Rakúsko je obľúbenou destináciou pre mnohé slovenské opatrovateľky, ktoré tu nachádzajú pracovné príležitosti. S prácou v zahraničí sa však spája aj povinnosť vysporiadania daní. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku, s dôrazom na daňové priznanie a súvisiace aspekty, a to ako v Rakúsku, tak aj na Slovensku.

Základné povinnosti opatrovateliek pracujúcich na živnosť v Rakúsku

Opatrovateľky, ktoré vykonávajú opatrovateľskú činnosť na živnosť, majú niekoľko základných povinností, ktoré je potrebné dodržiavať. Medzi tieto povinnosti patrí vedenie účtovníctva, platenie daní a dodržiavanie platných zákonov a nariadení.

Vedenie účtovníctva a zúčtovanie príjmov

Po ukončení účtovného roka (v Rakúsku kalendárny rok) musí každý živnostník urobiť zúčtovanie svojho celoročného príjmu. Vykonáva sa to systémom Einnahmen-Ausgaben-Rechnung podľa rakúskeho zákona o dani z príjmu - Einkommenssteuergesetz-EStG 1988. Je to systém jednoduchého účtovníctva určeného pre malé a stredné firmy. Tento systém umožňuje jednoduché sledovanie príjmov a výdavkov, čo je nevyhnutné pre správne podanie daňového priznania.

Daňové povinnosti na Slovensku pre opatrovateľky pracujúce v Rakúsku

Väčšina opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku má trvalé bydlisko na Slovensku a pracujú na turnusy. Ich stredisko životných záujmov je tiež na Slovensku, čo znamená, že sú rezidentmi Slovenskej republiky. Preto sú povinní podať daňové priznanie na Slovensku, ak ich zdaniteľné príjmy z celosvetových zdrojov v kalendárnom roku presiahli 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2025 je to suma 2 876,90 € (podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli určitú sumu. Pre rok 2024 je to suma 2 823,24 eura. Dôležité je, že sa berú do úvahy všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy, vrátane tých zo zahraničia, teda aj z Rakúska.

Prečítajte si tiež: Kto musí podať daňové priznanie?

Povinnosť podať daňové priznanie môže vzniknúť aj vtedy, ak ste v predošlom zdaňovacom období dosiahli stratu alebo ak vás k podaniu priamo vyzval správca dane (Finančná správa).

Všetky uvedené podmienky sa vzťahujú iba na daňových rezidentov Slovenskej republiky. Daňovým rezidentom je osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo bydlisko, alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.

Ak máte na Slovensku trvalý pobyt a v Rakúsku ste zarobili viac ako stanovenú hranicu (alebo sa vás týkajú ďalšie podmienky), máte povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, aj keď ste na Slovensku nezarobili v danom roku ani euro. V takom prípade si podáte tzv. daňové priznanie.

Podanie daňového priznania vám môže pomôcť finančne si prilepšiť formou vrátenia daní z Rakúska. Ak pracujete v Rakúsku ako zamestnanec, s vysokou pravdepodobnosťou vám mohol vzniknúť nárok na daňový preplatok. Pre vrátenie daní z Rakúska je potrebné aj slovenské daňové priznanie. Rakúsky daňový úrad vyžaduje potvrdenie o vašich celosvetových príjmoch, tzv. formulár EU/EWR (hovorovo formulár E9). Tento formulár vám vydá slovenský daňový úrad, ale iba na základe podaného slovenského daňového priznania.

Ako podať daňové priznanie: Predĺženie lehoty a potrebné dokumenty

Ak ste mali príjem zo zahraničia, slovenská legislatíva vám umožňuje predĺžiť si termín na podanie daňového priznania až do 30. Budete potrebovať niekoľko dôležitých údajov o vašom pracovnom pôsobení v Rakúsku a predovšetkým potvrdenie o zdaniteľných príjmov. Ak poskytujú opatrovanie na živnosť, použijú tlačivo určené pre fyzické osoby typ B.

Prečítajte si tiež: Príspevok na kompenzácie a príjem

Príklad: Opatrovateľka Zuzana Kováčová

Opatrovateľka Zuzana Kováčová je daňovým rezidentom Slovenskej republiky a musí si vysporiadať príjmy zo zahraničných zdrojov. Vlani mala príjmy zo živnosti v Rakúsku na základe rakúskeho živnostenského oprávnenia. Za opatrovanie dostala celkom 15 640 eur a preukázateľne zaplatené povinné poistné v Rakúsku bolo 1 920 eur. Podáva daňové priznanie aj na Slovensku na tlačive určenom pre fyzické osoby typu B.

Postup pri vypĺňaní tlačiva (typ B):

• Strana 1: Do riadka 01 doplní svoje rodné číslo, keďže na Slovensku nie je registrovaná na daň z príjmov a nemá pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ). Do riadku 03 doplní SK NACE 88990.
• Strana 2: V III. oddiele v poli 33 uvedie priezvisko a meno dieťaťa, jeho rodné číslo a obdobie uplatňovania si daňového bonusu (ak si uplatňuje daňový bonus na vyživované dieťa). V VI. oddiele v riadku 2 v stĺpci PRÍJMY uvedie sumu 19.245,00 (ak je to jej príjem). V riadku 10 v stĺpci PRÍJMY uvedie sumu 19.245,00 a v tom istom riadku v stĺpci VÝDAVKY uvedie sumu 60% zo sumy príjmov + sumu zaplatených odvodov.
• Strana 4: V hornej časti zaškrtne možnosť „Uplatňujem výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona“. O riadok nižšie uvedie sumu preukázateľne zaplateného poistného z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona. V riadku 39 uvedie sumu príjmov z tabuľky č. 1, stĺpec 1, riadok 10, t. j. 19.245,00. V riadku 40 uvedie sumu výdavkov z tabuľky č. 1, stĺpec 2, riadok 10, t. j. 13.087,00. V riadku 41 a v riadku 45 uvedie vyčíslený základ dane 6.158,00.

Tabuľka č. 1, pod tabuľkou č. 1 zaškrtne možnosť „Uplatňujem výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona“. Uvedie „Preukázateľne zaplatené poistné z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona“. Riadok 41: 15 640 € (Príjmy z tabuľky č. 1, stĺpec 1) Riadok 42: 11 304 € (Výdavky z tabuľky č. 1, stĺpec 2) IX. oddiel: Riadok 72: 4 336 € (základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona)

Riadok 73: Uvedie sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Riadok 77: Zopakuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Riadok 95: uvedie sumu zdaniteľných príjmov z podnikania. Riadok 96: Uvedie daň zo základu dane. Riadok 117: Uvedie sumu nároku na daňový bonus (ak si uplatňuje). Riadok 121: Uvedie sumu nároku na daňový bonus, ktorý žiada vyplatiť. XII. oddiel: Kód štátu: 040 (Rakúsko - podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 112/2012 Z. z.). Druh príjmu: § 6 ods. 1 písm. a) XIII. oddiel: Riadok 143: Daňovník uvedie počet príloh (napr. 4, ak prikladá fotokópiu rodného listu dieťaťa pre daňový bonus). Uvedie kód štátu - Rakúsko (040). Uvedie druh príjmov zo zdrojov v zahraničí (§6 ods. 1 písm. a). V stĺpci PRÍJMY uvedie výšku príjmov v zahraničí. V stĺpci VÝDAVKY uvedie sumu výdavkov. V riadku 153 uvedie počet príloh. XIV. oddiel: Zaškrtne možnosť „Žiadam o vyplatenie daňového bonusu …“ (ak žiada o vyplatenie) a označí spôsob jeho zaslania.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia: Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia je potrebné zohľadniť metódy zamedzenia dvojitého zdanenia:

• Metóda vyňatia príjmov: Príjem zo zahraničia sa vyjme zo základu dane na Slovensku.
• Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť na Slovensku.

Pri príjmoch zo zamestnania je možné uplatniť metódu vyňatia príjmov zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. Pri príjmoch zo živnosti musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pre daňovníkov s príjmami zo zahraničia

Dôležitá zmena od 1.1.2020: Metóda zápočtu dane medzi Rakúskom a Slovenskom

Od roku 2020 sa na príjmy zo živnosti dosiahnuté mimo územia Slovenskej republiky uplatňuje metóda zápočtu dane. Medzi Rakúskom a Slovenskom platí metóda zápočtu dane. Táto metóda spočíva v tom, že daňovník daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak spĺňa podmienky uvedené v zákone. Rovnako si môže uplatniť daňový bonus na dieťa, aj keď mal len príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Daňový bonus na dieťa

V daňovom priznaní na Slovensku si môžete uplatniť Daňový bonus na deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie, najviac však do 25 rokov veku, ak tento daňový bonus nepoberá druhý z rodičov. Daňový bonus si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za rok 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.

Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, žijúce s ním v domácnosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá dostatočný základ dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods.

Výška daňového bonusu je 140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku. Pre splnenie podmienky výšky dosiahnutých príjmov sa príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti spočítajú od oboch rodičov. Za splnenia podmienok a spočítania čiastkových základov dane si môže daňový bonus na vyživované dieťa uplatniť len jeden z rodičov.

Daňové priznanie v Rakúsku

Kedy podať daňové priznanie v Rakúsku?

Daňové priznanie v Rakúsku je potrebné podať, ak ste na to vyzvaní príslušným finančným úradom (§ 42 Abs. 1 Z 1 EStG 1988), t.j. v prípade dosiahnutých príjmov, ktoré automaticky podliehajú zdaneniu (§ 42 Abs. 1 EStG 1988) alebo v prípade, ak čistý príjem je vyšší ako suma nezdaniteľného príjmu za daný rok pri neobmedzenej daňovej povinnosti (§ 42 Abs. 1 EStG 1988). Pre rok 2025 je to suma 13.308,- €.

Doklady potrebné k daňovému priznaniu v Rakúsku

K daňovému priznaniu v Rakúsku je potrebné doložiť:

• Váš príjem z opatrovania (napr. Honorarnote, alebo tabuľku príjmu) za príslušný rok
• Kópie dokladov o zaplatených odvodoch do SVS (napr. šeky, výpisy z účtu)
• Po prípade aj kópie dokladov o zaplatenej doprave, zaplatené WKO, poplatky agentúre (ak si chcete uplatniť v daňovom priznaní skutočné výdaje).
• Ak ste poberali v Rakúsku nemocenské dávky z dobrovoľného pripoistenia (Unterstutzunggeld) je to považované za zdaniteľný príjem.

Čo si môžete uplatniť v rakúskom daňovom priznaní?

V Rakúskom daňovom priznaní zo závislej činnosti si môžete základ dane znížiť o rôzne položky a tým zvýšiť preplatok, napríklad:

• Reisekosten - cestovné náklady
• Skutočne vynaložené výdavky na odvody na sociálne poistenie
• Skutočne vynaložené výdavky, ktoré súvisia z vykonávanou činnosťou opatrovateľa

Daňové bonusy v Rakúsku

• Daňový bonus pre poberateľov rodinných prídavkov - volá sa to aj „Negatívna daň“.
• Alleinverdienerabseztbetrag - bonus pre samoživiteľov rodín.
• Alleinerzieherabsetzbetrag - bonus pre samoživiteľov detí.
• Familienbonus Plus

Podmienky pre vrátenie dane v Rakúsku

O vrátenie dane prostredníctvom podania daňového priznanie zo závislej činnosti je možné požiadať v Rakúsku spätne za posledných 5 rokov. V rámci daňového priznania si môžete uplatniť vyplatenie daňových preplatkov a bonusov, ktoré vzniknú po podaní daňového priznania. K žiadosti o vrátenie dane je v prvom rade potrebný formulár EU/EWR (E9). Čiže daňovník pracujúci v Rakúsku si od svojho zamestnávateľa vyžiada potvrdenie o zdaniteľnej mzde (Lohnzettel), potom musí najprv daňové priznanie z príjmov z Rakúska na Slovensku a následne musí požiadať slovenský daňový úrad o vydanie potvrdenia E9. Formulár E9 slúži na zistenie všetkých príjmov daňovníka dosiahnutých v kalendárnom roku aj mimo územia Rakúska. Bez tohto formuláre nie je možné požiadať o vrátenie dane z Rakúska. Ak by sa nedoložil formulár E9, tak v rakúskom daňovom priznaní by nemusel vzniknúť preplatok, preto je dôležité ho doložiť.

V Rakúskom daňovom priznaní zo závislej činnosti si môžete základ dane znížiť o rôzne položky a tým zvýšiť preplatok. Reisekosten - cestovné náklady - sú to napr. Daňový preplatok je vyplatený priamo rakúskym finančným úradom na účet klienta/daňovníka. Úhrada preplatku po podaní daňového priznania môže trvať 2-6 mesiacov, v závislosti od vyťaženosti finančného úradu.

Zmeny v systéme opatrovateľských príspevkov na Slovensku od roku 2026

Slovensko pripravuje zásadnú reformu financovania sociálnych služieb, ktorej súčasťou je zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti (PPO). Tento nový mechanizmus nahradí doterajší systém príspevku na opatrovanie a umožní odkázaným osobám lepšie si vybrať formu starostlivosti, či už formálnu (napr. služby zariadení sociálnych služieb alebo zdravotníckych zariadení), alebo neformálnu starostlivosť poskytovanú blízkou osobou.

Ako bude fungovať nový príspevok?

Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude priznávaný na základe stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby. Nebude závisieť od príjmových alebo majetkových pomerov prijímateľa a umožní väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o spôsobe jeho využitia. Príspevok sa bude vyplácať mesačne a odkázaná osoba sa rozhodne, či ho použije na financovanie sociálnych služieb, dlhodobej starostlivosti vo vybraných zdravotníckych zariadeniach alebo neformálnu starostlivosť (opatrovanie doma). Príspevok teda bude vyplácaný tomu, kto osobu opatruje, nie samotnej opatrovanej osobe.

Aká bude výška príspevku?

Výška PPO bude odstupňovaná podľa stupňa odkázanosti a rozsahu pomoci, ktorú odkázaná osoba potrebuje. Od roku 2026 sa navrhuje nasledovné rozdelenie príspevku na osobu a mesiac:

Pri najvyššom, V. stupni odkázanosti, bola výška príspevku stanovená na základe priemerných mzdových nákladov v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, pričom zodpovedá približne 60 % týchto nákladov.

Nový systém poskytovania príspevku má odstrániť nedostatky súčasného systému, zjednodušiť jeho čerpanie a umožniť väčšiu kontrolu nad využívaním finančných prostriedkov. Očakáva sa, že celkový vplyv reformy na štátny rozpočet bude približne 1,66 miliardy eur ročne.

Opatrovanie: Porovnanie rokov 2025 a 2026

V roku 2024 nastali v opatrovateľskom príspevku zmeny, ktoré v mnohých prípadoch viedli ku kráteniu, alebo dokonca odobratiu príspevku všetkým ľuďom, ktorí opatrujú doma. Od začiatku roka 2025 sa však vypláca nekrátený opatrovateľský príspevok vo výške 615 eur. Peňažný príspevok na opatrovanie je rovnaký bez ohľadu na to, či je opatrovateľ pracovne aktívny alebo na dôchodku. Príjem opatrovanej osoby už neovplyvní výšku príspevku, čo opatrovatelia pocítili v januári 2025.

Zvýšil sa aj príspevok na opatrovanie nezaopatreného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím - z 100 na 200 eur mesačne. Opatrovatelia navyše môžu odľahčovaciu službu využívať flexibilnejšie a domáca opatrovateľská služba sa rozšírila z 8 na 40 hodín mesačne bez straty príspevku.

Ďalšou dôležitou zmenou je nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý od 1. septembra 2025 zjednoduší posudzovanie zdravotných a sociálnych potrieb. Klienti už nebudú musieť absolvovať viacero samostatných posudkov - postačí jedna žiadosť a jedno posudzovanie na viacero účelov. Reforma má zlepšiť dostupnosť sociálnych služieb a finančných príspevkov pre zdravotne znevýhodnených.

Rok 2026: Nový systém financovania - príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO)

Od januára 2026 sa zavádza príspevok na pomoc pri odkázanosti (PPO), ktorý nahradí doterajší finančný príspevok pre zariadenia sociálnych služieb a aj príspevok na opatrovanie. Hlavným cieľom je poskytnúť odkázanej osobe väčšiu flexibilitu pri výbere starostlivosti - môže si vybrať medzi formálnou (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) a neformálnou starostlivosťou (opatera blízkou osobou).

Dôležité zmeny:

• Flexibilita - odkázaná osoba rozhoduje, ako použije príspevok a ten sa potom bude vyplácať opatrovateľovi alebo domovu sociálnych služieb
• Zrušenie viacerých doterajších príspevkov - PPO nahradí peňažný príspevok na opatrovanie a príspevky pre sociálne služby zo štátneho rozpočtu
• Väčší dôraz na komunitné služby - podpora terénnej a ambulantnej starostlivosti

Porovnanie financovania sociálnych služieb v rokoch 2025 a 2026

Rok 2025 prináša mierne navýšenie príspevkov, avšak systém financovania ostáva zachovaný. Od roku 2026 sa zavádza zásadná reforma, ktorá umožní odkázaným osobám väčšiu kontrolu nad spôsobom financovania svojej starostlivosti. Zároveň sa očakáva vyšší vplyv na štátny rozpočet, keďže plánované výdavky na PPO dosiahnu takmer 1,66 miliardy eur ročne.

Nová legislatíva a podmienky pre poberanie príspevkov

Nová legislatíva prináša jasnejšie pravidlá pre poberanie príspevkov na starostlivosť. Hlavným faktorom už nebude len zdravotný stav, ale najmä spôsob, akým je pomoc poskytovaná - či ide o rodinného príslušníka, alebo profesionálnu službu. Zákon zabezpečí, že príspevok na pomoc pri odkázanosti bude dostávať priamo samotná odkázaná osoba na základe stupňa odkázanosti, pričom bude môcť sama rozhodnúť o jeho použití na neformálnu (domácu) alebo formálnu starostlivosť.

Základnou podmienkou zostáva vek (minimálne tri roky) a stupeň odkázanosti potvrdený posudkom. Novinkou je však dôraz na fyzické bydlisko na Slovensku. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Nárok na príspevok si oprávnená osoba môže uplatniť aj žiadosťou podanou elektronickými prostriedkami a podpísanou zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby.

Formálna vs. neformálna starostlivosť a servisné poukážky

1. Formálna starostlivosť: Ide o odborné služby poskytované registrovanými subjektmi (napríklad opatrovateľská služba).
2. Neformálna starostlivosť: Vykonávajú ju spravidla blízke osoby v domácom prostredí.
3. Kombinovaná forma: Zákon umožňuje prepojiť oba svety.

Zaujímavým prvkom v systéme sú servisné poukážky. Tie predstavujú moderný spôsob úhrady za odbornú pomoc. Štát chce zamedziť dvojitému financovaniu. Na príspevok zabudnite, ak už na danú osobu poberáte rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku zo zahraničia.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, preukázateľne zaplatené daňovníkom na účely doplnkového dôchodkového sporenia, ak suma všetkých príspevkov zaplatených daňovníkom v zdaňovacom období nepresiahne 180 eur.

Nezdaniteľné časti základu dane v rokoch 2025 a 2026

Nezdaniteľná časť základu dane je definovaná v § 11 Zákona o dani z príjmov. Pre daňovníka predstavuje daňové zvýhodnenie, keďže má istotu, že pri splnení určitých podmienok sa časť zisteného základu dane “oslobodená” od zdanenia. Konkrétne nezdaniteľné časti upravujú odseky 2,3 a 8 § 11 Zákona o dani z príjmov. V zdaňovacom období 2025 aj 2026 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
• nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane sa znižuje výsledná daňová povinnosť z príjmov daňovníka.

Akých príjmov sa týka nezdaniteľná časť základu dane?

Takéto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy. Aktívne príjmy sú príjem zo zamestnania podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príjem z podnikania, napríklad príjmy zo živnosti, poľnohospodárskej výroby, podľa § 6 zákona o dani z príjmov, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Pri takzvaných pasívnych príjmoch, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima. Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne.

Nezdaniteľná časť základu dane - porovnanie 2025 a 2026

#

tags: #príjmy #zo #zahraničia #a #opatrovanie #podmienky