Priemerná dĺžka života na dôchodku na Slovensku: Výzvy a Prípravy na Dlhší Život

V súčasnosti sa ľudia dožívajú vyššieho veku než generácie pred nimi. Priemerná dĺžka života je jedným z najdôležitejších ukazovateľov kvality zdravotnej starostlivosti v spoločnosti. Vďaka vede, technológiám a modernej medicíne žije každá generácia o niekoľko rokov dlhšie. Avšak, ako sú Slováci pripravení na dlhší život a aké výzvy to prináša pre dôchodkový systém? Tento článok sa zameriava na priemernú dĺžku života na Slovensku, jej porovnanie s Európskou úniou, faktory ovplyvňujúce dĺžku života a prípravy na dôchodok.

Priemerná dĺžka života na Slovensku v kontexte Európskej únie

Podľa predbežných údajov Eurostatu za rok 2024 sa priemerná dĺžka života pri narodení v Európskej únii odhaduje na 81,7 roka. Oproti roku 2023 ide o mierny nárast, a to o 0,3 roka. Na Slovensku dosiahla priemerná dĺžka života v roku 2024 úroveň 78,6 roka, čo je stále menej ako priemer Európskej únie. V susedných krajinách sa ľudia dožívajú o niečo dlhšie. V Česku je priemerná dĺžka života 80,3 roka, teda takmer o dva roky viac než u nás. V Poľsku je situácia veľmi podobná Slovensku, keďže tam dosahuje 78,7 roka. Rakúsko patrí medzi dlhšie žijúce krajiny, kde sa ľudia dožívajú v priemere 82,3 roka.

Na opačnom konci rebríčka sú krajiny, kde sa ľudia dožívajú podstatne menej, ako je priemer EÚ. Patrí sem Bulharsko, kde je priemerná dĺžka života len 75,9 roka, ďalej Rumunsko so 76,6 roka a Lotyšsko so 76,7 roka.

Trendy a zmeny v dĺžke života

Podľa predbežných údajov Eurostatu sa vo väčšine krajín Európskej únie priemerná dĺžka života v roku 2024 oproti roku 2019 predĺžila. Najvýraznejší nárast bol v Litve, ďalej v Česku, Lotyšsku a Rumunsku, kde sa ľudia dožívajú v priemere o rok dlhšie. Naopak, Holandsko bolo jedinou krajinou, kde sa dĺžka života skrátila. Na Slovensku sa po pandémii priemerná dĺžka života predĺžila o 0,8 roka. Od roku 1980 sa priemerná dĺžka života zvýšila o 7 rokov, na aktuálnych 77 rokov.

Priemerná dĺžka života pri narodení znamená, koľko rokov by sa dieťa narodené v danom roku mohlo dožiť, ak by počas celého života platili rovnaké podmienky úmrtnosti ako v danom roku. Inými slovami, číslo z roku 2024 ukazuje, ako dlho by žili deti narodené v tomto roku, ak by sa súčasné podmienky úmrtnosti nezmenili.

Prečítajte si tiež: Priemerný dôchodok na Slovensku 1992

Faktory ovplyvňujúce dĺžku života

Priemerná dĺžka života je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane kvality zdravotnej starostlivosti, životného štýlu, stravy, životného prostredia a sociálno-ekonomických podmienok. Krajiny s lepšou zdravotnou starostlivosťou a vyššou životnou úrovňou majú tendenciu mať vyššiu priemernú dĺžku života.

Príprava na dlhší život

Dvojica anglických profesorov ekonómie Andrew J. Scott a Lynda Gratton definovala štyri základné oblasti prípravy na dlhý, zdravý a šťastný život. Sú nimi finančná, intelektuálna, sociálna a psychická príprava.

Finančná príprava

Z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN vyplýva, že ľudia na Slovensku by sa radi dožili aspoň 83 rokov. Problém prichádza spolu s otázkou, z čoho budú ľudia na dôchodku dôstojne žiť. Až 39 % opýtaných si myslí, že budú mať s pribúdajúcimi rokmi finančné problémy. Prieskum ďalej ukázal, že až 66 % dnešných dôchodcov výrazne pociťuje pokles životnej úrovne, keď prestali pracovať. Tento ukazovateľ je najvyšší spomedzi všetkých 11 krajín, kde prieskum prebiehal. 500 eur považujú Slováci za sumu, s ktorou počas dôchodku vykryjú základné a nevyhnutné mesačné výdavky.

Intelektuálna a sociálna príprava

Intelektuálna a sociálna príprava na dôchodok v sebe skrýva celoživotné vzdelávanie, ktoré je kľúčovým krokom k udržaniu práce resp. Až 75 % ľudí žije naplnený a zmysluplný život. Prieskum ukázal, že v otázke šťastného života sú Slováci zhruba v strede. Najšťastnejšie sa žije Holanďanom a Belgičanom, naopak, najmenej šťastní so svojim životom sú v Japonsku, Turecku a Maďarsku.

Štúdium na Univerzite tretieho veku (UTV) je organizované podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku pri narodení dieťaťa

Psychická príprava

Psychický stres nám spôsobuje to, že sa v strednom veku musíme súbežne starať o svoje deti a aj o rodičov. Túto náročnú záťaž pociťuje 27 % Slovákov. Slováci sa na dlhý život tešia a chcú si ho užiť v pokoji a s rodinou. Pri plánovaní budúcnosti nás trápi predovšetkým finančné zabezpečenie.

Výzvy pre dôchodkový systém na Slovensku

Slovenský dôchodkový systém čakajú ťažké časy - populácia starne, rodí sa rekordne málo detí a počet pracujúcich rýchlo klesá. V našich podcastoch sme už viackrát spomínali, že dôchodkový systém na Slovensku má rázne trhliny. Primárnym problémom je fakt, že populácia na Slovensku stárne a rodí sa stále menej detí, ktoré môžu časom prispievať na budúce dôchodky. Však len minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. Pre porovnanie, v 70-tych rokoch počas baby boomu sa ročne rodilo okolo 100 tisíc detí, kým dnes to nie je ani polovica. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medziročný pokles a čo vyznieva horšie, ide o najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska.

V kontexte toho, že pod Tatrami máme jeden z najvyšších deficitov verejných financí, aj kvôli 13 dôchodkom, a zároveň druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v celej Európskej unii, je práve toto starnutie populácie problém, ktorý budú musieť politici, či chcú alebo nechcú, časom vyriešiť. No a riešiť sa to dá viacerými spôsobmi. Buď bude musieť Slovensko znižiť dôchodky alebo zrušiť niektoré z dôchodkov, zvýšiť sociálne odvody, šetriť niekde inde, prijať veľmi veľa prisťahovalcov, aby sa zvýšil počet pracujúcich alebo to najjednoduchšie, zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Dalo by sa teda povedať, že budúce vlády budú musieť prijať tzv. nepopulárne opatrenia, no máme aj pozitívnu správu, teda ako sa to vezme. Starnutie populácie a zvýšenie veku odchodu do dôchodku nie je iba náš problém.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, známa pod skratkou OECD, predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Napríklad Dánsko už rozhodlo, že zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040. Druhou stranou mince je fakt, že vďaka medicíne a lepšej životnej úrovni sa zvyšuje aj priemerná dlžka života a práve tá je dôležitá pre výpočet veku odchodu do dôchodku. Dánsky model je založený práve na tomto princípe - postupné a predvídateľné zvyšovanie veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok.

V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Medzi piatimi najväčšími ekonomikami v Európe má Francúzskou najnižší dôchodkový vek, a to 64 rokov a 8 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Výška invalidného dôchodku pri rakovine prsníka

Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe v podstate takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.

Dôchodkový systém a miera náhrady mzdy

Náš súčasný dôchodkový systém totiž funguje na princípe priebežného financovania. Inak povedané, pracujúci odozdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého pristanú peniažky terajším seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jednoho dôchodcu ešte v roku 2005 prípadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja. Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí na starom kontinente medzi tie nižšie. Napríklad susedia Česí majú v prepošte na eurách priemerný dôchodok 853 eur. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Avšak tento prepočet neberie platy všetkých vekových skupín, takže trošku skresluje, no aj tak. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami.

Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti.

Roky života v zdraví

V súčasnosti má významnú váhu štatistika o „rokoch života v zdraví“. Najvyššiemu počtu zdravých rokov sa tešia Švédky - v zdraví prežívajú až 73 rokov. Žiaľ, aj z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Tieto fakty hovoria o úrovni kvality nášho života, najmä v dôchodku. Horšia kvalita života vo vyššom veku znamená nezanedbateľný zásah do rodinného rozpočtu. Pohľad na štatistiky o dĺžke a kvalite života ľudí a z toho vyplývajúcich dopadov na seniorský vek by mal zmeniť aj pohľad na to, ako máme konať v produktívnej časti nášho života.

Aktívne hľadanie práce a ekonomická neaktivita

Medzi aktívne metódy hľadania práce patria: kontakt s úradom práce alebo so súkromnou agentúrou na sprostredkovanie zamestnania, pýtanie sa medzi priateľmi alebo príbuznými, využívanie pracovných inzerátov, priame oslovovanie zamestnávateľov, absolvovanie náborového testu alebo skúšky alebo pohovoru, hľadanie pozemku, priestorov alebo vybavenia, žiadanie o povolenia, licencie alebo finančné prostriedky.

Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo (osoby mimo trhu práce) vo veku 15 a viac rokov - všetky osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré nie sú klasifikované ako ekonomicky aktívne.

tags: #priemerná #dĺžka #života #na #dôchodku #Slovensko