Príkazná zmluva a jej aspekty v kontexte odpočítateľnej časti

Príkazná zmluva je flexibilný nástroj, ktorý umožňuje dohodnúť vykonanie určitej činnosti. Často sa využíva na optimalizáciu nákladov, ale je dôležité poznať jej špecifiká, aby sa predišlo problémom s daňovými úradmi. Zamestnávatelia (a v niektorých prípadoch aj zamestnanci) môžu ušetriť na odvodoch, pretože nemusia preplácať dovolenku, náhradu v prípade práceneschopnosti, poskytovať gastrolístky, dávať vreckové na služobných cestách či preplácať cestovné náhrady. Aj po viacerých novelách zákonov existuje priestor na optimalizáciu nákladov prostredníctvom zamestnávania na takéto zmluvy.

Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty príkaznej zmluvy, jej využitie, daňové a odvodové povinnosti, ako aj na rozdiely medzi príkaznou zmluvou a závislou prácou.

Príkazná zmluva - základné informácie

Príkazná zmluva, upravená Občianskym zákonníkom, je dohoda o vykonaní určitej činnosti. Dôležité je, že aj príkazná zmluva uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi sa riadi týmto zákonníkom.

Charakter príkaznej zmluvy

Príkazná zmluva môže mať rôzny charakter. Môže ísť o:

• Závislú činnosť: V tomto prípade sa z príjmu platia sociálne a zdravotné odvody, daň, a osoba pracujúca na takúto zmluvu je z hľadiska odvodov považovaná za zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prácu na príkaznú zmluvu nahlásiť do poisťovní.
• Ostatný príjem: Ak príkazná zmluva nemá charakter závislej činnosti, ide o ostatný príjem, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur.

Odvodové zaťaženie

Celkové zaťaženie odvodmi závisí od toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Pri pravidelnom príjme z príkaznej zmluvy sú odvody vysoké - zamestnávateľ odvedie pri pravidelnej príkaznej zmluve až 34,15 percenta, pri nepravidelnej je to 31,75 percenta zo základu. Pracovník odvedie na odvodoch pri pravidelnom príjme 13,4 percenta a pri nepravidelnom 11 percent.

Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov

Príkazná zmluva vs. Závislá práca

Dôležitým aspektom príkaznej zmluvy je rozlíšenie, či nejde o závislú prácu. Daniari sú nastavení posudzovať príkazné zmluvy ako závislú činnosť. Nie všetky príkazné zmluvy sú však zamestnaním. O ich charaktere a odvodovom zaťažení rozhoduje obsah zmluvy. Ustrážiť si obsah zmluvy, to je už úloha zamestnávateľa.

Definícia závislej práce

Definíciu závislej práce presnejšie definovala novela Zákonníka práce. Ak vzťah medzi partnermi napĺňa znaky závislej práce, ide o závislú prácu a tento vzťah nesmie byť podchytený v zmluve podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka.

Za závislú prácu sa považuje práca:

• vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
• vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
• vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa
• vykonávaná v mene zamestnávateľa
• vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom
• vykonávaná za mzdu alebo odmenu

Príklad závislej činnosti

Ak by firma uzatvorila príkaznú zmluvu s pracovníkom so živnosťou, ktorý bude v jeho priestoroch, na firemnom počítači vykonávať účtovnícke práce, ide o závislú činnosť. Keďže účtovnícka práca živnostníka je vykonávaná v priestoroch firmy, s jej prostriedkami a podľa pokynov, má táto činnosť charakter závislosti.

Daňové aspekty príkaznej zmluvy

Ak príkazná zmluva nemá charakter závislej činnosti, pôjde podľa zákona o dani z príjmov o ostatný príjem.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť

Oslobodenie od dane

Na ostatný príjem sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur. To znamená, ak podpíšete zmluvu so zamestnávateľom na jednorazovú prácu na sumu do 500 eur, neplatíte z tohto príjmu daň. Nad 500 eur sa príjem bude zdaňovať 19 %.

Odvody a nezdaniteľná suma

Z príjmu sa neplatia sociálne odvody, zdravotné áno, na druhej strane ide o neaktívny príjem a daňovník nemá nárok na nezdaniteľnú sumu. Po daňovom priznaní urobí zúčtovanie zdravotného poisťovňa.

Iné typy zmlúv a ich daňové zaťaženie

Okrem príkaznej zmluvy existujú aj iné typy zmlúv, ktoré sa využívajú na vykonávanie prác a činností.

Mandátna zmluva

Príkladom je mandátna zmluva, kde spoločník v eseročke má živnosť a podpíše so spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom, mandátnu zmluvu. Ak obsahom zmluvy je riadenie zamestnancov v spoločnosti a kontrola úloh, a spoločník pracuje v kancelárii spoločnosti a využíva služobné motorové vozidlo, daňový úrad ho bude pravdepodobne pokladať za zamestnanca. Odmena za mandátnu zmluvu je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Spoločnosť musí spoločníka prihlásiť v Sociálnej poisťovni a bude platiť odvody a príjem mu zdaní.

Zmluva o dielo

Zmluva o dielo môže byť uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a aj podľa autorského zákona. Podľa toho o akú zmluvu ide, kto ju uzatvára, je príjem zdaňovaný a zaťažený odvodmi. Zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú dva podnikateľské subjekty a tie aj v rámci príjmov z podnikania započítajú náklady, zdania príjem a zaplatia z nej aj odvody.

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka

Ak je zhotoviteľ diela nepodnikateľ (nie je to závislá práca), ide tu o ostatný príjem. Zhotoviteľ si odmenu musí zdaniť sám. Príjmy si môže znížiť o 500 eur oslobodených od dane. Keďže ide o príležitostný, pasívny príjem, nárok na nezdaniteľnú sumu nemá. Zo sumy však neplatí sociálne odvody, zdravotným (14 percent) sa však nevyhne. Po daňovom priznaní urobí zúčtovanie zdravotného poisťovňa.

Zmluva o dielo podľa autorského zákona

Príjem zo zmluvy o dielo podľa autorského zákona sa zdaňuje ako príjem z podnikania. Autor sa ocitá v pozícii SZČO a ide o aktívny príjem. Ak mal vlani príjem z autorskej zmluvy vyšší ako 4 830 eur, od júla tohto roku už musí povinne platiť sociálne odvody. Môže si uplatniť nezdaniteľnú sumu. Môže však ísť aj o pasívny príjem, kedy objednávateľ autorovi vypláca poplatky, tantiémy za použitie už vytvoreného diela. Z takéhoto príjmu sa neodvádzajú odvody.

Praktické rady a odporúčania

Zákony umožňujú využívať príkaznú, mandátnu či autorskú zmluvu. Zamestnávateľ sa však musí v zmluve vyhnúť všetkému, čo by malo znaky závislej práce. Zmluva by nemala obsahovať rysy osobnej a prípadne i hospodárskej závislosti, ktorá je typická pre fyzickú osobu v postavení zamestnanca a nie v postavení podnikateľa. Ak si ustráži obsah zmluvy, nejde o závislú činnosť.

Oznámenia a žiadosti

V súvislosti s príkaznou zmluvou a daňovými povinnosťami je potrebné venovať pozornosť rôznym oznámeniam a žiadostiam, ako napríklad:

• Oznámenie o uzavretí dohody s daňovníkom o nevyberaní dane zrážkou § 43 ods.
• Oznámenie o výške nepeňažného plnenia a dátume jeho poskytnutia § 43 ods. 17 písm.
• Oznámenie o začatí poberania nepeňažných plnení § 43 ods.
• Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou § 43 ods.
• Žiadosť o vydanie potvrdenia o zaplatení dane podľa § 51g ods.
• Oznámenie o zániku daňovej povinnosti podľa § 8 ods.
• Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm.
• Oznámenie o reverznom hybridnom subjekte podľa § 49a ods.
• Oznámenie o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí podľa § 49a ods.
• Oznámenie o vykonanej úprave základu dane podľa § 17 ods.
• Oznámenie držiteľa podľa § 49a ods.
• Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne podľa § 49a ods.
• Žiadosť o vrátenie dane podľa § 43 ods.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Zamestnanci, ktorí v zdaňovacom období poberali zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., môžu požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Odpočítateľná položka a jej vplyv

Ak je odpočítateľná položka vyššia ako príjem, daňovník neplatí preddavkovú daň. Má nárok na odpočet, a ak inde nepracuje, nevyjde mu žiadna daň a preto žiadnu neodvedie.

Príklady z praxe

• Príklad č. 1: Zamestnanec si u svojho zamestnávateľa, v RZ za zdaňovacie obdobie 2015, uplatnil NČZD z preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DDS“) v sume 180 €. V priebehu roka 2016 sa tomuto zamestnancovi z doplnkového dôchodkového sporenia vyplácala dávka vo forme predčasného výberu, a preto sa zamestnanec rozhodol o sumu NČZD 180 €, o ktorú si znížil základ dane za zdaňovacie obdobie 2015, zvýšiť základ dane za zdaňovacie obdobie 2016. Ak sa zamestnanec rozhodol zvýšiť základ dane za rok 2016 o sumu NČZD 180 €, o ktorú si znížil základ dane za zdaňovacie obdobie 2015, môže tak urobiť len prostredníctvom daňového priznania.
• Príklad č. 2: Zamestnanec si v mesiaci september 2016 u svojho zamestnávateľa zobral neplatené voľno. Počas tohto mesiaca vykonával brigádnické práce v zahraničí, za čo mu zahraničný zamestnávateľ vyplatil zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v sume 1 630 €. Zamestnanec v lehote do 15. 2. 2017 požiadal svojho slovenského zamestnávateľa o vykonanie RZ. V súlade s § 32 ods. 2 písm. b) ZDP daňové priznanie je povinný podať aj ten zamestnanec, ktorému plynuli zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu zamestnávateľ zamestnancovi RZ nevykoná (§ 38 ods. 1 ZDP), ale doručí tomuto zamestnancovi potvrdenie o príjme (§ 39 ods.
• Príklad č. 3: Zamestnanec v roku 2016 mal postupne dvoch zamestnávateľov, u ktorých si uplatňoval NČZD.

Novely zákona o dani z príjmov

Dňa 7.12.2017 Národná rada SR schválila vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Účinnosť novely je k 1.1.2018. Novela bola uverejnená v Zbierke pod číslom /2017 Z. Novozavedený daňový bonus na úroky z hypotekárnych úverov nájdete v novele č. 279/2017 Z. z. z 12. októbra 2017, ktorou sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a tu v Čl. VII je zmena a doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z.

Rozšírenie definície daňovníka

Definícia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa rozširuje. Za daňového rezidenta SR sa bude považovať nielen osoba, ktorá má v SR trvalý pobyt alebo sa v SR obvykle zdržiava (aspoň 183 dní v kal. roku), ale aj osoba, ktorá sa v SR obvykle zdržiava, aj keď nemá trvalý pobyt na území SR, ale má tu centrum záujmov (osobných a hospodárskych). Podľa rozšírenej definície v § 2 písm. d) bod 1.

Príležitostné príjmy

Podľa doplneného § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sa za príležitostný príjem považujú aj príjmy z príležitostnej činnosti. Znamená to, že za príležitostný príjem, ktorý je podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodený od dane z príjmov vo výške 500 eur, sa považuje aj príjem z príležitostnej činnosti, t. j. - dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu (zmluva podľa Občianskeho zákonníka, napr. zmluva o dielo). Podľa dôvodovej správy fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. prednášková činnosť).

Povinnosť podať daňové priznanie

Podľa § 32 ods. 1 prvá veta ZDP daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Podľa § 46a ZDP daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a).

Príležitostné príjmy a zmysel

Aj naďalej teda budú mať „zmysel“ príležitostné príjmy dosahované na základe rôznych zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (zmluvy o dielo, nepomenované zmluvy) - ak príjemcom príjmu bude daňovník, ktorého celkový zdaniteľný príjem za rok 2018 nepresiahne sumu 1915,01 eura.

Oslobodenie od dane z príjmov do 500 eur

Príjmy (resp. príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3), príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (§ 8 ods. 1 písm. a)), príjmy z prevodu opcií (§ 8 ods. 1 písm. d)), príjmy z prevodu cenných papierov (§ 8 ods. 1 písm. e)), príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva (§ 8 ods. 1 písm. f)), náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu (§ 8 ods. 1 písm. j)), podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (§ 3 ods. 1 písm. e)) pri príjmoch z prevodu účasti (podielu) na s. r. o. alebo z prevodu členských práv družstva.

Rozdelenie oslobodenia od dane

Spolu pre prvú a druhú skupinu príjmov nesmie presiahnuť 500 eur. Je na rozhodnutí daňovníka, ako si rozdelí sumu oslobodenia od dane z príjmov medzi jednotlivé druhy príjmov.

Príklady príjmov

• z prenájmu (§ 6 ods. 3)
• z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (§ 8 ods. písm. a)

Postup pri uplatňovaní oslobodenia

Príjmy sa zahrnú do základu dane v plnej výške, ak ich úhrn v kalendárnom roku nepresiahne 500 eur. Ak úhrn príjmov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce sumu 500 eur. Na rozhodnutí daňovníka je to, ako a či ju medzi tieto príjmy rozdelí. Dokladom preukazujúcim príjem je každá forma, napr. doklad spĺňajúci náležitosti účtovného dokladu. Forma zmluvy môže byť písomná podobou, ale aj ústnu. Ak napríklad s. r. o. prenajíma nehnuteľnosť, príjem z prenájmu je oslobodený od dane z príjmov do výške 500 eur.

Príjmy oslobodené od dane

• príjem z prevodu opcií (§ 8 ods. 1 písm. d)
• príjem z prevodu cenných papierov (§ 8 ods. 1 písm. e)
• príjem z prevodu účasti (podielu) na s. r. o. alebo z prevodu členských práv družstva (§ 8 ods. 1 písm. f) - pri príjmoch z prevodu účasti (podielu) na s. r. o. alebo z prevodu členských práv družstva sa posudzuje len rozdiel medzi obstarávacou cenou a predajnou cenou. Ak je rozdiel medzi predajnou a obstarávacou cenou vyšší ako 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel presahujúci sumu 500 eur.

Uplatnenie oslobodenia v daňovom priznaní

Pri príjmoch oslobodených od dane z príjmov sa v daňovom priznaní fyzickej osoby typ B nevyplní stĺpec príjmy a stĺpec výdavky zostáva prázdny. Oslobodenie od dane z príjmov sa nevzťahuje na právnických osobách.

Príklad uplatnenia oslobodenia pri predaji obchodného podielu

Daňovník predal v máji obchodný podiel v s. r. o. za 3 600 eur, pričom obstarávacia cena bola 2 000 eur. V daňovom priznaní FO typ B si môže uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. Do základu dane zahrnie len sumu presahujúcu oslobodenie od dane z príjmov, t. j. 1 100 eur.

Výpočet základu dane

Základ dane z predaja obchodného podielu v s. r. o. sa vypočíta nasledovne (3 600 eur - 2 000 eur) - oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur = 1 100 eur.

Príklad rozdelenia výdavkov

Daňovník dosiahol v roku 2018 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 3 600 eur a príjmy z predaja obchodného podielu v s. r. o. vo výške 2 000 eur. Rozhodol sa, že si uplatní oslobodenie od dane z príjmov nasledovne:

• príjmy z prenájmu nehnuteľnosti: 300 eur
• príjmy z predaja obchodného podielu v s. r. o.: 200 eur

Výdavky k príjmom z prenájmu si môže uplatniť len pomerne, t. j. 2 000 eur - [300 eur / 3 600 eur x 2 000 eur] = 1 833,33 eura. Výdavky k príjmom z predaja obchodného podielu v s. r. o. si nemôže uplatniť žiadne.

Špecifické prípady a príjmy

Náhrada za stratu času dobrovoľníka

Náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu sa posudzuje v zmysle zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov. Dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Ak je dobrovoľníkovi vyplatená náhrada za stratu času, táto sa posudzuje ako príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Náhrada za stratu času dobrovoľníka je oslobodená od dane z príjmov do výšky 500 eur, pričom maximálna výška náhrady za stratu času je suma zodpovedajúca výške minimálnej mzdy platnej v príslušnom roku. Ak je dobrovoľníkovi vyplatená náhrada za stratu času, túto si dobrovoľník uvedie v daňovom priznaní sám ako tzv. „ostatné príjmy“. Je možné uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. Do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.

Príklad uplatnenia náhrady za stratu času

Daňovník sa podieľa na organizovaní športových zápasov. Za túto činnosť mu bola vyplatená náhrada za stratu času vo výške hodinovej minimálnej mzdy. Celková náhrada za stratu času vo výške 700 eur. Daňovník vynaložil na túto činnosť výdavky súvisiace s touto činnosťou boli vo výške 50 eur. V daňovom priznaní si môže uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur. Do základu dane zahrnie sumu 200 eur (700 eur - 500 eur). Základ dane sa zníži o preukázateľné výdavky vo výške 50 eur.

Podiel člena pozemkového spoločenstva

Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva sa posudzuje v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Príklad podielu na zisku

Členovi pozemkového spoločenstva bol vyplatený podiel na zisku pozemkového spoločenstva zisk vo výške 900 eur. Podiel na zisku zdaňujú samotné pozemkové spoločenstvá. Člen si môže uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur (900 eur - 500 eur = 400 eur). Do základu dane zahrnie sumu 400 eur. Túto sumu uvedie v daňovom priznaní fyzickej osoby typ B.

Likvidačný zostatok

Ak je členovi pozemkového spoločenstva vyplatený likvidačný zostatok, tento sa posudzuje ako príjem oslobodený od dane z príjmov. Do daňového priznania sa neuvádza, resp. uvádza sa len v upravenej výške. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sa v daňovom priznaní neuvádzajú.

Závislá práca a príkazná zmluva - daňové a odvodové povinnosti

Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.

Povinnosti príkazníka

Príkazník môže podpísať Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. Príkazník môže požiadať príkazcu ako zamestnávateľa o:

• vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti v súlade s § 38 ods.
• vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods.

Povinnosti príkazcu

Na účely zdaňovania príjmu zo závislej činnosti má príkazca rovnaké povinnosti voči daňovému úradu a voči príkazníkovi ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, t. j.:

• registrovať sa pre daň z príjmov zo závislej činnosti a oznámiť skutočnosť, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 49a ods.
• zrazený preddavok na daň zahrnúť do Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac podávaného podľa § 39 ods. 9 písm.
• viesť mzdové listy podľa § 39 ods.
• vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods.
• vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti podľa § 38 zákona o dani z príjmov, ak príkazník o vykonanie požiada, a doručiť mu doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa § 39 ods.
• príkazníka zahrnúť do Hlásenia o vyúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie podávaného podľa § 39 ods. 9 písm.

Sociálne a zdravotné poistenie

Príkazník s príjmom zo závislej činnosti má na účely zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa § 4 ods. Príkazca je povinný:

• prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v súlade s § 231 ods. 1 písm.
• prihlásiť príkazníka do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade s § 231 ods. 1 písm.
• vykazovať príkazníka v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov, resp. vo Výkaze poistného a príspevkov a výkazy predkladať v súlade s § 231 ods. 1 písm.
• viesť o príkazníkovi evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť ju prostredníctvom Evidenčného listu dôchodkového poistenia v súlade s § 231 ods. 1 písm.

Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP) považuje za zamestnanca v súlade s § 11 ods. 3 len v dňoch, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti. Vymeriavacím základom príkazníka pre platenie preddavkov na poistné podľa § 13 ods. 1 ZZP je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j. odmena.

Príklad - študentka a príkazná zmluva

Študentka na základe príkaznej zmluvy bude pre príkazcu vykonávať činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách organizovaných príkazcom. Pre posúdenie, či odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti, je rozhodujúce, či sú splnené znaky závislosti, či študentka bude musieť pri výkone práce dodržiavať a dbať na pokyny príkazcu. Ak práca tlmočníčky spĺňa znaky závislosti, príkazca ako platiteľ príjmu je povinný pri každom poskytnutí príjmu na základe príkaznej zmluvy príjem považovať za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení ako za zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti so zdanením odmeny a platením preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie.

Alternatívy k príkaznej zmluve

S ohľadom na skutočnosť, že podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, a na skutočnosť, že iná forma pracovnoprávneho vzťahu môže byť finančne výhodnejšia, mali by zúčastnené strany voliť uzatvorenie napr. pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce.

tags: #prikazna #zmluva #a #odpočítateľná #časť