Priemerný dôchodok verzus priemerná mzda na Slovensku: Analýza a porovnanie

Tento článok sa zaoberá komplexnou analýzou vzťahu medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou na Slovensku, pričom zohľadňuje historický vývoj, súčasný stav a budúce trendy. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku, s dôrazom na faktory, ktoré ovplyvňujú výšku dôchodkov a miezd, ako aj na ich vzájomný pomer.

Výpočet dôchodku na Slovensku: Kľúčové faktory a mechanizmy

Výpočet dôchodku na Slovensku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje viacero faktorov. Medzi najdôležitejšie patria:

• Osobný vymeriavací základ (OVZ): OVZ predstavuje zjednodušene povedané hrubú mzdu zamestnanca, ktorú dosiahol v danom roku. V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. "osobného vymeriavacieho základu". Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

  • OVZ v období pred 1. januárom 1993: Nie sú dostupné konkrétne informácie o výpočte OVZ pred týmto dátumom v poskytnutých podkladoch.
  • OVZ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003: Nie sú dostupné konkrétne informácie o výpočte OVZ v tomto období v poskytnutých podkladoch.

• Všeobecný vymeriavací základ (VVZ): VVZ je priemerná hrubá mzda na Slovensku za daný rok. Pri výpočte dôchodku, samozrejme, ešte nemôže byť známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec "odchádza do dôchodku".

• Osobný mzdový bod (OMB): OMB sa vypočíta ako podiel OVZ a VVZ. Obdobne aj osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu. Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3.

  Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky

  • Príklad výpočtu OMB: Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €. Ak bol všeobecný vymeriavací základ v roku 2019 napríklad 13104 €, potom OMB pána Alexa za rok 2019 je: 12500 € / 13104 € = 0,953907…
  • Súbeh zamestnaní: Pani Adriana mala v roku 2019 súbežne dve zamestnania. Nie sú dostupné konkrétne informácie o tom, ako sa v takomto prípade vypočíta OMB v poskytnutých podkladoch.
  • Príklad s maximálnym OMB: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €. Ak bol všeobecný vymeriavací základ v roku 2021 napríklad 14532 €, potom OMB pani Agnesy za rok 2021 by bol: 45000 € / 14532 € = 3,0967 …, ale vzhľadom na obmedzenie sa jej OMB započíta len vo výške 3.

• Doby poistenia: Dĺžka doby poistenia má priamy vplyv na výšku dôchodku.

• Aktuálna dôchodková hodnota (ADH): ADH je peňažná suma, ktorá sa každoročne upravuje a slúži na výpočet dôchodku.

Príklady výpočtu OMB v praxi:

• Pán Alojz: Má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. V roku 2022 dosiahol osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15000 € a v roku 2023 14500 €. Konkrétny výpočet jeho dôchodku nie je v poskytnutých podkladoch uvedený, ale vychádza z vyššie uvedených princípov.

Špecifické situácie a ich vplyv na výpočet dôchodku

Zákon o sociálnom poistení zohľadňuje aj špecifické životné situácie, ktoré môžu ovplyvniť výšku dôchodku:

• Platenie poistného štátom: V niektorých prípadoch platí poistné na dôchodkové poistenie za poistenca štát. V roku 2023 napríklad štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.

• Invalidný dôchodok: V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. prepočítaného po 31. decembri 2003, sa pri výpočte starobného dôchodku zohľadňuje aj obdobie poberania invalidného dôchodku. V prípade poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. prepočítaného po 31. decembri 2003, sa pri výpočte starobného dôchodku zohľadňuje aj obdobie poberania invalidného dôchodku.

  Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku

  • Príklady: Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006 a pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003. Konkrétny vplyv týchto skutočností na ich budúci starobný dôchodok nie je v poskytnutých podkladoch uvedený. Pán Cyril poberal invalidný dôchodok počas celého roka 2019. Konkrétny vplyv tejto skutočnosti na jeho budúci starobný dôchodok nie je v poskytnutých podkladoch uvedený.

• Náhradné doby poistenia: Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

  • Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003, mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu. Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.

Porovnanie priemerného dôchodku a priemernej mzdy: Historický vývoj a súčasné trendy

Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Starobné dôchodky boli z dátových dôvodov deflované indexom HICP resp.

Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993, kedy jedna priemerná mzda napr.

Príklady:

• Pani Božena: Jej hrubý príjem za rok 2019 dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14400 €. Ak bol všeobecný vymeriavací základ v roku 2019 napríklad 13104 €, potom jej OMB za rok 2019 je: 14400 € / 13104 € = 1,0989…
• Pani Bohumila: Jej hrubý príjem za rok 2019 dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13200 €. Ak bol všeobecný vymeriavací základ v roku 2019 napríklad 13104 €, potom jej OMB za rok 2019 je: 13200 € / 13104 € = 1,0074 … čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy. Tento rozdiel je spôsobený tým, že pani Bohumila pracovala o mesiac menej ako pani Božena.

Socioekonomický kontext: Slovensko a Česko po roku 1993

Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bol pre obe krajiny veľkou výzvou, s ktorou sa už však od 1. januára 1993 museli pasovať samostatne. Po rokoch však môžeme konštatovať, že sme šťastnejší, bohatší, žijeme dlhší život, sme vzdelanejší a máme aj čistejšie prostredie. Zároveň priepasť voči Západu v mnohých oblastiach zostáva naďalej značná a ani v dobiehaní úrovne Českej republiky nie sme zatiaľ úspešní. Posledné roky navyše v porovnaní so Západom priniesli aj stagnáciu celkovej ekonomickej úrovne.

Aké rozdiely sú badateľné vo vývoji Slovenska a Česka?

Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Výrazne odlišný trend bol ale 30 rokov pred rozdelením krajín, kedy za obdobie 1963 - 1993 na území Slovenska vzrástla populácia o 24 % a v ČR o 7 %. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov. Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993, ale ČR sa nám vzďaľuje. V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívali v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.

Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém

Zatiaľ čo trend migrácie je v oboch krajinách podobný, objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v ČR je ich násobne viac. Migrácia však nie je aktuálnou témou len v posledných rokoch. Na Slovensku a v Česku bola miera vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí výrazne nižšia, než je tomu v súčasnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných sa medzi uvedenými rokmi podľa dostupných štatistík výrazne zmenil a aktuálne dosahuje výrazne vyššie percento.

Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Štartovacia pozícia Slovenska (podobne ako Maďarska a Poľska) nebola v prvých rokoch existencie Slovenska dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Nezaostávali sme len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.

Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 p. b. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP. Ani v ČR neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu.

Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky v rokoch 2008 - 2010 a pandémia v rokoch 2020 a 2021. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.

Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne ako v prípade Česka došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.

Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcii. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Najmarkantnejšia zmena rozdielu dôvery medzi SR a ČR bola zaznamenaná vo vzťahu k EÚ. V roku 2017 mali občania SR najväčšiu dôveru v armádu a vzdelávací systém, pričom občania ČR najviac dôverovali v zdravotnícky a vzdelávací systém. Najnižšiu dôveru mali občania SR v roku 2017 v právny systém a tlač. Pre občanov ČR to bol parlament a cirkev. Avšak dôvera v právny systém a tlač v SR je stále takmer dvojnásobná oproti dôvere v parlament a cirkev v ČR. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že vo všeobecnosti je možné ľuďom dôverovať sa na Slovensku po prepade medzi rokmi 1990 - 2008 v roku 2017 dostal na približne rovnakú úroveň ako v roku 1990. Aj keď je SR v roku 2017 na tom takmer rovnako ako ČR, dôvera voči ľuďom sa nepribližuje a stále výrazne zaostáva za západnými krajinami a predovšetkým za Škandináviou.

Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Podľa posledných dostupných údajov z roku 2017 až 44 % opýtaných v SR a 59 % v ČR by si za suseda neželalo mať imigranta alebo pracovníka zo zahraničia. Homosexuálov by si za suseda neželalo mať 38 % v SR a 23 % v ČR. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy. Za ostatných 30 rokov sa zväčšil rozdiel medzi SR a ČR v podiele ľudí, ktorí považujú za veľmi dôležité, aby sa dieťa doma naučilo slušnosti, resp. tolerovať a rešpektovať ostatných. Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní.

tags: #priemerný #dôchodok #verzus #priemerná #mzda #Slovensko