Príkazná zmluva: Dane a odvody – komplexný prehľad

Príkazná zmluva je flexibilný právny nástroj, ktorý umožňuje poveriť inú osobu obstaraním konkrétnej činnosti alebo úkonu bez nutnosti uzatvárať pracovný pomer. V praxi sa však často zamieňa s pracovnou zmluvou či zmluvou o dielo, čo môže viesť k nejasnostiam v oblasti daní, odvodov a právnej zodpovednosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o daňových a odvodových povinnostiach spojených s príkaznou zmluvou.

Čo je príkazná zmluva?

Všeobecné ustanovenia príkaznej zmluvy upravuje § 724 až 732 Občianskeho zákonníka. Príkazná zmluva patrí medzi základné občianskoprávne zmluvy. Ide o dohodu, ktorou sa príkazník zaväzuje pre príkazcu vykonať určitú činnosť, napríklad spravovať majetok, uzatvárať zmluvy alebo konať v jeho mene pred úradmi či súdmi. Aj keď Obchodný zákonník príkaznú zmluvu neupravuje, jej ustanovenia sa uplatňujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, správa cudzieho majetku či vybavenie konkrétnej záležitosti.

Podstata príkaznej zmluvy spočíva v tom, že príkazníkovi sa ukladá obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť v záujme príkazcu, avšak príkazník ďalej už nezodpovedá za to, či sa výsledok obstarania alebo výkonu činnosti dostaví. Jedným z definičných znakov príkaznej zmluvy je osobné konanie príkazníka, pričom koná v mene príkazcu, resp. na jeho účet. Zákon vyslovene pripúšťa aj takú možnosť, kedy príkazník nevykoná činnosť osobne, ale poverí tým inú osobu. Avšak tu príkazník podstupuje riziko, že ak ním poverený zástupca spôsobí škodu, zodpovedá za ňu príkazník, akoby ju spôsobil on sám. Príkazník plní príkaz podľa svojich schopností a znalostí, čo znamená, že má vynaložiť všetko potrebné úsilie, ktoré je možné od neho požadovať v spojitosti s výkonom činnosti. Príkazník je zároveň viazaný pokynmi príkazcu, preto je jeho konanie do určitej miery limitované.

Druhy príkazných zmlúv

Príkazná zmluva môže byť uzatvorená ako samostatný dokument alebo tvoriť len časť inej zmluvy. Takáto zmluva je často využívaná v právnej, obchodnej aj osobnej praxi, či už ide o zastupovanie pri právnych úkonoch, správu nehnuteľnosti, alebo konanie v mene inej osoby. Za túto činnosť môže príkazník dostať odmenu, ale nemusí, záleží na dohode. Dôležité je, že príkazník koná samostatne, no zároveň podľa pokynov príkazcu.

Zákonník upravuje aj osobitné druhy príkaznej zmluvy, ako napríklad zmluvu o obstaraní veci a zmluvu o obstaraní predaja veci. Zmluva o obstaraní veci sa odlišuje v tom, že v tejto zmluve musí byť dojednaná odmena. V prípade zmluvy o obstaraní predaja veci je odmena povinnou náležitosťou zmluvy.

Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov

Práva a povinnosti zmluvných strán

Každá zmluva prináša pre zmluvné strany práva a aj povinnosti. Príkazník je povinný obstarávať záležitosť podľa svojich schopností a možností. Musí zachovávať pokyny, ktoré dostal od príkazcu. Ďalej je povinný príkaz vykonať osobne. S plnením príkazu je úzko spojená aj informačná povinnosť príkazníka. Musí podávať správy o postupe plnenia príkazu.

Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie príkazu, a informácie, ktoré sú potrebné pre vykonanie príkazu.

Daňové a odvodové povinnosti

Aké daňové a odvodové povinnosti vznikajú, závisí napríklad aj od toho, či vykonávate závislú alebo nezávislú činnosť. Pri práci na príkaznú zmluvu je kľúčové, či ide o závislú alebo nezávislú činnosť. Tá druhá možnosť je výhodnejšia, keďže v takomto prípade nemusíte platiť sociálne odvody. Z daňového hľadiska sa neposudzuje samotné pomenovanie zmluvy, ale jej skutočný obsah, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva.

Zjednodušene môžeme hovoriť o troch základných situáciách, ktoré sa líšia charakterom vykonávanej činnosti:

1. Závislá činnosť vykonávaná fyzickou osobou: Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Na účely zdaňovania príjmu zo závislej činnosti má príkazca rovnaké povinnosti voči daňovému úradu a voči príkazníkovi ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, t. j. registrovať sa pre daň z príjmov zo závislej činnosti a oznámiť skutočnosť, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 49a ods.

   Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť

   Príkazník s príjmom zo závislej činnosti má na účely zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a po­istenia v nezamestnanosti podľa § 4 ods. Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považuje za zamestnanca v súlade s § 11 ods. 3 len v dňoch, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti. Vymeriavacím základom príkazníka pre platenie preddavkov na poistné podľa § 13 ods. 1 ZZP je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j.

2. Nezávislá jednorazová činnosť vykonávaná spravidla nepodnikajúcou fyzickou osobou: Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť bude vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Príkazca takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami. Na účely zdravotného poistenia je príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo zárobkovej činnosti v súlade s § 10b ods. 1 písm. d) ZZP. Vymeriavacím základom pre odvod poistného je podľa § 13 ods. 7 ZZP základ dane z takéhoto príjmu fyzickej osoby dosiahnutého v rozhodujúcom období. Poistné sa neplatí preddavkovo pri poskytnutí príjmu, ale až v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa na zákla­de údajov z daňového priznania a vykáže vo Výkaze nedoplatkov.

3. Nezávislá pravidelná (alebo opakovaná) činnosť, ktorú vykonáva spravidla podnikajúca alebo samostatne zárobkovo činná osoba: Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov - príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie dňom, od ktorého je samostatne zárobkovo činnou osobou. Poistné na zdravotné poistenie vysporiada prostredníctvom ročného zúčtovania poistného, ktoré vykoná zdravotná poisťovňa.

Príklad z praxe

Študentka na základe príkaznej zmluvy bude pre príkazcu vykonávať činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách organizovaných príkazcom. Pre posúdenie, či odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti, je rozhodujúce, či sú splnené znaky závislosti, či študentka bude musieť pri výkone práce dodržiavať a dbať na pokyny príkazcu. Ak práca tlmočníčky spĺňa znaky závislosti, príkazca ako platiteľ príjmu je povinný pri každom poskytnutí príjmu na základe príkaznej zmluvy príjem považovať za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení ako za zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti so zdanením odmeny a platením preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

tags: #prikazna #zmluva #odvody #a #dane #vypocet