
Každý, kto odvádza poistné, by mal dbať na to, aby si plnil svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni a vyhýbal sa vzniku dlhov. Ak by k takejto situácii došlo a bola by podcenená, dlh by sa navyšoval o penále a mohol by viesť k problémom s vymáhaním. Článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku oneskorených odvodov, sankcií a postupov v prípade dlhu voči Sociálnej poisťovni, ako aj na súvisiace témy, ako je nelegálne zamestnávanie.
Pre zamestnanca a zamestnávateľa vzniká povinnosť platiť poistné so vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Ide napríklad o vznik pracovného pomeru alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
SZČO je povinná platiť poistné na sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto platí pre začínajúcich podnikateľov, resp. SZČO bez oprávnenia.
Ak SZČO opätovne nadobudne postavenie SZČO v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 a od zániku posledného oprávnenia/ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti neuplynulo viac ako 60 mesiacov, povinnosť platiť poistné jej vznikne opätovným nadobudnutím postavenia SZČO, ak za rok 2024 mala príjmy vyššie ako 8 580 eur.
Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO vznik povinného sociálneho poistenia, vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti a údaje týkajúce sa úhrady poistného, a to v lehote 20 dní od vzniku povinného sociálneho poistenia.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca oneskoreným nemocenským.
Pre povinne sociálne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to príjem 9 144,01 a viac) platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. pre rok 2024), sa vymeriavací základ určí podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. septembra nasledujúceho roka.
Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 platí pre SZČO, ktoré nemajú povinnosť platiť poistné na základe dosiahnutého príjmu, tzv. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. roku 2024).
SZČO je povinná Sociálnej poisťovni oznámiť výšku príjmov a výdavkov do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. januára. Taktiež je povinná oznamovať vznik a zánik oprávnenia na výkon činnosti SZČO v lehote do ôsmich dní od vzniku a zániku oprávnenia.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol a jednotlivé sumy poistného sa určia z vymeriavacieho základu podľa jednotlivých sadzieb poistného a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.
Poistné je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Prečítajte si tiež: Ako odstúpiť od zmluvy kvôli oneskoreniu
Pri nepravidelných príjmoch a príjmoch zúčtovaných po zániku právneho vzťahu je poistné splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný. Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom je poistné splatné do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol. Ak bol príjem zúčtovaný po tejto lehote splatnosti, poistné je splatné do 8. dňa.
Pri platení poistného, penále a pokút je povinnosťou odvádzateľov identifikovať platbu uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu. Špecifický symbol označuje obdobie [v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM (napr. za marec 2026 je v tvare 032026 alebo v tvare 202603)], resp. rozhodnutie o predpísaní dlžnej sumy, ku ktorému patrí platba (špecifický symbol je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia o predpísaní dlžnej sumy). V prípade ak odvádzateľ poistného (SZČO a DPO) uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88.
V prípade oneskoreného zaplatenia poistného Sociálna poisťovňa vyrubí penále. To predstavuje 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom sa neuplatňuje, ak dlžná suma nepresahuje 5 eur.
Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur. Konkrétne výšky pokút sú uvedené v Sadzobníku pokút, ktorý je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Napríklad, za oneskorené prihlásenie zamestnanca sa ukladá pokuta od 0,30 € do 16,60 € za každý deň omeškania a pri neodovzdaní výkazu poistného môže ísť o pokutu od 10 do 3 320 €. Ak sa zistí, že zamestnanec vôbec nebol prihlásený, denná sadzba pokuty sa môže pohybovať až do 33,20 € denne.
V prípade vzniku dlhu voči Sociálnej poisťovni bude fyzická alebo právnická osoba zverejnená vo verejnom zozname dlžníkov.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím
Dlh sa môže navýšiť o úroky z omeškania, poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov alebo trovy exekúcie. Informácie o dlžníkoch sú zverejňované a zdieľané napríklad s bankovými inštitúciami. Fyzickým osobám je poskytovaná úhrada len neodkladnej zdravotnej starostlivosti, okrem zákonom stanovených výnimiek.
Pre SZČO to znamená, že ak si chce uplatniť v mesiaci marec 2020 nárok na nemocenské alebo ošetrovné, musí mať poistné za február (vrátane dlžných čiastok z uplynulého obdobia) uhradené najneskôr do 31. marca 2020.
Je častým mýtom, že ak v čase vykonávania inšpekcie už zamestnanec prihlásený bol (hoci neskoro) a boli za neho aj riadne uhrádzané odvody, nejedná sa o nelegálne zamestnávanie. Opak je však pravdou. Kontrolu včasného prihlásenia môže inšpektorát práce vykonávať aj spätne, pričom pokutu môže uložiť až do 3 rokov, odkedy k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, a to bez ohľadu na to, či prihlasovacia povinnosť už bola medzitým splnená.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne zamestnávanie zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu:
Zamestnávateľ je povinný zamestnanca prihlásiť do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Od momentu začatia výkonu práce teda beží lehota 7 dní na „dodatočné“ prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne.
Dôsledky, ktoré pri porušení zákazu nelegálneho zamestnávania hrozia podnikateľovi, sú závažné:
Na základe pripravovanej novely zákona o inšpekcii práce, ktorá bola schválená v NRSR dňa 16.03.2022, sa bude viazať pozícia „porušovateľa zákazu nelegálneho zamestnávania“ na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie. Až týmto momentom sa na podnikateľa budú vzťahovať obmedzenia a sankcie uvedené v tomto článku. Novela má však platiť až od 01.01.2023, dovtedy je platný aktuálny právny stav.
tags: #oneskorené #zaplatenie #odvodov #a #PN #sankcie