Odmeňovanie konateľov a spoločníkov s.r.o.: Pracovná zmluva, dane a odvody

Tento článok sa venuje možnostiam odmeňovania konateľov a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a súvisiacemu účtovaniu, daniam a odvodom. Ak ste alebo plánujete byť konateľom, odporúčame prediskutovať tieto možnosti s vašou účtovníčkou.

Možnosti odmeňovania konateľov a spoločníkov

Konatelia a spoločníci s.r.o. môžu byť odmeňovaní rôznymi spôsobmi, pričom každý spôsob má svoje daňové a odvodové dôsledky. Medzi najčastejšie spôsoby patria:

• Zmluva o výkone funkcie: Osobitný typ zmluvy upravený v § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vyžaduje písomnú formu a schválenie valným zhromaždením (alebo jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť zmluvy. Hoci Obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie, do zmluvy možno zakotviť rôzne výhody, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie). Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu.
• Mandátna zmluva: Upravovaná § 566 ObZ. a využíva sa najmä pri obchodných záležitostiach kedy konateľ, okrem svojej odmeny za výkon funkcie alebo mzdy si nárokuje za svoju prácu Ďalšiu odmenu. Táto zmluva nemusí byť písomná.
• Pracovná zmluva: Konateľ môže byť so spoločnosťou v pracovnom pomere, ak vykonáva činnosti, ktoré nesúvisia s výkonom jeho funkcie konateľa.
• Podiel na zisku (dividendy): Spoločník má právo na podiel zo zisku spoločnosti, ktorý sa vypláca po skončení účtovného obdobia.

Zmluva o výkone funkcie konateľa

Zmluva o výkone funkcie konateľa je osobitný typ zmluvy, ktorý upravuje vzťah medzi spoločnosťou a konateľom. Táto zmluva musí byť písomná a schválená valným zhromaždením spoločnosti. V zmluve sa definuje rozsah práv a povinností konateľa, ako aj výška jeho odmeny.

Náležitosti zmluvy o výkone funkcie

Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením), do zmluvy možno zakotviť aj rôzne výhody, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).

Odmeňovanie na základe zmluvy o výkone funkcie

Odmena za výkon funkcie konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov. Z tohto príjmu sa platia odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Bezodplatný výkon funkcie konateľa

Konateľ môže vykonávať svoju funkciu aj bez nároku na odmenu. V takom prípade je potrebné uzatvoriť písomnú Zmluvu o výkone funkcie konateľa alebo spoločníka, ktorá musí byť schválená valným zhromaždením a v ktorej sa uvedie, že výkon funkcie konateľa, alebo spoločníka je bezodplatný. Ak konateľ nevykonáva funkciu bezodplatne, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 6 Obchod. zák, § 566 a nasl. Obchod. zák.). V prípade mandátnej zmluvy, ide zo zákona o odplatnú zmluvu.

Pracovná zmluva konateľa

Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere. Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti.

Medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. konateľom je obchodnoprávny vzťah. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výkon funkcie konateľa sa nemôže riadiť pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce, no konateľ spoločnosti, ale aj spoločník spoločnosti (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom spoločnosti) môže byť popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti môže popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade má konateľ, resp.

Príjem z pracovnej zmluvy

Príjem z pracovnej zmluvy sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov. Z tohto príjmu sa platia odvody na zdravotné a sociálne poistenie ako u bežného zamestnanca.

Podiel na zisku (dividendy)

Každý spoločník (bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zároveň konateľom) má nárok na podiel na zisku. Nárok na podiel na zisku má aj spoločník, ktorý je konateľom spoločnosti a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa. Podiely na zisku sa vyplácajú z už zdaneného zisku s.r.o. po skončení účtovného obdobia.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Zdanenie podielu na zisku

Spoločníkov podiel na zisku za rok 2017 až 2024 je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby a to znamená, že spoločník musí takýto podiel na zisku vyplatený v roku 2025 za rok 2024 zvlášť zdaniť a to sadzbou 10% (resp. 35%, ak sú dividendy vyplácané do nezmluvného štátu, alebo sú prijímané z nezmluvného štátu).

Odvody z podielu na zisku

Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie, t.j. Z podielu na zisku vyplateného v roku 2025 ešte za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie a to vo výške 14 %, pričom výška maximálneho vymeriavacieho základu je 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Podiel na zisku konateľa, ktorý nie je spoločníkom

Môže nastať aj taká situácia, že spoločnosť vyplatí podiel na zisku konateľovi, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti, čiže nemá podiel na základnom imaní spoločnosti (podiel na zisku mu je vyplatený napr. V tomto prípade platí, že podiel na zisku vyplatený konateľovi v roku 2025 ešte za rok 2016 nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby, t.j. podiel na zisku v tomto prípade zdaneniu nepodlieha. Avšak pokiaľ by sa jednalo o podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní v roku 2025 za rok 2017 až 2024, považuje sa za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ ho musí zdaniť spoločne so svojimi ostatnými príjmami (takýmito ďalšími príjmami môže byť napr. odmena za výkon funkcie konateľa, alebo mzda z pracovnoprávneho vzťahu, ak je konateľ zároveň aj zamestnaný, a pod.). Ak konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemá účasť na základnom imaní, čiže nie je v spoločnosti zároveň aj jej spoločníkom, vyplatené podiely na zisku za rok 2017 až 2024 sa považujú za príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) a konateľ z nich musí zaplatiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj do zdravotnej poisťovne spoločne so svojimi ostatnými príjmami.

Odvody konateľa

Pre konateľov, ktorí nie sú poistení cez pracovné zmluvy alebo cez SZČO majú možnosť si znižovať svoje odvodové zaťaženie. Pre konateľa vzniká povinnosť byť poistený na účely zdravotného a sociálneho poistenia na území Slovenskej republiky, a to odo dňa vzniku funkcie.

Postup registrácie konateľa:

1. Registrácia na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne
2. Registrácia a nástupu do práce (bez UP a GP keďže ide o konateľa, ktorý má 50% podiel na spoločnosti)
3. Uvádzanie vydaného rodného čísla na mesačných výkazoch
4. Registrácia na príslušnej zdravotnej poisťovni
5. Registrácia zahraničnej fyzickej osoby
6. Pridelenie rodného čísla/identifikačného čísla
7. Zamestnávateľ oznámi vznik funkcie zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne pod kódom
8. Zamestnávateľ podáva a uvádza údaje zamestnanca na mesačných výkazoch.

Spracovanie miezd

• Hrubá mzda 10€ alebo 100€
• SP všetky poistenia okrem GP a UP
• ZP 14%

Poznámka pre registráciu konateľa:

Konateľ môže ale nemusí mať nárok na PN ani na dovolenku. Ak konateľ mal predtým pracovno právny vzťah, je potrebné to ukončiť a na ďalší deň ho prihlásiť ako konateľa pod kódom 1 ako riadneho zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Ako účtovať odmeny konateľa

Podľa postupov účtovania a rámcovej účtovej osnovy § 66 sa osobné náklady účtujú na účte 52 - Osobné náklady. Do hrubej mzdy sa zahrnie aj naturálna mzda, ak je súčasťou mzdy.

Na účtoch tejto účtovej skupiny sa účtuje aj tvorba sociálneho fondu podľa § 61 ods. 4 až 6.

• Na ťarchu účtu:
  • 524 - Zákonné sociálne poistenie sa účtuje aj príspevok do garančného fondu.
  • 527 - Zákonné sociálne náklady sa účtuje aj odstupné a odchodné podľa osobitného predpisu.38a)
  • 521 - Mzdové náklady zamestnancov ( TPP, dohody)
  • 522 - Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti (TPP, dohody)
  • 523 - Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva ( výkon funkcie konateľa)

Príklad účtovania

Konateľ má len zmluvu o výkone funkcie konateľa a pravidelne poberá 100€ mesačne.

• Odmena za výkon funkcie konateľa - 523 / 366
• Odvody do SP a ZP (zamestnávateľa) - 524/336
• Odvody do SP a ZP (konateľa) - 366/336
• Úhrada odvodov - 336/221
• Úhrada odmeny - 366/221

Výpočet odvodov:

• Hrubá mzda: 100 €/mesiac
• Odvody do ZP: 14,0€ - 14,00%
• Odvody do SP: 33,55€ - okrem GP a UP - 33,50%

Sociálny fond sa netvorí z odmeny konateľa s. r.

Sociálne poistenie konateľov a spoločníkov

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie nie je v zákone taxatívne vymenovaný (takýto právny stav, ktorý platil do konca roka 2010).

Podmienky pre vznik postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia:

1. podmienka - existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), keď ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
2. podmienka - existencia práva na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia.

Druhú podmienku spĺňa iba ten konateľ a spoločník, ktorému právny dokument zakladá právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa, resp. spoločníka (napr. mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie, spoločenská zmluva, zakladateľská listina).

• obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok/je im garantovaný nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm.
• pracovnoprávny vzťah, ktorý im zakladá právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm.

Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia nadobúda aj ten konateľ spoločnosti bez účasti na jej základnom imaní, ak mu je vyplatený podiel na zisku, nakoľko tento druh plnenia sa u neho považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. S účinnosťou od 1. 1. 2017 platí, že ak je fyzickej osobe vyplatený podiel na zisku ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, tak tento príjem fyzickej osobe zakladá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, napr. Ak je fyzickej osobe vyplatený podiel na zisku ako zdaniteľný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, tento príjem fyzickej osobe nezakladá postavenie zamestnanca na sociálneho poistenia, nakoľko nejde o príjem zo závislej činnosti plynúci zo zárobkovej činnosti podľa § 3 zákona o sociálnom poistení, napr.

Príklady:

• Príklad č. 1: Konateľ má so spoločnosťou, s. r. o. uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. Konateľ nenadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa len jednu zákonnú podmienku (existencia právneho vzťahu), ktorou je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s. r. o. založený zápisom do obchodného registra. Nakoľko tento právny vzťah konateľovi nezakladá nárok na odmenu/príjem zo závislej činnosti (funkciu konateľa vykonáva bezodplatne), postavenie zamestnanca mu na účely sociálneho poistenia nevzniká.
• Príklad č. 2: Konateľka má so spoločnosťou, s. r. o. uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá jej za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odmenu. Konateľka nadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa obe zákonné podmienky: existuje právny vzťah, ktorým je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s. r. o. založený zápisom do obchodného registra a existuje právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľku ako zamestnankyňu do registra poistencov SP, pričom za dátum vzniku poistenia sa považuje dátum zápisu začiatku výkonu funkcie konateľa do obchodného registra (ktorý je zrejmý z uznesenia valného zhromaždenia).

Ak sú obe podmienky na naplnenie definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia splnené, t. j. existuje právny vzťah, a zároveň má konateľ a spoločník právo na príjem zo závislej činnosti (odmenu), tak z hľadiska periodicity odmeňovania zákon o sociálnom poistení rozlišuje dve kategórie poistencov - zamestnanec s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu a zamestnanec s nárokom na nepravidelnú odmenu. V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do Sociálnej poisťovne. Po vyplatení odmeny má platiteľ príjmu povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť príslušný rozsah sociálneho poistenia.

Pravidelná a nepravidelná odmena

• Príklad č. 3: Konateľ vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie odplatne. Odmena je vyplácaná pravidelne vždy 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Konateľ, ktorému zmluva o výkone funkcie zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem, sa považuje za zamestnanca na účely povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, t. j. komplexného povinného sociálneho poistenia.
• V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie a súčasne je dôchodcom, uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení.
  • poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, a invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 128 ods.
  • poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, a poistenie v nezamestnanosti neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 19 ods.
• Príklad č. 4: Spoločník vykonáva funkciu na základe mandátnej zmluvy, ktorá mu zakladá nárok na pravidelnú mesačnú odmenu. Zamestnávateľ postupuje rovnako ako u zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. To znamená, že ak ide o spoločníka s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, z ktorej sa platí aj poistné na nemocenské poistenie, vzniká mu počas práceneschopnosti (PN) nárok na náhradu príjmu, príp. od 11. dňa jej trvania, aj nárok na nemocenské. Pre úplnosť uvádzam, že nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ a od 11. dňa nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, vzniká len vtedy, ak nebude spoločník počas PN „pracovať“ a v nadväznosti na to poberať za výkon svojej funkcie odmenu, resp. bude mať odmenu z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti krátenú. Len v takom prípade budú splnené podmienky na vyplatenie náhrady príjmu/nemocenského počas dočasnej PN. Tento postup možno upraviť napríklad v mandátnej zmluve, kde sa dohodne, že odmena spoločníka sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti o dni jej trvania krátiť.

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie tvorí príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď ide o činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) a ods. 2 a 3 ZDP. Do vymeriavacieho základu nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Podľa § 138 ods.

Ak konateľ alebo spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením má vyplatenú odmenu za výkon svojej funkcie, toto plnenie vstupuje do vymeriavacieho základu a podlieha odvodom na sociálne poistenie, nakoľko odmena sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. Ak by bol konateľovi alebo spoločníkovi vyplatený aj podiel na zisku, tak toto plnenie podlieha odvodu na sociálne poistenie len v prípade, ak by bol vyplatený podiel na zisku určený pre fyzickú osobu bez účasti na základnom imaní (to v praxi prichádza do úvahy napr.

Splatnosť poistného

Splatnosť poistného je v prípade zamestnanca - spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, t. j. poistné, ktoré zamestnávateľ platí a odvádza za seba ako za organizáciu a poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Ak má konateľ, resp. spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením právo na nepravidelnú odmenu, splatnosť poistného na dôchodkové poistenie je do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol zúčtovaný príjem. Slovné spojenie „mesiac, v ktorom bol zúčtovaný príjem“ je potrebné chápať ako mesiac, v ktorom bol príjem v skutočnosti vyplatený zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva, že ide mesiac, v ktorom sa príjem zúčtováva (nie mesiac „za ktorý“ sa zúčtováva). Ak je napríklad príjem zúčtovaný v máji 2025 za apríl 2025, tak poistné z nepravidelného príjmu spoločníka/konateľa treba zaplatiť najneskôr do 8. 6.

Úrazové a garančné poistenie

Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ (či už s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nepravidelnú odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Je to z toho dôvodu, že výkon funkcie konateľa, či výkon činností spoločníka pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Z uvedeného vyplýva, že z odmeny konateľa a spoločníka sa poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie neplatí. A to aj v tom prípade, ak byť bol zamestnávateľ úrazovo poistený a garančne poistený z dôvodu, že zamestnáva napr.

Registračná povinnosť

Konatelia, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov SP nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra SP ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť povinné poistné.

Obe skupiny spoločníkov sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia nepovažujú a zamestnávateľ ich nemá povinnosť registrovať ako zamestnancov do registra poistencov SP. Naopak, spoločníci, ktorí majú so spoločnosťou uzatvorený obchodný záväzkový vzťah s nárokom na odmenu, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a musia byť v registri poistencov SP ako zamestnanci zaregistrovaní.

Ak by prišlo v spoločnosti k zmene existujúcich skutočností a napr. na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzením by vznikol spoločníkovi, resp. konateľovi (z dôvodu existujúceho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý mu doteraz nezakladal nárok na odmenu) v budúcnosti nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, zamestnávateľ (spoločnosť s ručením obmedzením), je povinný odo dňa prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia (odo dňa vzniku práva na príjem zo závislej činnosti), prihlásiť spoločníka, resp. konateľa do registra poistencov SP.

#

tags: #prijem #za #vykon #funkcie #konatela #pracovná