
Po nežnej revolúcii prešlo už viac ako tri desaťročia, no otázka, či sa žilo lepšie v minulosti, stále rezonuje v spoločnosti. Dôchodcovia, pamätníci pred rokom 1989, často s nostalgiou spomínajú na časy, keď mali pocit väčšej finančnej istoty. Ekonomické dáta im dávajú v mnohom za pravdu. Hoci dnes majú seniori väčší výber tovarov a možností cestovania, často im chýbajú prostriedky na ich realizáciu.
V roku 1989 dosahoval priemerný dôchodok sumu 1 639 Kčs. Ak by sme túto sumu prepočítali na dnešnú úroveň cien, dostali by sme sa na hodnotu približne 419 eur. Na prvý pohľad sa to môže zdať prekvapujúce, keďže súčasný priemerný dôchodok sa pohybuje okolo 400 eur. Avšak, je potrebné brať do úvahy aj štruktúru výdavkov.
Pred 25 rokmi míňali seniori približne 16 percent svojho dôchodku na bývanie a energie. Dnes táto položka predstavuje až 37 percent ich mesačnej penzie. Okrem toho, v minulosti boli lieky bez doplatkov a rekreácie dotované, čo umožňovalo penzistom viac si dopriať.
Hoci priemerný zamestnanec dosiahol v roku 2007 úroveň mzdy z roku 1989 (v pomere k cenám), dôchodcovia túto zmenu nepocítili. Vianočný dôchodok alebo vlaky zadarmo tak vnímajú ako určitú formu kompenzácie.
Ak by politici chceli, aby sa životná úroveň dôchodcov zlepšovala, musel by sa zmeniť spôsob valorizácie penzií. Súčasný systém zohľadňuje vývoj cien a miezd v ekonomike, avšak nemusí adekvátne reflektovať špecifické potreby a výdavky seniorov. Od roku 2018 vstúpi do hry pri valorizácii dôchodkov už len dôchodcovská inflácia.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Je dôležité si uvedomiť, že priemerný dôchodok neznamená, že všetci seniori dostávajú rovnakú sumu. Mnohí penzisti na túto hodnotu nedosiahnu. Napríklad, slovenské ženy dôchodkyne majú priemerný dôchodok nižší ako muži.
V porovnaní s rokom 1989 vynakladajú dnešní dôchodcovia výrazne väčšiu časť svojich výdavkov na bývanie a zdravie. Na druhej strane, ich výdavky na kultúru a rekreáciu zostávajú približne na rovnakej úrovni, ako pred 25 rokmi.
Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku bol pre Slovensko veľkou výzvou. Aj keď sme v mnohých oblastiach dosiahli pokrok, stále existujú značné rozdiely v porovnaní so západnými krajinami.
Počas existencie samostatného Slovenska dosiahol priemerný starobný dôchodok rádovo 43 až 54 percent z priemernej mzdy v danom roku. Od roku 1991 však priemerná výška starobného dôchodku nikdy neprekročila polovicu priemernej mzdy v ekonomike.
Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 mil. obyvateľov, čo je len mierne viac ako polovica počtu obyvateľov v Česku. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa v oboch krajinách za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
V strednej dĺžke života zaostávame za Českom ako v štatistike mužov, tak aj žien. Zatiaľ čo trend migrácie je v oboch krajinách podobný, objem sa výrazne líši. V oboch krajinách prevažuje počet prisťahovaných nad vysťahovanými, no v ČR je ich násobne viac.
Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobil. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.
Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995. Zadĺžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %, čo bolo trikrát viac než v ČR.
Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi.
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém
Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcií. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom.
Slovensko aj Česko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy.