Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely po dlhodobej PN: Výpočet a nároky zamestnanca

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je kľúčová mzdová veličina, ktorá ovplyvňuje výšku náhrad mzdy v rôznych situáciách, ako je dovolenka, sviatok, práca nadčas, prekážky v práci, odstupné a odchodné. Zamestnávatelia aj zamestnanci by mali byť dobre oboznámení s pravidlami a výpočtom priemerného zárobku, ktoré upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Význam priemerného zárobku na pracovnoprávne účely

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je nevyhnutný pre určenie:

• Náhrady mzdy za dovolenku.
• Náhrady mzdy za sviatok.
• Náhrady mzdy za prácu nadčas.
• Náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca.
• Výšky odstupného a odchodného.
• Doplatku mzdy pri výkone inej práce (napr. pri preradení na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania alebo karanténneho opatrenia, ak je mzda po preradení nižšia ako mzda podľa pracovnej zmluvy).
• Iné peňažné plnenia, ktoré zamestnancovi patria.

Základné pojmy a definície

Pre správny výpočet priemerného zárobku je dôležité poznať nasledujúce pojmy:

• Mzda: Peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za prácu.
• Priemerný zárobok: Hrubý zárobok zistený podľa § 134 Zákonníka práce.
• Pravdepodobný zárobok: Zárobok, ktorý sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Používa sa, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín.
• Rozhodujúce obdobie: Kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Výpočet priemerného zárobku

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Zamestnávateľ ho zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Postup výpočtu

1. Určenie rozhodujúceho obdobia: Rozhodujúce obdobie je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Napríklad, ak zamestnanec čerpal dovolenku v júli 2021, rozhodujúcim obdobím je apríl až jún 2021 (II. štvrťrok 2021).

   Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky

2. Určenie mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období: Do mzdy sa započítava hrubá mzda, peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy a alikvotná časť mzdy, ktorá sa vzťahuje na dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok (napr. mzda pri príležitosti pracovného výročia). Do mzdy sa nezapočítava mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, cestovné náhrady, daňový bonus na dieťa, náhrady mzdy (za dovolenku, sviatok a pod.).

3. Určenie počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období: Do počtu odpracovaných hodín sa započítava doba, počas ktorej zamestnanec vykonával prácu, a doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas. Nezapočítava sa doba dovolenky, PN, OČR a pod.

4. Výpočet priemerného hodinového zárobku: Vypočíta sa ako podiel mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Priemerný zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

5. Výpočet priemerného mesačného zárobku: Ak je potrebné použiť priemerný mesačný zárobok (napr. pri určení odstupného), priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Príklad na výpočet priemerného hodinového zárobku

Zamestnanec Ernest čerpal v júli 2021 5 dní dovolenky. Aká bude výška priemerného hodinového zárobku na výpočet náhrady za dovolenku? V II. štvrťroku 2021 bola výška jeho priemerného hodinového zárobku 5 € (vypočítaná z údajov za I. štvrťrok).

Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku

Priemerný hodinový zárobok = 2440 € / 488 hodín = 5 €/hod.

Pravdepodobný zárobok

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Príklad na výpočet pravdepodobného zárobku

Jana je zamestnaná u svojho zamestnávateľa už dlhšie, avšak v prvom štvrťroku 2021 ochorela a bola práceneschopná. V tomto štvrťroku odpracovala len 15 dní/120 hodín v januári 2021 a jej hrubá mzda bola 600 €. Ako sa jej určí priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely k 1.4.2021?

Nakoľko Jana v 1. štvrťroku neodpracovala 21 dní alebo 168 hodín, určí sa jej pravdepodobný zárobok k 1.4.2021, a to nasledovným výpočtom: 600 € / 120 hodín = 5 €/ hod.

Priemerný zárobok a dlhodobá PN

Počas dlhodobej práceneschopnosti (PN) zamestnanec nepoberá mzdu od zamestnávateľa, ale nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. To môže ovplyvniť výpočet priemerného zárobku, ak sa potrebuje zistiť po skončení PN.

Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém

Vplyv dlhodobej PN na výpočet priemerného zárobku

Ak zamestnanec bol dlhodobo na PN a v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, namiesto priemerného zárobku sa použije pravdepodobný zárobok. Ten sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, ak by nebol práceneschopný.

Príklad: Výpočet odstupného po dlhodobej PN

Zamestnankyňa bola rok na PN a následne dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Jej priemerná mesačná mzda sa skladala zo základu 760 eur plus pohyblivá zložka za plnenie plánov, čo bolo mesačne priemerne okolo 1200 eur. Zamestnávateľ jej oznámil, že keďže bola rok doma, nevedia jej vypočítať priemerný zárobok a dostane len priemer zo základu.

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zistiť pravdepodobný zárobok. Ak zamestnankyňa nepracovala v rozhodujúcom období, namiesto priemerného zárobku je potrebné zisťovať pravdepodobný zárobok. Zamestnávateľ by mal zohľadniť jej základnú mzdu a aj pohyblivú zložku, ktorú by zrejme dosiahla, ak by nebola na PN. V tomto prípade by sa pravdepodobný zárobok mal vypočítať ako priemer jej základu a priemernej pohyblivej zložky, teda (760 eur + 1200 eur) = 1960 eur.

Odstupné a dlhodobá PN

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za podmienok stanovených v § 76 Zákonníka práce. Výška odstupného závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru.

Dôvody pre vyplatenie odstupného

• Výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca).
• Skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce.
• Strata dlhodobej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku.

Výška odstupného

Výška odstupného sa určuje v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru:

• Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Odchodné a dlhodobá PN

Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Výška odchodného je najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

tags: #priemerny #zarobok #na #pracovnopravne #ucely #po