
Otázka priemerného dôchodku na Ukrajine je komplexná a dynamická, ovplyvnená politickou a ekonomickou situáciou krajiny. Hoci presné štatistiky pre Ukrajinu nie sú v poskytnutých dátach uvedené, článok poskytuje cenné informácie o dôchodkových systémoch a situácii dôchodcov v iných európskych krajinách, čo umožňuje kontextuálne porovnanie a pochopenie širších trendov.
V mnohých európskych krajinách je téma dôchodkov aktuálna a diskutovaná, najmä v súvislosti so starnutím populácie a dopadom na štátne rozpočty. Dôchodkové systémy sa líšia v závislosti od krajiny, ale spoločné výzvy zahŕňajú zabezpečenie primeraných dôchodkov a udržateľnosť systémov.
V Českej republike poberá starobný dôchodok takmer 1,8 milióna ľudí. Priemerný dôchodok dosahuje 15 453 českých korún (627 eur). V dôsledku inflácie došlo k výraznejšiemu rastu dôchodkov, celkovo o takmer 13,5 percenta. Tento rast bol dosiahnutý vďaka dvom mimoriadnym navýšeniam a vládou schválenému rastu od nového roku. Pre vysokopríjmového penzistu s príjmom 40-tisíc CZK (1 633 eur) to znamená nárast penzie o takmer 18 percent, čo predstavuje penziu vo výške 1 927 eur od januára 2023. Výpočet českého dôchodku pozostáva zo základného a percentuálneho výmeru. Základná zložka je rovnaká pre všetkých penzistov, zatiaľ čo percentuálna sa vypočítava individuálne podľa zásluhovosti. Vláda Českej republiky predpokladá, že už v roku 2030 bude krajina čeliť problémom v dôsledku odchodu silných ročníkov do dôchodku, čo zvýši nároky na štátny rozpočet.
Miera chudoby medzi seniormi sa v Európe výrazne líši. Najnižšia miera chudoby sa vyskytuje v severských krajinách, ako sú Island, Nórsko, Dánsko a Fínsko. Naopak, pobaltské a viaceré postkomunistické štáty vykazujú vyššiu mieru chudoby medzi seniormi. V roku 2022 sa miera chudoby ľudí na penzii pohybovala od 3,1 percenta na Islande až po 37,4 percenta v Estónsku. Dôvodom sú pretrvávajúca príjmová nerovnosť a slabé dôchodkové systémy.
Zaujímavosťou je, že Slovensko sa podľa údajov OECD zaradilo do prvej desiatky štátov s najmenej chudobnými dôchodcami. Slováci vykazujú 7,2-percentnú mieru chudoby, čo je lepšie ako Luxembursko (7 percent) a Belgicko (7,7 percenta). Finančný analytik Marián Búlik pripisuje tento fakt mimoriadne štedrému dôchodkovému systému a systému plošných dôchodkových dávok, ktorý je však dlhodobo neudržateľný. Upozorňuje, že miera náhrady, teda percentuálny pomer dôchodkov voči priemernej mzde, je na Slovensku dlhodobo nadpriemerne štedrá. K zlepšeniu situácie dôchodcov prispeli aj 13. dôchodky a mimoriadne štedrá valorizácia nad úrovňou inflácie pred dvoma rokmi. Búlik však upozorňuje, že príliš štedrý systém dôchodkov na Slovensku sa bude musieť upraviť a úroveň dôchodkov voči priemerným príjmom bude postupne klesať.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Podľa odborníka OECD Andrewa Reillyho je hlavným dôvodom chudoby európskych dôchodcov nízka výška dôchodkových dávok. Aj po dlhých pracovných kariérach sú dôchodky v niektorých krajinách, ako napríklad Estónsko, Japonsko, Kórea, Lotyšsko a Litva, stále nízke. Ženy dôchodkyne sú zasiahnuté chudobou viac než muži, čo súvisí s vyšším očakávaným vekom dožitia a častejšími prerušeniami kariéry.
Dôchodkový vek v Európe rastie. Krajiny s najnižšou mierou chudoby medzi dôchodcami, ako sú severské štáty, majú prepracované dôchodkové systémy a silné sociálne siete.
Vláda Českej republiky avizovala, že už v roku 2030 bude mať Česko veľký problém, pretože do dôchodku začnú odchádzať tzv. Husákove deti a nároky na štátny rozpočet výraznejšie vzrastú. Podobné demografické trendy sa prejavujú aj v iných európskych krajinách, čo si vyžaduje reformy dôchodkových systémov.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém
tags: #priemerný #dôchodok #na #ukrajine #štatistiky