívne zmeny platné od 1. januára 2024.

Prerušenie poistenia vo všeobecnosti

Prerušenie sociálneho poistenia nastáva vtedy, keď zamestnanec čerpá neplatené voľno počas celého pracovného dňa alebo dlhšie a nemá nárok na náhradu mzdy podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnanca neodhlási z povinného poistenia, ale prerušenie má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer a poistné na sociálne poistenie sa neplatí.

Obdobia prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP).

Dôvody prerušenia poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení

Podľa § 26 ods. 1 ZSP sa poistenie prerušuje, ak je zamestnanec:

• Dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy.
• Čerpá rodičovskú dovolenku podľa Zákonníka práce, ak ide o ženu, alebo ak ide o muža, ktorý čerpá rodičovskú dovolenku a nemá nárok na materské.
• Od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 ZSP, alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 ZSP.
• Odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik poistenia. Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi neplatené voľno, považuje sa to za obdobie prerušenia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO, ak neplatené voľno trvá celý pracovný deň.

Prečítajte si tiež: Sprievodca prerušením poistenia

Špecifiká prerušenia poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa po 1.1.2024

Od 1. januára 2024 nastali zmeny v podmienkach, kedy je vylúčená povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie pri starostlivosti o dieťa. Tieto zmeny ovplyvňujú aj pravidlá pre prerušenie poistenia.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné pri starostlivosti o dieťa

Po novom je Sociálna poisťovňa povinná sprístupňovať zamestnávateľovi informácie o vylúčení povinnosti platiť poistné, okrem prípadu, ak k vylúčeniu došlo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu štrajku. Pred rokom 2024 SP sprístupňovala túto informáciu len pri vystavení e-PN. Teraz bude sprístupňovať informáciu aj pri starostlivosti o dieťa (poberaní, odmietnutí materského).

Vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnávateľ neoznamuje do SP, prejaví sa znížením počtu dní vo výkaze poistného pre SP. Dni, kedy má zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné, sa počítajú do obdobia poistenia pre dôchodok, do 270 dní poistenia pre získanie materského v budúcnosti a do 730 dní poistenia pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti.

Materská a rodičovská dovolenka

Zamestnankyne na rodičovskej dovolenke majú počas tohto obdobia prerušené povinné poistenie zamestnanca. Osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, je poistencom štátu, čo znamená, že dôchodkové poistenie za ňu platí štát. Obdobie prerušeného nemocenského poistenia sa započítava na ďalšiu materskú a obdobie prerušeného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na dávku v nezamestnanosti.

Od 1. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské.

Prečítajte si tiež: Prerušenie príspevku pre mladých

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia (oznamuje sa vznik prerušenia i skončenie prerušenia). Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak ide o prerušenie z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. c) ZSP.

Starostlivosť o dieťa a zárobková činnosť

Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa, Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.

Práceneschopnosť a jej vplyv na sociálne poistenie

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1.

Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnancovým zamestnávateľom od 1. najviac do 10.
• nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Príspevok na Starostlivosť a Sociálna Poisťovňa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklady prerušenia poistenia

Príklad 1: Neplatené voľno

Zamestnanec požiada zamestnávateľa o poskytnutie neplateného voľna v dňoch 1. 7. 2012 - 31. 7. 2012. Zamestnávateľ s tým súhlasí. V tomto období bude mať zamestnanec prerušené sociálne poistenie. Od 1. 7. 2012 do 7. 7. 2012 plynie tomuto zamestnancovi ochranná lehota. Ak by bol v tomto čase dočasne práceneschopný, vznikne mu nárok na nemocenskú dávku. Zamestnávateľ je povinný do 8 dní, v tomto prípade do 8. 7. 2012, oznámiť vznik prerušenia sociálneho poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na RLFO a do 8 dní, v tomto prípade do 8. 8. 2012, oznámi zánik prerušenia sociálneho poistenia.

Príklad 2: Rodičovská dovolenka

Zamestnankyňa je zamestnaná v pracovnom pomere od 1.1.2023. Po skončení MD prejde od 27.8.2024 na rodičovskú dovolenku (RD). Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské.

Odvolanie sa proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Záver

Prerušenie poistného vzťahu sociálneho poistenia je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladné poznanie platnej legislatívy. Dôvody prerušenia, povinnosti zamestnávateľa a špecifiká pri starostlivosti o dieťa sú dôležité aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť. Zmeny platné od 1. januára 2024 prinášajú nové pravidlá a postupy, ktoré by mali byť zamestnávatelia a zamestnanci oboznámení, aby sa predišlo prípadným komplikáciám.

Dodatočné informácie

Podmienky nároku na nemocenské dávky

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote.

• zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok

Rozhodujúce obdobie je teda spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

• ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote.
• ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

• Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2.

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Podľa § 140 ods. b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do 10. Podľa § 140 ods.

Zákon č. 244/2005 Z. z., ktorý novelizoval zákon o rodičovskom príspevku, vylúčil z § 140 ods. 1 obdobie rodičovského príspevku, pretože s účinnosťou od 1. 7.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Zisťuje sa z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Je to podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie.

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej aj „pravdepodobný DVZ“) v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu, že v rozhodujúcom období poberal rodičovský príspevok alebo poistencovi vznikol nárok na nemocenské v deň vzniku nemocenského poistenia).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je podľa § 57 zákona o sociálnom poistení u zamestnanca jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, napríklad 1/30 zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Príklady výpočtu DVZ

• Zamestnankyni skončilo po 3 rokoch obdobie poberania rodičovského príspevku 27. 2. 2006. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, do práce nenastúpila, ale predložila zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V pracovnej zmluve má so zamestnávateľom dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 13 000 Sk/mesiac. Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia. Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer v roku 2005. Súčet jeho vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v roku 2005 bol 132 452 Sk. Pretože bol 25 dní práceneschopný, jeho nemocenské poistenie v roku 2005 trvalo 365 - 25 = 340 kalendárnych dní.
• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 5. 2002. Dočasná PN mu vznikla 15. 9. 2005 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2004, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2004.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 7. 2005. Jeho príjem za 7/2005 bol 25 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 2. 8. 2005 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 15 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN aj suma nemocenského sa v tomto prípade určila z DVZ 765,7420 Sk/deň.
• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 12. 2004. Dočasná PN mu vznikla 2. 3. 2006 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2005, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2005.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 3. 2006. Jeho príjem za 3/2006 bol 30 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 4. 4. 2006 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 18 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. 2005 do 30. 6.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochr…

Povinnosti zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO)

#

tags: #prerusenie #poistneho #vztahu #socialneho #poistenia #PN