
Príkazná zmluva je dôležitý nástroj v občianskom práve, ktorý umožňuje jednej strane (príkazníkovi) konať v mene druhej strany (príkazcu). Tento článok sa zameriava na príkaznú zmluvu, jej využitie, náležitosti a rozdiely oproti iným typom zmlúv, najmä pracovnej zmluve.
Príkazná zmluva je upravená v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 724 a ďalšie). Podstata príkaznej zmluvy spočíva v tom, že príkazník sa zaväzuje obstarať určitú vec alebo vykonať inú činnosť pre príkazcu. Dôležité je, že príkazník nezodpovedá za dosiahnutie výsledku, ale za vynaloženie úsilia a dodržiavanie pokynov príkazcu.
Príkazná zmluva má široké využitie v rôznych oblastiach. Môže sa použiť na:
Zákon nepredpisuje ďalšie náležitosti pre príkaznú zmluvu, obsah tak zostáva na dohode zmluvných strán. Príkazná zmluva nemusí mať písomnú formu, ale preukázateľnosť je lepšie, ak má písomnú formu. Mala by obsahovať:
Každá zmluva prináša pre zmluvné strany práva a aj povinnosti. Medzi hlavné práva a povinnosti patria:
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Občiansky zákonník upravuje aj osobitné druhy príkaznej zmluvy:
Charakter príkaznej zmluvy veľmi pripomína zmluvu pracovnú. Príkazník podobne ako zamestnanec taktiež vykonáva prácu či obstaráva vec pre iného, v mene a na účet iného a podľa pokynov iného, t.j. príkazcu (inak zamestnávateľa). Zmluvy sa však neposudzujú len podľa ich pomenovania. V zmysle ustanovenia § 35 ods,. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon definuje jeho obsah a vôľa zmluvných strán, nie len názov a slovné vyjadrenie. Pokiaľ by sa príkazca a príkazník dohodli, že príkazník bude v mieste príkazcu vykonávať pravidelne v stanovenom čase osobne prácu pre príkazcu a tento mu za ňu bude platiť odmenu, z hľadiska obsahu už možno hovoriť o výkone závislej práce a teda zmluve pracovnej. Ak by ste aj chceli zastrieť pracovnú zmluvu zmenou jej pomenovania, aby ste sa vyhli plateniu odvodov či daní, týmto spôsobom si nepomôžete a odvodovým povinnostiam sa nevyhnete.
Príkazná zmluva by mala byť preto uzatváraná len pri výkone príležitostných prác a nemal by ňou byť zastieraný výkon závislej činnosti, prípadne podnikania.
Závislou prácou je činnosť vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa vo vzťahu podriadenosti a nadradenosti, v mene a podľa pokynov zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Osobný výkon práce je jednou z náležitostí príkaznej zmluvy, preto na vylúčenie aplikácie ustanovení pracovného práva je potrebné vylúčiť niektorú z ďalších charakteristík závislej práce. Z hľadiska praktického využitia prichádza do úvahy najmä absencia dohodnutého pracovného času za súčasného splnenia občasnosti vykonávanej práce.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Pri zmluvách sa nevychádza len z ich pomenovania, ale z ich obsahu. Preto aj z daňového hľadiska je dôležitý skutočný obsah zmluvy, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť podľa nej vykonáva. Ak by príkazník príkaznou zmluvou vykonával závislú činnosť, bude považovaný de facto za zamestnanca a platiť dane a odvody (sociálne, zdravotné).
Výhody príkaznej zmluvy nastupujú, pokiaľ jej predmetom je výkon nezávislej činnosti. Predmetná činnosť nesmie vykazovať ani znak sústavnosti, ktorý charakterizuje podnikanie. Sústavnosť znamená aj výkon činnosti v pravidelných či dokonca nepravidelne sa opakujúcich turnusoch. Príjem z podnikania podlieha zdaneniu a súčasne je živnostník povinný platiť aj odvody.
Ak však výkon práce na základe príkaznej zmluvy splní predpoklady, t.j. nepôjde o zastieranie pracovného pomeru či výkonu práce na základe dohody o prácach mimo pracovného pomeru a podnikania, príjem získaný na základe príkaznej zmluvy bude posudzovaný ako príjem ostatný v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ostatný príjem je úhrnne do výšky 500,00 Eur ročne oslobodený od dane. Nad predmetný limit vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody.
Príkazník nesie aj povinnosť nahradiť škodu, ktorú prípadne spôsobí príkazcovi v súvislosti s výkonom príkazu. Predmetná povinnosť vzniká bez obmedzenia aj pokiaľ príkazník škodu spôsobil z nedbanlivosti. Tu vidíme rozdiel medzi pracovným pomerom a výkonom práce na základe príkaznej zmluvy.
Zákonník práce upravuje bez obmedzenia len zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnancom úmyselne, prípadne za vzniknutý schodok, avšak len za podmienky uzatvorenia zmluvy o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ hovoríme o zodpovednosti za škodu spôsobenú z nedbanlivosti, náhrada škody nesmie presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
Povinnosť nahradiť škodu v prípade výkonu príkazu podľa príkaznej zmluvy je zjavne prísnejšia. Uvedená prísnosť pomáha precíznosti výkonu príkazu, čo možno v konečnom dôsledku označiť za výhodu, najmä pre príkazcu.
Príkazná zmluva môže byť vhodná aj pre študentov, ktorí si chcú privyrobiť počas štúdia. Existuje špeciálny typ zmluvy pre študentov, a to dohoda o brigádnickej práci študenta.
Pre uzavretie dohody o brigádnickej práci študenta je potrebné, aby zamestnanec (študent) spĺňal tieto dve podmienky:
V prípade, že študent je mladistvý, teda má menej ako 18 rokov, je možné s ním uzatvoriť dohodu iba v prípade, ak táto práca neohrozí jeho vývoj, bezpečnosť alebo výchovu na povolanie. Na uzatvorenie dohody je potrebné aj lekárske vyšetrenie a vyjadrenie zákonného zástupcu (rodiča).
Neoddeliteľnou súčasťou študentskej dohody je potvrdenie školy, ktorú študent navštevuje. Potvrdenie sa nevyžaduje, ak ide o študenta, ktorý ukončil strednú školu, ale ešte nenastúpil na vysokú školu, resp. ak sa dohoda uzatvára v čase od skončenia strednej školy do konca októbra daného kalendárneho roka.
Dohoda o brigádnickej práci študenta musí byť písomná. Jedno vyhotovenie tejto dohody musí zamestnávateľ odovzdať študentovi. Ak sa zamestnávateľ dohodne so študentom iba ústne (teda dohoda nie je písomná), má to za následok neplatnosť takejto ústnej dohody. V dohode je potrebné uviesť:
Študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne v priemere počas celej doby brigády (1 kalendárneho roka). Netreba zabúdať na to, že v priebehu jedného dňa nemôže študent pracovať viac ako 12 hodín.
Na zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b Občianskeho zákonníka). To znamená, že príkazná zmluva zanikne: