
Rozvod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá ovplyvňuje všetky aspekty života maloletého dieťaťa, vrátane jeho vzdelávania. V tomto článku sa zameriame na problematiku prestupu žiaka na inú základnú školu počas rozvodového konania alebo po rozvode rodičov, s dôrazom na práva a povinnosti oboch rodičov a postup riaditeľov škôl. Poukážeme na dôsledky narastajúceho fenoménu rozpadu manželstiev s maloletými deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.
Zákon o rodine jasne ustanovuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, a to aj po rozvode. Ustanovenie § 24 ods. Zákona o rodine hovorí, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výklad spojenia „kto ho bude zastupovať“ však neustanovuje, ani z neho nevyplýva, že súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí len jedného rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V prípade aplikácie tohto reštriktívneho výkladu by došlo k situácií, že žiaden rozvedený rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, by nemal právo zastupovať svoje dieťa. To by znamenalo obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov, ktoré je možné iba v situáciách uvedených v § 38 Zákona o rodine. Rozvod manželov a zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemôže predstavovať dôvod na obmedzenie výkonu rodičovských práv ani medzi samotnými manželmi a rovnako ani zo strany tretích subjektov, napr. škôl. Právo podieľať sa na výchove a živote dieťaťa majú obaja rodičia. Uvedené právo tvorí aj súčasť práva dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom, súčasne aj právo na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi.
Často však dochádza k mylnému presvedčeniu, že rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má výlučné právo rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa. Toto presvedčenie je chybné a vedie k obmedzovaniu práv druhého rodiča. Ani text zákona o rodine, ani ustanovenia školského zákona nevymedzujú negatívnym spôsobom postavenie nerezidentného rodiča. Škola nie je za žiadnych okolností inštitúciou, ktorá by bola oprávnená obmedzovať rodičovské práva a povinnosti rodičov. Rovnako ani rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, pokiaľ ich tento nemá určené súdom.
Výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, resp. žiaka vo vzťahu k rozhodovaniu rodičov. Rozhodnutím o výbere školy rodičia maloletého dieťaťa realizujú svoje rodičovské práva a povinnosti. Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch rodičov v otázkach zápisu do školy, odkladu povinnej školskej dochádzky, správneho výberu školy, prestupov žiaka medzi školami a pod. Tento stav je pomerne jednoducho dosiahnuteľný v úplných rodinách alebo v prostredí, kde možno dosiahnuť korektným spôsobom dohodu pri rozdielnosti názorov zákonných zástupcov. V prípade neúplných rodín, resp. rozvedených manželov (rodičov) dochádza často ku konfliktu názorov v otázkach výchovy a vzdelania maloletého dieťaťa. Platí to aj v prípade rozvedených rodičov, u ktorých bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhému rodičovi bol určený styk s dieťaťom.
Pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je dôležitá dohoda. Ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Prečítajte si tiež: Ako prejsť z PN na materskú
Riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Výnimkou je, ak niektorému z rodičov boli zo zákonných dôvodov (napr. pozbavenie alebo obmedzenie rodičovských práv) obmedzené rodičovské práva.
Riaditelia škôl postupujú v správnych konaniach voči deťom z neúplných rodín spravidla v rozpore so zákonom. Najčastejšie nepriberú ako účastníkov konania oboch rodičov, napr. nedoručovaním dôležitých písomností obom rodičom do vlastných rúk. Riaditelia škôl tiež často zasahujú do výkonu rodičovských práv rozvedených rodičov, napr. tým že bránia v styku s dieťaťom rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. U riaditeľov možno pozorovať nesprávny zvýhodňujúci prístup matiek k výkonu rodičovských práv.
V rámci § 5 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p., riaditeľ školy rozhoduje o prijatí žiaka do školy. Rozhodovanie o prijatí dieťaťa do školy je konaním podľa správneho poriadku. Pôsobnosť správneho poriadku na rozhodovaciu činnosť riaditeľov škôl vymedzuje výslovne § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve v z. n. p. Aplikácia správneho poriadku pri rozhodovaní riaditeľov škôl znamená, že treba dodržiavať procesné pravidlá všeobecného správneho konania. Dodržiavanie procesných pravidiel správneho poriadku riaditelia škôl často opomínajú najmä u rozvedených rodičov.
Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku „O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.“ Účastníkmi konania sú obaja rodičia ako zákonní zástupcovia za predpokladu, že im súdom neboli obmedzené rodičovské práva a povinnosti.
Podľa nášho právneho názoru, riaditeľ školy môže prijať „Žiadosť o nástup/prestup žiaka“ od jedného rodiča, avšak je povinný oznámiť začatie správneho konania aj druhému rodičovi, t. j. o konaní o prijatí žiaka treba informovať aj druhého rodiča. Ak nie je známe miesto bydliska druhého rodiča, upovedomí sa o začatí konania verejnou vyhláškou. Ak existuje rozhodnutie súdu o rozvode, ktorým sa zároveň rozhodlo o úprave rodičovských práv a povinností, resp. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti treba požiadať rodiča, ktorý žiada o zápis dieťaťa do školy o predloženie súdneho rozhodnutia a možno zaslať oznámenie o začatí konania o prestup aj na adresu uvedenú v rozhodnutí súdu, ako poslednú známu adresu zákonného zástupcu. Ak by bol podaný vo veci návrh na súd o predmete konania, treba počkať, kým súd rozhodne o predbežnej otázke. Ak do času vydania rozhodnutia o prijatí žiaka sa nič nestane, rozhodnutie sa vydá obom rodičom a tomu rodičovi, ktorý nepodal žiadosť, sa doručí spôsobom, ako mu bolo oznámené začatie konania.
Prečítajte si tiež: Auto pre žiakov ZUŠ
Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach. Ak pri zápise do školy jedným z rodičov napr. matkou rozhodne riaditeľ v rámci správneho konania bez účastníctva otca, ktorého riaditeľ o začatí konania neupovedomil a ani mu neoznámil vydané rozhodnutie, je daný dôvod na podanie odvolania podľa správneho poriadku a zrušenie takéhoto rozhodnutia. V závislosti od závažnosti a charakteru sporného rozhodnutia možno podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. p., alebo upozorniť prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n.
V prípade rozhodnutí, na ktorých prijímanie sa vzťahuje správny poriadok, majú zákonní zástupcovia k dispozícií opravný postup a prostriedky podľa správneho poriadku. Opravným, a teda druhostupňovým orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy ako orgán verejnej správy v rámci správneho poriadku, je určená obec ako školský úrad podľa § 6 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe a samospráve v školstve. Tento môže o odvolaní môže v rozsahu ustanovenia § 57 ods. 1 správneho poriadku rozhodnúť sám tzv. autoremedúrou. Ak tak nerozhodne, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie prišlo. Odvolací orgán, podľa § 59 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší. Inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V prípade porušenia práv alebo právom chránených záujmov s cieľom poukázania na nedostatky pri rozhodovaní riaditeľa ako orgánu verejnej správy sa rodič môže domáhať nápravy prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z. n. „Na vybavenie sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.
Zo strany škôl je častá snaha o riešenie uvedenej situácie prostredníctvom rôznych foriem, napr. formou plnomocenstva alebo čestného vyhlásenia.
Pri riešení prestupov žiakov, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene, je dôležité, aby školy dodržiavali nasledovné odporúčania:
Prečítajte si tiež: Starostlivosť a povinnosti v II. a III. pilieri
Rozhodnutia riaditeľov škôl vydané v konaniach, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb.o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., musia byť v súlade so zákonom. Ak riaditeľ školy poruší práva jedného z rodičov, môže to mať za následok zrušenie rozhodnutia o prestupe a spôsobiť tak dieťaťu a rodičom ďalšie komplikácie. Rodičia, ktorým dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, následne takto prijaté rozhodnutia riaditeľov škôl napádajú v preskúmavacích konaniach, t. j. odvolacích a súdnych konaniach.