Príkazná Zmluva v Kontexte Odvodov a Daní

Príkazná zmluva, upravená v Občianskom zákonníku v paragrafoch 724 až 732, predstavuje dôležitý právny inštitút. Často sa využíva v situáciách, kde sa vyžaduje zaobstaranie alebo vykonanie veci prostredníctvom zástupcu. V kontexte zdaňovania a odvodov však môže prinášať určité nejasnosti. Tento článok sa zameriava na daňové a odvodové aspekty príkaznej zmluvy, najmä s ohľadom na zmeny v legislatíve od roku 2013, a poskytuje komplexný prehľad o tom, ako správne postupovať pri zdaňovaní príjmov z tejto zmluvy.

Podstata Príkaznej Zmluvy

Príkazná zmluva je charakteristická tým, že príkazník sa zaväzuje obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť v záujme príkazcu. Príkazník však nezodpovedá za to, či sa výsledok obstarania alebo výkonu činnosti dostaví. Jedným z definičných znakov príkaznej zmluvy je osobné konanie príkazníka, ktorý koná v mene príkazcu, resp. na jeho účet. Zákon pripúšťa aj možnosť, kedy príkazník poverí vykonaním činnosti inú osobu. V takom prípade však príkazník podstupuje riziko, že ak ním poverený zástupca spôsobí škodu, zodpovedá za ňu príkazník, akoby ju spôsobil on sám.

Príkazník plní príkaz podľa svojich schopností a znalostí, čo znamená, že má vynaložiť všetko potrebné úsilie, ktoré je možné od neho požadovať v spojitosti s výkonom činnosti. Príkazník je zároveň viazaný pokynmi príkazcu, preto je jeho konanie do určitej miery limitované.

Daňové Aspekty Príkaznej Zmluvy

Pre posúdenie daňového zatriedenia príjmu dosahovaného z činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy je potrebné určiť, či ide o závislú činnosť, alebo nie. Od toho závisí, či príjem na základe príkaznej zmluvy posudzovať podľa § 6, respektíve § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) alebo na základe § 5 ZDP, s čím, samozrejme, súvisí spôsob zdanenia a odvodov.

Príjem zo Závislej Činnosti (§ 5 ZDP)

Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov

Znaky závislej práce:

• Práca je vykonávaná vo vzťahu nadradenosti a podradenosti.
• Práca je vykonávaná podľa pokynov a príkazov platiteľa.
• Práca je vykonávaná v pracovnom čase zamestnávateľa.

Povinnosti príkazcu (zamestnávateľa):

• Registrovať sa pre daň z príjmov zo závislej činnosti a oznámiť skutočnosť, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 49a ods.
• Zraziť preddavok na daň a zahrnúť ho do Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac podávaného podľa § 39 ods. 9 písm.
• Viesť mzdové listy podľa § 39 ods.
• Vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods.
• Vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti podľa § 38 zákona o dani z príjmov, ak príkazník o vykonanie požiada, a doručiť mu doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa § 39 ods.
• Príkazníka zahrnúť do Hlásenia o vyúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie podávaného podľa § 39 ods. 9 písm.

Práva príkazníka (zamestnanca):

• Môže podpísať Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods.
• Môže požiadať príkazcu ako zamestnávateľa o:
  • vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti v súlade s § 38 ods.
  • vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods.

Ostatné Príjmy (§ 8 ZDP)

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť bude vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Charakteristika:

• Činnosť nespĺňa kritériá závislej práce.
• Činnosť je vykonaná jednorazovo.
• Osoba nevykonáva činnosť na základe živnostenského alebo iného oprávnenia.

Daňové povinnosti:

• Príkazca takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie.
• Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.

Keďže ide o príjem na základe vopred uzatvorenej zmluvy a cielenej činnosti a nie o príjem z príležitostných, resp. náhodných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, takýto príjem podlieha zdaneniu v plnej výške, t. j. oslobodenie do sumy 500 € sa na takýto príjem nevzťahuje, pretože podľa § 9 ods. 1 písm. g) sa oslobodenie vzťahuje len na príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a príjem na základe príkaznej zmluvy takýmto druhom príjmu nie je.

Príjem z Podnikania a Inej Samostatnej Zárobkovej Činnosti (§ 6 ZDP)

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov - príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.

Podmienky:

• Činnosť nespĺňa kritériá závislej práce.
• Činnosť je vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia.

Daňové povinnosti:

• Osoba musí byť registrovaná na daňovom úrade.
• Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
• Príkazník je povinný viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods.
• Príkazník si môže uplatniť paušálne výdavky v zmysle § 6 ods.

Odvodové Aspekty Príkaznej Zmluvy

Odvodové povinnosti z príkaznej zmluvy závisia od daňového zatriedenia príjmu.

Sociálne Poistenie

• Príjem zo závislej činnosti: Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považuje za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa § 4 ods.
• Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti: V zmysle § 21 ZSP povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, a zaniká 30.

Zdravotné Poistenie

• Príjem zo závislej činnosti: Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP) považuje za zamestnanca v súlade s § 11 ods. 3 len v dňoch, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti. Vymeriavacím základom príkazníka pre platenie preddavkov na poistné podľa § 13 ods. 1 ZZP je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j.
• Ostatné príjmy: Na účely zdravotného poistenia je príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) ZZP. Vymeriavacím základom pre odvod poistného je podľa § 13 ods. 7 ZZP základ dane z takéhoto príjmu fyzickej osoby dosiahnutého v rozhodujúcom období. Sadzba poistného podľa § 12 ods. Poistné sa neplatí preddavkovo pri poskytnutí príjmu, ale až v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa na zákla­de údajov z daňového priznania a vykáže vo Výkaze nedoplatkov.
• Príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti: Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie dňom, od ktorého je samostatne zárobkovo činnou osobou.

Príklady z Praxe

Príklad 1: Študentka vykonáva na základe príkaznej zmluvy činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách organizovaných príkazcom. Ak bude musieť pri výkone práce dodržiavať a dbať na pokyny príkazcu, príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Príkazca ako platiteľ príjmu je povinný pri každom poskytnutí príjmu na základe príkaznej zmluvy príjem považovať za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení ako za zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti so zdanením odmeny a platením preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť

Príklad 2: Fyzická osoba bude od 1. 8. 2014 na základe príkaznej zmluvy vykonávať nezávislú činnosť, výkon ktorej nie je živnosťou ani podnikaním. Vykonávaná činnosť nebude mať znaky závislej práce, preto príjem z činnosti sa nebude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Činnosť bude vykonávať pravidelne, nepôjde o náhodný jednorazový príjem, preto sa nebude považovať ani za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Príjem z takto vykonávanej činnosti sa bude považovať za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Po začatí vykonávania činnosti vznikne osobe povinnosť registrácie na príslušnom daňovom úrade a povinnosť prihlásenia sa ako samostatne zárobkovo činná osoba v príslušnej zdravotnej poisťovni s povinnosťou platenia preddavkov na zdravotné poistenie v minimálnej mesačnej výške.

Zánik Príkaznej Zmluvy

Na zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b Občianskeho zákonníka). To znamená, že príkazná zmluva zanikne:

• splnením príkazu v príkaznej zmluve,
• ak príkazca odvolal príkaz - ako bolo vyššie uvedené, príkazcu to nezbavuje povinnosti uhradiť odmenu a náklady s tým súvisiace vrátane utrpenej škody.

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

tags: #prikazna #zmluva #2013 #odvody #a #dane