
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o nezdaniteľnej položke na daňovníka pre invalidných dôchodcov na Slovensku, s dôrazom na aktuálne zmeny a praktické príklady.
Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD) sú sumy, o ktoré si daňovník, fyzická osoba, znižuje základ dane. Upravuje ich § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Medzi najčastejšie uplatňované NČZD patria:
Odpočítaním týchto položiek sa znižuje výsledná daňová povinnosť daňovníka.
V zásade má na NČZD na daňovníka nárok každý daňovník s aktívnymi príjmami, okrem tých, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľmi starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Suma NČZD na daňovníka je odvodená od sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Od roku 2020 sa ročná NČZD počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima.
Plná výška NČZD sa uplatňuje pri základe dane, ktorý nepresahuje určitú hranicu (92,8-násobok životného minima v roku 2025). Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu NČZD.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Príklad: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
Pokiaľ sa zamestnanec stal poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka, NČZD na daňovníka si mohol uplatňovať mesačne po celý rok.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Ak starobná dôchodkyňa dosahuje príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby a poberá aj vdovský dôchodok, započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13.
Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Nezdaniteľnú časť základu dane je možné uplatniť len na tzv. aktívne príjmy.
Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi.
Ak si daňovník uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.
Daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku (manžela), ak spĺňa určité podmienky, napríklad stará sa o vyživované maloleté dieťa, poberá peňažný príspevok na opatrovanie, je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo je občanom so zdravotným postihnutím. Výška NČZD na manželku (manžela) závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastných príjmov manželského partnera. Do vlastných príjmov sa započítava akýkoľvek príjem znížený o povinné odvody, s výnimkou zamestnaneckej prémie, daňového bonusu na dieťa, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a štátnych sociálnych dávok.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 48 441,43 €, pri výpočte NČZD na manželku (manžela) postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, NČZD sa vypočíta ako rozdiel medzi 17 346,17 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka (alebo súčtom jednej štvrtiny základu dane a vlastného príjmu manželky/manžela).
Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 €, pri výpočte NČZD na manžela (manželku) postupujeme nasledovne:
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 €, nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:
Daňovník si môže uplatniť NČZD na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ak spĺňa určité podmienky, napríklad príspevky zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 a nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu s dávkovým plánom. Maximálna suma, o ktorú si môže znížiť základ dane, je 180 eur za rok.
tags: #odpočítateľná #položka #na #daňovníka #invalidný #dôchodca