
Mandátna zmluva predstavuje významný právny inštitút, ktorý sa využíva v rôznych oblastiach, vrátane zdravotníctva a podnikania. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie mandátnej zmluvy, jej charakteristík, daňových aspektov a praktického využitia, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre širokú škálu čitateľov.
Mandátna zmluva je upravená v § 566 až 576 Obchodného zákonníka. Ide o záväzkový vzťah, kde sa mandatár zaväzuje uskutočňovať určitú činnosť pre mandanta podľa jeho pokynov a v súlade s jeho záujmami. Tento typ zmluvy sa primárne používa medzi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Ak však podnikateľ a nepodnikateľ nezvolia pôsobnosť Obchodného zákonníka, vzťah sa riadi príkaznou zmluvou podľa § 724 až § 732 Občianskeho zákonníka.
Hoci sa mandátna zmluva môže na prvý pohľad podobať pracovnej zmluve, existujú medzi nimi zásadné rozdiely. Osoba pracujúca na základe mandátnej zmluvy nemá status zamestnanca podľa Zákonníka práce. To znamená, že jej nevzniká nárok na stravné lístky, dovolenku, ani sa na ňu nevzťahuje zodpovednosť za škodu podľa Zákonníka práce. Mandátna zmluva predstavuje čisto obchodnoprávny vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.
Významný rozdiel medzi zamestnancom a osobou pracujúcou na mandátnu zmluvu spočíva v platení odvodov a preddavkov na daň. V prípade mandátnej zmluvy nevzniká zamestnávateľovi povinnosť robiť úhrady do poisťovní ani zrážať preddavky na daň z príjmu. Mandatár dostáva odplatu za svoju činnosť vo výške uvedenej v zmluve a musí ju zahrnúť do svojho daňového priznania.
Fyzická osoba uzatvorila mandátnu zmluvu s podnikateľským subjektom na zastupovanie pri dohadovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi. Odplata bola dohodnutá na 500 € mesačne. Mandatár dostane túto sumu a zahrnie ju do svojho daňového priznania. Ak by na rovnakom mieste pracoval zamestnanec s pracovnou zmluvou, zamestnávateľ by musel z jeho mzdy realizovať odvody a zrážky.
Prečítajte si tiež: Zdaňovanie príjmu zo závislej činnosti
Pri vzniku škody na majetku zamestnávateľa je dôležitý rozdiel v rozsahu zodpovednosti. Zamestnanec zodpovedá za škodu len do výšky štvornásobku svojej priemernej mzdy. V prípade mandátnej zmluvy toto obmedzenie neplatí a zamestnávateľ môže vymáhať náhradu škody v plnej výške.
Zamestnanec zabudol zamknúť sklad, z ktorého bol odcudzený tovar za 10 000 €. Jeho priemerná mesačná mzda je 400 €, takže zamestnávateľ sa môže domôcť náhrady škody len do výšky 1 600 €. Ak by išlo o osobu pracujúcu na mandátnu zmluvu, nebol by zamestnávateľ obmedzený štvornásobkom priemernej mzdy.
Pri pracovných zmluvách je zamestnanec povinný riadiť sa Zákonníkom práce a plniť pokyny nadriadeného. Pri mandátnych zmluvách je potrebné dohodnúť, kto je oprávnený dávať mandatárovi pokyny. Nesplnenie pokynu určeného vedúceho pri mandátnej zmluve nepredstavuje porušenie pracovnej disciplíny.
V zdravotníctve sa mandátna zmluva alebo zmluva o spolupráci často uzatvára s lekármi alebo zdravotnými sestrami, ktorí nie sú podnikateľmi. Predmetom týchto zmlúv môže byť odborné poradenstvo alebo prednášky. Držiteľ (spoločnosť) zabezpečí lekárovi účasť na kongrese a uhradí mu ubytovanie, transport a registráciu.
Ak činnosť vykonávaná na základe zmluvy spadá pod Autorský zákon, príjem (peňažný aj nepeňažný) lekára alebo sestry sa považuje za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 ZDP (zákona o dani z príjmov), ktorý sa zdaňuje zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Ak je uzatvorená dohoda o nezrážaní dane podľa § 43 ods. 14 ZDP, lekár si zdaňuje príjem sám prostredníctvom daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP
Od 1.1.2021 platí pre držiteľa oznamovacia povinnosť podľa § 49a ods. 6 ZDP, ktorá sa týka poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým boli poskytnuté nepeňažné plnenia od 1.1.2020, z ktorých sa nevyberá daň zrážkou. Táto povinnosť platí len v prípade, ak nepeňažné plnenia presahujú rozsah, ktorý držiteľ oznamuje v súlade so zákonom č. 362/2011 Z. z.
Držiteľ má tiež oznamovaciu povinnosť voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa § 49a ods. 7 ZDP, ak poskytol nepeňažné plnenia, ktoré sú príjmami podľa § 6 ZDP a daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP.
Peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa sa považujú za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ak boli poskytnuté na základe pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu. Súčasťou odmeny môžu byť aj bezplatne poskytnutá doprava, strava a ubytovanie. Následne sa vyhodnotí zdaniteľnosť týchto príjmov podľa § 5 ods. 5 a 7 ZDP.
Ak činnosť nevykazuje znaky závislosti a nejde o príjmy podľa § 5 ZDP ani § 6 ZDP, príjmy sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú ostatnými príjmami príjmy z príležitostných činností, vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Príležitostný príjem je od dane oslobodený do sumy 500 EUR ročne.
Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach
Finančná správa zverejnila informačný materiál, podľa ktorého je príležitostný príjem od dane oslobodený len vtedy, ak je dosiahnutý bez zmluvy alebo akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu. Tento výklad je v rozpore so zákonom, pretože zákon o dani z príjmov neobsahuje definíciu príležitostného príjmu.
Podnikateľ si môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov, ak ide o službu alebo činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, napríklad zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo zmluva o spolupráci. Podnikateľ potrebuje účtovný doklad, ktorý preukazuje vynaložený výdavok.
Finančná správa tvrdí, že ak si chce podnikateľ dať príležitostný príjem do daňových nákladov, stačí vyhotoviť jeden pokladničný doklad namiesto dvoch (zmluvy a dokladu o úhrade). Tento výklad je účelový a smeruje k zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom a zdaniť aj drobné zárobky občanov.
Dôležitý update pre rok 2018: Od roku 2018 daniari jednoznačne škrtli schému, podľa ktorej si prijímateľ mohol uplatniť oslobodenie, ak mal vyplácateľ odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu.
Správcovské firmy, ktoré spravujú obytné domy a sú platiteľmi DPH, uzatvárajú mandátne zmluvy so spoločenstvami vlastníkov bytov. Niektoré činnosti vykonáva spoločenstvo samo, iné vykonáva správcovská firma (napr. mzdové povinnosti, ekonomické činnosti).
Správcovská firma môže mať na základe dohody o pracovnej činnosti zazmluvnené osoby, ktoré prihlási do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, odvádza poistné odvody, platí daň z príjmu a zasiela mesačný výkaz. Následne celú mzdu prefakturuje na spoločenstvo vlastníkov bytov. Správcovská firma si účtuje (máme príjem) iba za spracovanie mzdy, kde uvedie DPH, ktorú aj odvedie.
Dohoda o pracovnej činnosti: 382,40 € brutto (dohodár - starobný dôchodca). Odvody a daň z príjmu sa vypočítajú a dohodár dostane v čistom 297,36 €. Odvod zamestnávateľa (19,80 % - SP) = 75,69 €. Prefakturácia na spoločenstvo: 382,40 € (hrubá mzda) + 75,69 € (odvody za zamestnávateľa) = 458,09 € + daň 20 % = 549,71 €. Spoločenstvo zaplatí sumu 549,71 €.
Osoba, ktorá má príjmy z mandátnej zmluvy, je povinná podať daňové priznanie typu B. Do daňového priznania sa zapisujú tieto príjmy do sekcie príjmov ako "iné". Nezávislá časť základu dane sa aplikuje na všetky príjmy, aj na príjmy z mandátnej zmluvy.