Príkazná zmluva na dobu neurčitú: Vzor a dôležité aspekty

Pracovná zmluva na dobu neurčitú je jednou z najbežnejších foriem pracovného pomeru. Poskytuje zamestnancovi stabilitu a istotu zamestnania, zatiaľ čo zamestnávateľovi umožňuje dlhodobé plánovanie a budovanie stabilného tímu. V tomto článku sa pozrieme na vzor pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, ako aj na dôležité aspekty, ktoré by mala táto zmluva obsahovať.

Úvod

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Základné náležitosti pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva na dobu neurčitú by mala obsahovať nasledovné základné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán:
  • Zamestnávateľ: Obchodné meno, sídlo, IČO, DIČ.
  • Zamestnanec: Meno a priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia.
• Dohoda o založení pracovného pomeru: Vyjadrenie súhlasu oboch strán so založením pracovného pomeru.

Doba trvania zmluvy

Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Deň nástupu do zamestnania je stanovený: 15.02.2026.

Skúšobná doba

Skúšobná doba je medzi zmluvnými stranami dohodnutá v trvaní troch mesiacov. Skúšobná doba môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov. V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov

Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť:

• písomnou dohodou,
• písomnou výpoveďou,
• okamžitým skončením pracovného pomeru,
• skončením v skúšobnej dobe.

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je:

• dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
• tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

V prípade, ak je daná výpoveď z iných dôvodov ako uvedených v odseku 4 tohto článku, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

• Mzda a mzdové podmienky:
  • Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na mzde zamestnanca vo výške ,- EUR mesačne (slovom: ) brutto.
  • Zmluvné strany sa dohodli, že v uvedenej mzde je zohľadnená i prípadná práca nadčas, a to v rozsahu 150 hodín práce nadčas v kalendárnom roku.
  • Zmluvné strany sa dohodli, že za dobu práce vo sviatok zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie k dosiahnutej mzde , a to vo výške 100% priemerného zárobku.
  • Za dobu nočnej práce patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške .
  • Za dobu práce v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške .
  • Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sú splatné za mesačné obdobie pozadu. Termín výplaty mzdy je najneskôr 3. kalendárny deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade, že výplatný termín pripadne na deň pracovného pokoja alebo vo sviatok, dochádza k výplate mzdy v najbližší pracovný deň predchádzajúci výplatnému termínu.
  • Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sa so súhlasom zamestnanca uskutočňujú bezhotovostným prevodom na zamestnancom určený bankový účet uvedený v úvode tejto zmluvy pri označení zamestnanca.
  • K základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplatená ročná odmena vo výške % zo stanovenej mzdy. Podmienkou pre vyplatenie ročnej odmeny je splnenie kritérií pre vyplatenie ročnej odmeny v zmysle nastaveného obchodného plánu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s kritériami pre vyplatenie ročnej odmeny za príslušný kalendárny rok najneskôr do 3. mesiaca príslušného roku.
  • Zmluvné strany sa dohodli, že ročná odmena, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok v zmysle tejto zmluvy, môže byť rozhodnutím štatutárneho orgánu spoločnosti zamestnávateľa krátená, a to v prípade, že zamestnanec svojím rozhodnutím, nečinnosťou alebo zanedbaním plnenia pracovných povinností spôsobil alebo mohol spôsobiť zamestnávateľovi škodu.
  • Za splnenie mimoriadnej úlohy pre ďalší rozvoj zamestnávateľa môže štatutárny orgán spoločnosti zamestnávateľa priznať zamestnancovi mimoriadnu odmenu.

Dovolenka

Základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, alebo ak sa zamestnanec trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky najmenej päť týždňov. Ak zamestnanec s pružným pracovným časom čerpá dovolenku, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

• Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa:
  • Povinnosti zamestnanca:
    • vykonávať pridelenú prácu podľa pokynov zamestnávateľa osobne, v určenom pracovnom čase a odborne, podľa svojich najlepších schopností a vedomostí,
    • dodržiavať pracovnú disciplínu a ustanovenia všeobecne záväzných a vnútorných organizačných predpisov zamestnávateľa vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
    • písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,
    • dodržať zamestnávateľom stanovený typ oblečenia, v závislosti od druhu a povahy činností vykonávaných zamestnancom,
    • hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, zamestnanec osobne zodpovedá za šetrné používanie všetkých zariadení, pracovných pomôcok, vozidiel, materiálov a dokumentov, ktoré mu dal zamestnávateľ k dispozícii.
  • Povinnosti zamestnávateľa:
    • prideľovať zamestnancovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy,
    • zaplatiť mu za vykonanú prácu dohodnutú mzdu,
    • vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh zamestnanca,
    • dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi a touto pracovnou zmluvou.
• Ochrana osobných údajov:
  • Zamestnávateľ postupuje pri spracúvaní osobných údajov v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES - všeobecného nariadenia o ochrane údajov (ďalej len „GDPR“) a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Zamestnanec týmto vyhlasuje, že bol zamestnávateľom informovaný o svojich právach a povinnostiach v súvislosti s ochranou osobných údajov a zásadách spracúvania osobných údajov u zamestnávateľa.
  • Zamestnanec súhlasí so spracúvaním osobných údajov zamestnávateľom za účelom realizácie splnení podľa tejto zmluvy a pre vnútorné zamestnávateľa.
  • Zamestnávateľ má právo spracovať osobné údaje elektronickými prostriedkami spôsobom umožňujúcim uloženie osobných údajov v elektronických databázach a spracovanie týchto údajov počítačovými programami používanými zamestnávateľom a osobami, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú vnútornú správu jeho podniku.
  • Zamestnanec výslovne oprávňuje zamestnávateľa v rámci vyššie uvedeného súhlasu k odovzdaniu osobných údajov zamestnanca osobám, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú vnútornú správu jeho podniku, najmä osobám zabezpečujúcim pre zamestnávateľa účtovníctvo, právne a finančné služby.
  • Zamestnanec týmto potvrdzuje, že všetky osobné údaje, ktoré poskytol zamestnávateľovi sú pravdivé. Zamestnanec sa súčasne zaväzuje, že oznámi zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny osobných údajov.
• Záverečné ustanovenia:
  • Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okamihom jej podpisu oboma zmluvnými stranami.
  • Túto zmluvu možno meniť a dopĺňať len vo forme písomných dodatkov, za súhlasu oboch zmluvných strán.
  • Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú touto zmluvou upravené sa riadia ustanoveniami zákonníka práce a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.
  • Zamestnanec vyhlasuje, že na jeho strane neexistujú také skutočnosti, ktoré by mu bránili vykonávať prácu podľa obsahu tejto pracovnej zmluvy a ani iné skutočnosti, ktoré by zamestnávateľovi mohli spôsobiť ujmu.
  • Zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú, že si túto zmluvu pred jej podpisom prečítali, že bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní, je prejavom ich skutočnej slobodnej, vážnej a určitej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na znak súhlasu s ňou ju potvrdili svojím vlastnoručným podpisom.

Alternatívy k pracovnej zmluve: Príkazná zmluva a zmluva o dielo

Okrem pracovnej zmluvy existujú aj iné formy zmluvných vzťahov, ktoré sa dajú využiť na zabezpečenie práce alebo služieb. Medzi najčastejšie patria príkazná zmluva a zmluva o dielo.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť

Príkazná zmluva

Príkazná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku (§ 724 a nasl.) a používa sa na obstaranie nejakej veci alebo vykonanie činnosti pre príkazcu. Príkazník sa zaväzuje, že pre príkazcu vo vlastnom mene a na účet príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná činnosť pre príkazcu, a to za odmenu.

Dôležité aspekty príkaznej zmluvy:

• Oznamovacia povinnosť: Zmluvné strany sa zaväzujú, že si budú plniť oznamovaciu povinnosť o akýchkoľvek skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na splnenie zmluvného záväzku.
• Práva a povinnosti príkazníka: Príkazník je povinný konať osobne, podľa svojich znalostí a schopností. Môže sa odchýliť od pokynov príkazcu, len ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu.
• Zánik zmluvy: Príkazca môže odvolať príkaz kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Príkazník je oprávnený príkaznú zmluvu kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu vypovedať. Zmluva zaniká smrťou príkazníka.

Zmluva o dielo

Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 536 a nasl.) a používa sa na zhotovenie určitého diela, ktoré má hmotný alebo nehmotný výsledok. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.

Dôležité aspekty zmluvy o dielo:

• Určenie diela: Dielo treba špecifikovať čo najpodrobnejšie, aby bolo nezameniteľné s iným dielom. Nejasná a neurčitá špecifikácia môže mať za následok neplatnosť zmluvy o dielo.
• Vykonanie diela: Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa.
• Povinnosti zmluvných strán: Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi cenu podľa platobných podmienok dohodnutých v zmluve. Zhotoviteľ sa zaväzuje odovzdať objednávateľovi doklady, ktoré sa vzťahujú k dielu a ktoré sú potrebné na jeho užívanie.
• Odstúpenie od zmluvy: Objednávateľ má právo od zmluvy odstúpiť, ak je zhotoviteľ v omeškaní s vykonaním diela, alebo ak zhotoviteľ vstúpil do likvidácie. Zhotoviteľ má právo od zmluvy odstúpiť, ak je objednávateľ v omeškaní so zaplatením ceny, alebo ak objednávateľ vstúpil do likvidácie.

Zmluva o poskytovaní služieb

Ďalšou alternatívou je zmluva o poskytovaní služieb. Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaviaže pre klienta zabezpečovať (alebo jednorazovo zabezpečiť) nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

Využitie zmluvy o poskytovaní služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:

• Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta svoju prácu (upratovanie, stráženie), svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva), príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu. Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ.
• Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie). Je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží. Závisí to od jej predmetu, avšak obsahuje:

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ústna alebo písomná forma zmluvy?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Zmluva o krátkodobom nájme bytu

Plánujete prenajímať byt a potrebujete nájomnú zmluvu? Nájomná zmluva predstavuje dôležitú súčasť nájmu bytu. Je prospešná pre obe strany - pre prenajímateľa, ako aj pre nájomcu. Prenajímateľa chráni pred tým, aby mu nájomca nepoškodil byt, prípadne aby mu nevznikli vysoké náklady na energie. Nájomcu zasa nájomná zmluva chráni pred tým, aby nebol vysťahovaný z bytu zo dňa na deň, keď si to zmyslí prenajímateľ.

Nájomná zmluva na byt podľa Občianskeho zákonníka

Náš právny poriadok umožňuje uzatvoriť nájomnú zmluvu na byt podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o krátkodobom nájme byt. Vo všeobecnosti rozdiel medzi týmito zákonmi pri nájme bytu je ten, že zmluva podľa Občianskeho zákonníka chráni viac nájomcu. Pre nájomcu je tak výhodnejšie uzatvoriť zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.

Nevýhodou pre prenajímateľa pri tejto zmluve je dlhšia výpovedná doba. Tá je totiž minimálne trojmesačná. Prenajímateľ navyše môže vypovedať zmluvu iba z dôvodov uvedených v Občianskom zákonníku. Nájomca môže vypovedať zmluvu z akéhokoľvek dôvodu.

Výraznou nevýhodou tejto zmluvy je povinnosť prenajímateľa poskytnúť nájomcovi bytovú náhradu v prípade skončenia nájmu. V určitých prípadoch nájomca nemôže ostať bez možnosti bývania, a to ani v prípade, že je povinný sa z bytu vysťahovať. Bytovú náhradu však nie je povinný prenajímateľ zabezpečiť stále, ale iba v prípade ak sa nájom skončí z určitých zákonom vymedzených dôvodov, ako napr. keď prenajímateľ potrebuje byt pre seba, alebo v prípade, ak je nájomca v hmotnej núdzi.

Nájomca je v neposlednom rade chránený aj v prípade výpovede, ak namietne na súde neplatnosť výpovede. V takomto prípade sa má za to, že výpoveď z nájmu bytu nastáva až rozhodnutím súdu o tom, že výpoveď zo strany prenajímateľa bola platná. Nájom sa tak končí až rozhodnutím súdu.

Špecifikom nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je to, že v zmluve musí byť vymedzená doba jej trvania. Môže to byť rok, tri roky, päť rokov, ale aj doba neurčitá. Ak sa nič neuvedie do zmluvy, má sa za to, že zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú. Je potrebné dodať, že nájomná zmluva na byt sa po jej skončení automaticky neobnovuje ako iné nájomné zmluvy (napr. nájomná zmluva na auto). Pri iných nájomných zmluvách, ak nájomca pokračuje v užívaní predmetu nájmu aj po skončení zmluvy a prenajímateľ to nenamietne na súde, dochádza k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok.

Nájomná zmluva podľa zákona o krátkodobom nájme bytu

Naproti nájomnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva podľa zákona o krátkodobom nájme bytu je výhodnejšia pre prenajímateľa.

Pre nájomnú zmluvu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu je charakteristické obmedzené trvanie zmluvy. Zmluvu možno uzatvoriť maximálne na dobu dvoch rokov. Zmluvu možno následne predlžiť dvakrát opäť o najviac dva roky. Dokopy tak nájomná zmluva podľa zákona o krátkodobom nájme bytu môže trvať šesť rokov.

Odlišnosťou je aj výpovedná doba. Tá je spravidla jeden mesiac. Je to zároveň minimálna výpovedná lehota. To znamená, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na dlhšej výpovednej lehote, napr. dvojmesačnej, nie však na kratšej. Iba v prípade, ak v byte bývajú cudzie osoby, nájomca neplatí nájomne alebo ak byt nie je spôsobilý na užívanie, môže byť výpovedná doba kratšia ako jeden mesiac, nie však kratšia ako 15 dní.

Oproti chránenému nájmu (nájmu podľa Občianskeho zákonníka) je opačne upravená neplatnosť skončenia nájmu. Podanie žaloby na súd nemá za následok odklad výpovede nájmu. Taktiež pri zmluve podľa zákona o krátkodobom nájme bytu nevzniká nájomcovi pri skončení nájmu právo na bytovú náhradu.

Čo musí obsahovať nájomná zmluva na byt

Každá zmluva má svoje náležitosti, ktoré musí obsahovať, aby bola platná. Nájomná zmluva na byt musí obsahovať:

• označenie zmluvných strán - teda kto je prenajímateľ (ten, kto vlastní byt a chce ho prenajať nájomcovi) a kto je nájomca (ten, kto užíva prenajatý byt),
• označenie predmetu nájmu - byt treba dostatočne identifikovať tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným - uveďte preto katastrálne územie (odporúčame uviesť tiež obec a okres), číslo bytu, číslo poschodia, číslo vchodu, súpisné číslo bytového domu a parcelné číslo pozemku, na ktorom je bytový dom postavený,
• rozsah užívania - počet izieb, ostatných miestností, veľkosť obytnej plochy,
• výšku nájomného - nájom je spojený s odplatou - slovenský právny poriadok nepozná bezodplatný nájom. Za nájom teda musí nájomca platiť minimálne 1 cent.
• výšku úhrad za služby spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu - pod úhradami za služby spojené s užívaním bytu je potrebné rozumieť náklady na ohrev vody, plyn, elektrinu, príspevky do fondu opráv a pod.

Pre zmluvu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu platí, že musí okrem vyššie uvedených náležitostí obsahovať aj:

• opis stavu bytu, príslušenstva a vybavenia bytu,
• opis závad bytu, ktoré sú prenajímateľovi známe,
• doba nájmu - teda či sa nájomná zmluva uzatvára na rok, dva roky a pod.
• vyhlásenie nájomcu že si je vedomý skutočností, že nájomná zmluva sa uzatvára podľa zákona o krátkodobom nájme bytu.

Ide o povinné náležitosti zmluvy podľa zákona o krátkodobom nájme bytu. Ak uzatvárate zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, tieto náležitosti nie sú podstatné a teda nemusia byť výslovne uvedené v zmluve. Avšak samozrejme, lepšie spravíte, ak aj zmluva podľa Občianskeho zákonníka bude obsahovať opis bytu a dobu nájmu. Okrem týchto náležitosti, do nájomnej zmluvy môžete zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ktoré vám môžu pomôcť v prípade sporu s druhou stranou. Do nájomnej zmluvy môžete uviesť napríklad aj:

• stav meračov energií - na začiatku a konci nájmu je vhodné zmerať merače energií - predídete tak možným problém pri prípadných nedoplatkoch na energiách,
• depozit - ide o tzv. kauciu - teda peniaze, ktoré nájomca musí zaplatiť na začiatku nájmu prenajímateľovi popri nájomnom. Tento depozit slúži na krytie škôd, ktoré spôsobí nájomca. Teda aby v prípade škody napr. na nábytku nemusel prenajímateľ vyžadovať od nájomcu peniaze na náhradu škody, ale mohol použiť tento depozit na opravu vzniknutej škody.
• povinnosti zmluvných strán - teda čo sa nesmie, napr. zákaz pre nájomcu uzatvoriť podnájomnú zmluvu - aby sa do bytu nenasťahovali osoby, ktoré nie sú známe prenajímateľovi. Ďalej napr. zákaz fajčiť, povinnosť nájomcu oboznámiť prenajímateľa s došlou poštou a oznamami vo vchode bytovky. Ďalej odporúčam zákaz prerobiť byt, resp. ho stavebne upraviť. V neposlednom rade je vhodné do zmluvy zakomponovať právo prenajímateľa na kontrolu bytu - presne vymedziť kedy a za akých podmienok môže kontrolovať byt.
• zabezpečenie nárokov - do zmluvy môžete dohodnúť aj napr. zmluvnú pokutu, ak nájomca stavebne upraví byt, prípadne tam ubytuje niekoho ďalšieho.
• platobné podmienky - teda kedy a ako má nájomca platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu - či v hotovosti alebo na bankový účet prenajímateľa.
• skončenie nájmu - za akých okolností je prenajímateľ alebo nájomca zmluvu vypovedať alebo odstúpiť od nej - tieto dôvody nájdete v zákone.

Nájomná zmluva nemusí byť stále písomná. Samozrejme, ale za účelom minimalizácie súdnych sporov odporúčam písomnú formu nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, ak neuzatvoríte písomnú nájomnú zmluvu, musíte vyhotoviť aspoň zápisnicu o obsahu nájomnej zmluvy. Uzavrieť nájomnú zmluvu len na základe ústnej dohody tak nie je platné. Podľa zákona o krátkodobom nájme bytu musí mať zmluva písomnú formu. Nestačí teda zápisnica o obsahu nájmu ako je tomu pri zmluve podľa Občianskeho zákonníka. Dokonca zmluvné strany sú povinné si poskytnúť navzájom aspoň jedno vyhotovenie nájomnej zmluvy.

tags: #prikazna #zmluva #doba #neurcita #vzor