Príkazná zmluva: Výška odmeny a jej aspekty

Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje jednej strane (príkazníkovi) obstarávať určitú vec alebo vykonávať činnosť pre druhú stranu (príkazcu). Táto zmluva, upravená v Občianskom zákonníku (§ 724 a ďalšie), sa vyznačuje svojou variabilitou a širokým spektrom využitia, od príležitostných prác až po komplexné zastupovanie. Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu, jej dodržanie sa odporúča pre preukázateľnosť dohodnutých podmienok.

Využitie príkaznej zmluvy

Príkazná zmluva je vhodná na vykonávanie rôznych činností, ako napríklad:

• Obstarávanie určitej veci alebo činnosti (napr. uzatváranie zmlúv, faktické konanie).
• Zastupovanie v súdnom konaní.
• Zabezpečovanie komunikácie s odberateľmi, prijímanie objednávok a dovoz tovaru.
• Správa majetku.
• Vybavovanie údržby, komunikácia s nájomníkmi, platenie účtov.
• Rokovanie o zmluvách, prevzatie tovaru, uzatváranie obchodov.
• Vybavovanie agendy, komunikácia s úradmi alebo účtovníkom.
• Vypracovanie znaleckého posudku.
• Tlmočenie na prezentačných akciách.

Odmena v príkaznej zmluve

Príkazná zmluva môže byť bezodplatná, ale aj odplatná. Ak je odmena obvyklá vzhľadom na povolanie príkazníka, predpokladá sa, že má na ňu nárok. Zákonník práce však stanovuje, že zamestnávateľ by mal zabezpečovať prevažujúcu činnosť výkonmi svojich zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Príkazná zmluva by sa mala uzatvárať len na vykonávanie príležitostných prác či činností.

Náležitosti zmluvy

Zákon nepredpisuje ďalšie náležitosti pre príkaznú zmluvu. Je však vhodné upraviť v príkaznej zmluve oprávnenie a povinnosti zmluvných strán. Každá zmluva prináša pre zmluvné strany práva a aj povinnosti. Dôležité je definovať, akú vec alebo činnosť má príkazník obstarať. Predmetom záväzku príkazníka môže byť aj uskutočňovanie právnych úkonov. Ak príkazca prikáže príkazníkovi, aby za neho uskutočnil právne úkony, musí príkazníkovi k vykonaniu týchto právnych úkonov udeliť písomné plnomocenstvo.

Povinnosti príkazníka

Príkazník je povinný:

Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov

• Obstarávať záležitosť podľa svojich schopností a možností.
• Zachovávať pokyny, ktoré dostal od príkazcu.
• Osobne vykonať príkaz.
• Podávať správy o postupe plnenia príkazu.
• Predložiť príkazcovi vyúčtovanie po obstaraní záležitosti.

Povinnosti príkazcu

Príkazca je povinný:

• Poskytnúť príkazníkovi prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie príkazu.
• Nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné vynaložené náklady.
• Poskytovať príkazníkovi potrebnú súčinnosť.

Odlišnosti od pracovnej zmluvy a zmluvy o dielo

Príkazná zmluva sa odlišuje od pracovnej zmluvy a zmluvy o dielo. Podstata pracovnoprávneho vzťahu spočíva v tom, že zamestnanec plní úlohy uložené zamestnávateľom, je pri svojej práci viazaný jeho pokynmi a pracuje na strojoch, prostriedkoch či s materiálmi dodanými samotným zamestnávateľom. Na rozdiel od zmluvy o dielo, pri príkaznej zmluve nie je dôležitý výsledok obstarania, ale samotné vykonanie činnosti. Riziko, či sa očakávaný výsledok dostaví, znáša príkazca.

Daňové a odvodové povinnosti

Daňové a odvodové povinnosti závisia od charakteru činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy. Ak činnosť spĺňa znaky závislej práce, odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti a príkazca má rovnaké povinnosti ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Ak činnosť nevykazuje znaky závislej práce, príjem sa môže považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov, ktorý je do výšky 500 € oslobodený od dane. Ak činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia, príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Závislá činnosť

Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Na účely zdaňovania príjmu zo závislej činnosti má príkazca rovnaké povinnosti voči daňovému úradu a voči príkazníkovi ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov.

Ostatný príjem

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť bude vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Príkazca takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť

Príjem z podnikania

Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov - príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Osoba musí byť registrovaná na daňovom úrade. Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Zánik príkaznej zmluvy

Povinnosti vyplývajúce z príkaznej zmluvy zanikajú spôsobom, ktorý je všeobecne určený pre jej zánik, t. j. predovšetkým samotným splnením záväzku zo zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia a uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dohodnutá.

Zodpovednosť príkazníka

Podľa § 725 Občianskeho zákonníka je príkazník povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí a je povinný dbať na príkazcove pokyny. Okrem hore uvádzaných peňažných plnení, na ktoré je príkazca povinný, je príkazca zodpovedný príkazníkovi za škodu vzniknutú pri vykonávaní príkazu.

Premlčanie

Práva vyplývajúce z príkaznej zmluvy sa premlčujú po troch rokoch. Táto všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy si mohol príkazca uplatniť svoje právo na vykonanie príkazu u príkazníka po prvý raz.

Príkazná zmluva a cestovné náhrady

Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov patrí poskytovanie cestovných náhrad aj osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

tags: #prikazna #zmluva #vyska #odmeny