
Práca na dohodu je na Slovensku populárna forma pracovnoprávneho vzťahu, ktorá ponúka flexibilitu a príležitosť privyrobiť si. Zákonník práce upravuje podmienky práce na dohodu s cieľom zabrániť jej zneužívaniu a zabezpečiť, aby sa využívala len výnimočne. Tento článok sa zameriava na stravné podmienky pre zamestnancov pracujúcich na dohodu, ako aj na ďalšie dôležité aspekty, ktoré by mali zamestnávatelia a zamestnanci poznať.
Právny nárok na zabezpečenie stravovania v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny majú len zamestnanci v pracovnom pomere. To znamená, že dohodár nemá automaticky nárok na stravné lístky alebo teplé jedlo, aj keď sa podľa § 11 Zákonníka práce považuje za zamestnanca.
Existujú však spôsoby, ako môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie aj pre dohodárov:
Podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce môže zamestnávateľ zabezpečovať stravovanie a prispievať na stravovanie (teplé jedlo alebo gastrolístok) aj zamestnancom, ktorí pracujú na dohodu. Príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo alebo na gastrolístok je na strane zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu, príjem oslobodený od dane, a to až do výšky limitu určeného podľa § 152. V čase do 30. apríla 2022 išlo o sumu max. 2,81 eura na zmenu, od 1. mája 2022 ide o sumu max. 3,30 eura na zmenu.
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 9 písm. c) zabezpečiť stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na dohodu, no len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Rodičovská dovolenka a dôchodkové poistenie
Zamestnávateľ môže "plošne" poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancom pracujúcim na dohodu. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie takýmto osobám sa však následne z pohľadu zákona o dani z príjmov posudzuje ako zdaniteľný "firemný benefit", ktorý je na strane zamestnanca pracujúceho na dohodu zdaniteľným príjmom v plnej výške a súčasne sa započítava do vymeriavacích základov pre odvody zamestnanca i zamestnávateľa.
Dôležité je, že "dohodárom" nie je možné prispievať na stravovanie príspevkom zo sociálneho fondu. V takomto prípade je príspevok zamestnávateľa na teplé jedlo alebo na gastrolístok a rovnako aj finančný príspevok na stravovanie na strane zamestnanca pracujúceho na dohodu príjem oslobodený od dane až do výšky limitu, ktorý je určený podľa § 152 (do 30. apríla 2022 max. 2,81 eura na zmenu, od 1. mája 2022 max. 3,30 eura na zmenu).
Zákonník práce upravuje tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:
Na dohody sa vzťahuje § 119 ods. 1 Zákonníka práce, čo znamená, že za jednu hodinu práce musí byť vyplatená najmenej suma minimálnej mzdy na hodinu. Od 1. januára 2024 je minimálna mzda na hodinu 4,31 eura. Dohodári majú nárok aj na príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, v noci a počas sviatku.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce a evidencia
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca pracujúceho na dohodu v práci z dôvodov uvedených v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je povinný do 16. februára prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou.
Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.
Ak zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) Nariadenia GDPR. Ak zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) Nariadenia GDPR.
Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Starostovi obce môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený.
Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zákonník práce tak vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň.
Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.
Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.