Prevádzkový materiál, nárok na mesiac a podmienky: Komplexný prehľad

Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty súvisiace s prevádzkovým materiálom, nárokom naň, podmienkami nároku, ako aj na ďalšie súvisiace témy, ako sú ukončenie pracovného pomeru, dávky v nezamestnanosti, nezdaniteľné časti základu dane a pomoc v hmotnej núdzi. Cieľom je poskytnúť komplexný a zrozumiteľný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže byť ukončený rôznymi spôsobmi, pričom každý z nich má svoje vlastné pravidlá a podmienky. Medzi najčastejšie spôsoby ukončenia patrí:

• Dohoda: So skončením pracovného pomeru musia súhlasiť zamestnávateľ aj zamestnanec. Je dôležité si návrh dohody dôkladne prečítať. Dohoda o skončení pracovného pomeru je viazaná na súhlas zamestnávateľa ako aj zamestnanca so skončením pracovného pomeru. Návrh dohody si preto dobre prečítajte.
• Výpoveď: Zamestnanec môže dať výpoveď kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Zamestnávateľ musí výpoveď doručiť písomne zamestnancovi a musí v nej uviesť zákonný dôvod, ktorý sa nedá zameniť s iným dôvodom. Výpoveď môžete dať kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. Vo výpovedi nemusíte uvádzať žiadne dôvody. Vaša výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi. Doručiť ju môžete osobne alebo doporučenou zásielkou prostredníctvom pošty. Ak výpoveď doručujete osobne, vyhotovte si dva originály - jeden originál odovzdáte zamestnávateľovi, druhý originál vám potvrdí zamestnávateľ a necháte si ho vy.
• Okamžité skončenie: Tento spôsob ukončenia je možný len za určitých, zákonom stanovených podmienok.
• Skončenie v skúšobnej dobe: Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec ukončiť pracovný pomer bez udania dôvodu.

Odstupné

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak mu dal výpoveď zamestnávateľ a zároveň jeho pracovný pomer trval najmenej 2 roky. Áno, ak vám dal výpoveď zamestnávateľ a zároveň váš pracovný pomer trval najmenej 2 roky.

Dohoda o skončení pracovného pomeru s odstupným

Áno, ak je v dohode o skončení pracovného pomeru jasne uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Týmto dôvodom musí byť, že sa zamestnávateľ (alebo jeho časť) zrušil prípadne premiestnil a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce alebo že sa zamestnanec stal nadbytočným.

Dávky v nezamestnanosti a zdravotné poistenie

Po skončení pracovného pomeru je dôležité zabezpečiť si zdravotné poistenie a prípadne aj nárok na dávku v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Čo je ŠZM a čo ZP?

Zdravotné poistenie

Pokiaľ ste zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, verejné zdravotné poistenie za vás platí štát. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podávate na úrade práce príslušnom podľa adresy pobytu. Ak podáte žiadosť do 10 kalendárnych dní od skončenia pracovného pomeru, zaradí vás úrad práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru.

Dávka v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne máte, ak ste v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie boli poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je viazaný na vaše sociálne poistenie a zároveň na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak v SR nemáte udelený dlhodobý pobyt, nemôžete byť do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený, a teda nemôžete požiadať ani o dávku v nezamestnanosti.

Pracovné oblečenie a OOPP

V niektorých zamestnaniach je pracovné oblečenie povinnosťou. Nezáleží pritom, či ide o oblek, zásteru, montérky alebo biely laboratórny plášť. Na čom však záleží je to, či svojim zamestnancom pracovné oblečenie poskytne zamestnávateľ, alebo si ich musia zadovážiť sami. Viete, ako často naň majú zamestnanci nárok?

Čo radíme medzi pracovné oblečenie?

Ak pracujete v kancelárii alebo vo väčšom korporáte, zrejme máte skúsenosti s dodržiavaním určitých, viac či menej, prísnych pravidiel obliekania (tzv. „dresscode“). Košeľa a dlhé nohavice u mužov, sukňa pod kolená u žien. Toto je forma pracovného oblečenia, ktorú vám zamestnávateľ zvyčajne neposkytne a nepatrí ani medzi osobné ochranné pracovné prostriedky.

OOPP a nariadenie vlády

Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), medzi ktoré radíme aj pracovné oblečenie a pracovnú obuv, upravuje Nariadenie vlády č. 395/2006 Z.z. Podľa neho patrí medzi OOPP každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa (vrátane jeho doplnkov a príslušenstva), ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Ako sa pripraviť na skúšku zbrojného preukazu

Príklady OOPP

Medzi osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zdravia a života pri práci patria:

• ochranné pracovné odevy
• pracovná a bezpečnostná obuv
• pracovné rukavice
• ochranné pracovné prilby
• slúchadlá a iné chrániče sluchu
• prostriedky na ochranu dýchania (filtre a respirátory)
• ochranné okuliare, štíty a kukly
• prostriedky na prevenciu proti pádu a prácu vo výškach

Kategórie pracovných odevov

Ak sa na pracovný odev pozrieme bližšie, rozlišujeme tri hlavné kategórie pracovného oblečenia:

1. Povinný ochranný pracovný odev a obuv: Slúži najmä na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci. Používame ich vtedy, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami. Zamestnávateľ musí tieto OOPP poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec žiadať. Príloha č. 3 v už spomínanom Nariadení vlády uvádza zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ prideľuje a poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky automaticky. Zoznam nie je úplný a môžu existovať a postupne pribúdať aj iné druhy prác, pri ktorých má na OOPP zamestnanec nárok.
2. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Tento druh pracovného oblečenia a obuvi nie je potrebný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. Aj tu platí nárok zamestnanca v prípade, ak konkrétny odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu. Za mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie považujeme stav, keď sa pracovný odev a obuv stanú nepoužiteľnými a nevhodnými na prácu za menej ako šesť mesiacov.
3. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Ide o bežné „manažérske“ pracovné oblečenie (oblek, kravata, blúzka, sukňa a pod.) Tieto pracovné odevy nie sú pri práci mimoriadne opotrebovávané, preto zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať. Bežný pracovný odev (profesie v administratíve), uniforma s obuvou (lekári, zdravotné sestry), prostriedky používané pre cestnej doprave (vodič a reflexná vesta) alebo športový výstroj nie sú považované za osobné ochranné prostriedky.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je zo zákona povinný neustále vyhodnocovať riziko spojené s vykonávaním prác svojich zamestnancov. Na vyhodnotenie situácie slúži pravdivé zodpovedanie jednoduchých otázok, napríklad:

• Existuje objektívne nebezpečenstvo úrazu pri vykonávaní pracovných úloh?
• Hrozí zamestnancovi mimoriadne opotrebenie pracovného odevu pri vykonávaní svojej práce?

Otázky súvisia vždy s konkrétnou prácou zamestnanca. Zamestnávateľ následne musí identifikovať všetky riziká, ktoré nemožno vylúčiť a rozhodne o pridelení OOPP. Pracovný odev a všetky ostatné OOPP je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi bezplatne. Zamestnávateľ v žiadnom prípade nemôže svojmu zamestnancovi tieto pomôcky predávať alebo strhávať zo mzdy. O poskytnutých pracovných odevoch a prostriedkoch pracovnej ochrany zamestnávateľ zároveň vedie presnú evidenciu.

Ako často má zamestnanec nárok na OOPP?

V príslušnom Nariadení vlády je vymedzené aj to, ako dlho môžete pracovný odev resp. OOPP zamestnanec používať. Paragraf 6 hovorí, že zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP, najmä dobu ich používania. To znamená, že ak zamestnávateľ vyhodnotí, že pracovný odev zamestnanca už nie je z dôvodu opotrebenia alebo poškodenia vhodný na prácu, automaticky mu musí poskytnúť náhradný alebo opraviť ten súčasný. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä pravidelným čistením, opravou a výmenou. Pracovný odev by sa mal takisto meniť v závislosti od ročného obdobia. V lete by mal byť materiál tenký, ľahký a priedušný. V zime musí odev a obuv zamestnancov ochrániť pred zimou a snehom. Každý zamestnanec musí OOPP používať vždy, keď si to povaha jeho práce vyžaduje.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre daňové oslobodenie športových klubov

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2018

Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú sumu, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť aj daň z príjmu. V roku 2018 boli tieto sumy ovplyvnené valorizačným mechanizmom a záviseli od rôznych faktorov.

Nezdaniteľná časť na daňovníka

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť každá fyzická osoba - daňový rezident aj daňový nerezident, za podmienky, že v príslušnom zdaňovacom období dosiahla tzv. aktívne príjmy, (bez ohľadu na to, či tieto príjmy boli dosahované počas celého zdaňovacieho obdobia alebo len počas jeho časti). - či mu vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, či dosiahol tzv. aktívne príjmy, to je príjmy zo závislej činnosti (základ dane podľa § 5 zákona o dani z príjmov) alebo a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníkovi nevzniká z tzv. pasívnych príjmov t. j. príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov alebo ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Podmienky uplatnenia

• Daňovník dosahuje iba príjmy zo závislej činnosti a u svojho zamestnávateľa podpísal "Vyhlásenie k zdaneniu príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti" podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov. V prípade súbežných pracovných pomerov môže mať daňovník vyhlásenie podpísané v danom mesiaci iba u jedného zamestnávateľa.
• Daňovník nie je k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov a ani daňovník, ktorý u svojho zamestnávateľa počas roka nepodpísal Vyhlásenie.

Výška nezdaniteľnej časti

• Ak je základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima. Daňovník dosiahne v roku 2018 základ dane vo výške 100-násobku životného minima (100 x 199,48) 19 948 eur a menej, v daňovom priznaní si môže uplatniť celú sumu nezdaniteľnej časti základu dane 3830,02 eura. Suma 19 809 eura predstavuje hornú hranicu na uplatnenie celej sumy nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2018.
• Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta podľa vzorca určeného v § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník dosiahne v roku 2018 základ dane 35 268,08 eura a vyšší, v daňovom priznaní si nemôže uplatniť žiadnu sumu nezdaniteľnej časti základu dane. Suma dosiahnutého základu dane 35 268,08 eura predstavuje hornú hranicu, kedy si daňovník už nebude môcť uplatniť v daňovom priznaní žiadnu sumu nezdaniteľnej časti dane. Daňovník uplatní prepočítanie nezdaniteľnej časti základu dane podľa vzorca určeného v § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov pri dosiahnutom základe dane v pásme nad 8 817,02 eura do 35 268,08 eura.

Príklady

• Daňovník za rok 2018 dosiahol čiastkový základ dane podľa § 5 zákona o dani z príjmov (zo závislej činnosti) vo výške 3600 €. Daňovníkovi v roku 2018 vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, lebo dosahoval aktívne príjmy. Základ dane daňovníka z aktívnych príjmov je za rok 2018 nižší ako 19 948 € a daňovníkovi vznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2018 v plnej výške, t. j. 3830,02 €. Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane iba do výšky skutočne dosiahnutého základu dane z aktívnych príjmov, t. j. vo výške 3 600 €.
• Daňovník dosiahne v roku 2018 základ dane vo výške 24 000 eur. Akú sumu nezdaniteľného základu dane na daňovníka si môže uplatniť v daňovom priznaní? 1/4 základu dane.
• Daňovník dosiahol v roku 2018 príjmy z prenájmu(§ 6 ods. Daňovníkovi nevznikol nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, lebo v roku 2018 dosahoval iba pasívne príjmy (príjmy z prenájmu), t. j.

Poberatelia dôchodku

Ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo rovnakého dôchodku zo zahraničia, alebo výsluhového dôchodku, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť. Pod dôchodkom uvedeným v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa rozumieme starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a výsluhový dôchodok. Od 1. 1. 2016 medzi dôchodky patrí aj vyrovnávací príplatok, ktorý je upravený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane (v roku 2018 sumu 3 830,02 eura), základ dane si môže daňovník znížiť o rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.

Preukazovanie nároku

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovník nemusí preukazovať. Má naň nárok bez ohľadu na to, v akom časovom úseku v rámci príslušného zdaňovacieho obdobia dosahoval zdaniteľné príjmy.

Nezdaniteľná časť na manželku (manžela)

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je upravená v § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti až po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), a to u svojho zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sám prostredníctvom daňového priznania. Túto nezdaniteľnú sumu nie je možné uplatňovať mesačne. Daňovník si môže po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.

Podmienky uplatnenia

• Manželka (manžel) žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti.
• Manželka (manžel) spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:
  • stará sa o vyživované dieťa (deti) daňovníka, ktoré s ním žijú v domácnosti,
  • poberá príspevok na starostlivosť o dieťa,
  • je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie,
  • považuje sa za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Výpočet nezdaniteľnej časti

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane daňovníka ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima (12 647,03 eur v roku 2018) a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela). Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule.
3. má vlastný príjem presahujúci sumu 19,2-násobku životného minima (v roku 2018 suma 3 830,02 eura), nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule.

Príklady

• Manžel má v roku 2018 základ dane 16 000 eur. Manželka dosiahla v roku 2018 príjem 2 000 eur. Akú sumu nezdaniteľnej časti základu dane si môže daňovník uplatniť na manželku? Príjem manžela je 16 000 eur, čo je menej ako 176,8-násobok životného minima.
• Daňovník vykáže v roku 2018 základ dane 40 000 eur. Manželka mala v roku 2018 ročný príjem 1 500 eur. Môže si daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku? Príjem manžela je 40 000 eur, čo je viac ako 176,8-násobok životného minima. Daňovník si bude môcť uplatniť v daňovom priznaní za rok 2018 nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške 1 147,03 eur.
• Marek a Mária uzatvorili manželstvo 17. júna 2018. Mária bola počas celého roku 2017 nezamestnaná a bola evidovaná na úrade práce, nevznikol jej nárok na podporu v nezamestnanosti V roku 2018 nemala žiadny vlastný príjem. Milan v roku 2018 dosiahol základ dane podľa § 6 ods. 1 písm. Milan splnil všetky podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, t. j. poberal v roku 2018 aktívne príjmy, manželia žijú v spoločnej domácnosti. Splnil aj jednu zo 4 podmienok uvedených v § 11 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov - manželka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Daňovník však musí zohľadniť skutočnosť, že v roku 2018 boli manželmi iba časť zdaňovacieho obdobia, a preto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku iba v pomernej výške, t. j. vo výške 1 / 12 z celkovej ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na manželku za tie mesiace, na začiatku ktorých boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie (mesiace júl až december 2018) Keďže manželmi sú 6 mesiacov, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku iba v pomernej výške 1 915,01 € (t. j.

Ďalšie nezdaniteľné časti

Okrem nezdaniteľnej časti na daňovníka a na manželku (manžela) existujú aj ďalšie možnosti zníženia základu dane:

• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier): Podľa § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov po skončení zdaňovacieho obdobia si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo forme preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (III. pilier). Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu. Tieto príspevky si možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, najviac však do výšky 180 eur za rok.
  • a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.
  • b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu na doplnkové dôchodkové sporenie ktorá nespĺňa vyššie uvedené podmienky v písm.
• Úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou: Od roku 2018 si daňovníci môžu uplatniť aj novú nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú podľa zákona o dani z príjmov preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach (prevádzkovaných na základe povolenia podľa zákona 538/2005 Z. z.). si daňovník môže uplatniť aj na svoju manželku (manžela) a vyživované dieťa, ak za nich vykonal úhradu súvisiacu s kúpeľnou starostlivosťou, najviac do výšky 50 € za každého z nich. Musí však ísť o výdavky vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe vyššie uvedeného zákona. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Nezdaniteľnú časť základu dane na kúpeľníctvo si môže daňovník uplatniť iba ročne, t. j. po skončení zdaňovacieho obdobia, a to buď v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní. Osobné údaje v členení priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane o zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v zmysle § 11 ods. ten preukazuje zamestnávateľovi nárok na zníženie základu dane o zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami v zmysle § 11 ods. 14 zákona o dani z príjmov predložením dokladu o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa vyššie uvedeného zákona.

Daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie pre mladých

Daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie pre mladých je vo výške 50 % zo zaplatených úrokov pri úveroch na bývanie pre mladých v príslušnom roku, najviac však 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru, najviac však zo sumy 50-tisíc eur na jednu nehnuteľnosť. Podmienky uplatnenia daňového bonusu upravuje § 33a zákona o dani z príjmov.

Podmienky uplatnenia

• a) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 zákona o dani z príjmov a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e zákona o dani z príjmov za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
• počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy 400 eur. pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie.
• O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu ak daňovník daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov uplatňuje. Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie.

tags: #prevádzkový #materiál #nárok #na #mesiac #podmienky