
Dôchodkový systém je v mnohých krajinách neustále diskutovanou témou, a Slovensko nie je výnimkou. Zložité ekonomické situácie, inflácia a rastúce životné náklady spôsobujú, že seniori čelia finančným ťažkostiam. V tejto súvislosti sa vynára otázka možného prilepšenia k dôchodku, najmä s ohľadom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a situáciu v susednej Českej republike.
Rozpad Československa mal významný dopad na dôchodkový systém. Július zo Záhoria, ktorý takmer 33 rokov dochádzal za prácou na Moravu, je jedným z mnohých, ktorí na to doplatili. Po rozdelení štátu sa dohodlo aj vyrovnanie dôchodkov, pričom Zmluva o sociálnom zabezpečení určila, že dôchodok bude vyplácať ten nástupnícky štát, v ktorom mal zamestnávateľ sídlo k 31. decembru 1992. To znamenalo, že ak Čechoslovák pracoval v Česku pre slovenskú firmu, dostával slovenský dôchodok, ktorý bol nižší ako český. Česká strana tento rozdiel svojim občanom dorovnávala.
Nádej na zlepšenie situácie pre slovenských dôchodcov priniesol súdny spor českej dôchodkyne Márie Landtovej, ktorá nesúhlasila s výškou svojho slovenského dôchodku a podala žalobu. Spor sa dostal až na Európsky súdny dvor, ktorý rozhodol v jej prospech a v prospech všetkých diskriminovaných penzistov. Súdny dvor rozhodol, že ak Česká republika dorovnáva dôchodky svojim občanom, mala by tak robiť aj občanom ostatných krajín EÚ, ktorí splnili podmienky českého dôchodkového systému.
V súčasnosti Česká správa sociálneho zabezpečenia vypláca mesačne vyrovnávací príspevok približne 4 000 českým občanom, ktorí pred rozpadom federácie pracovali na Slovensku alebo pre slovenský podnik v Česku. Ak slovenský dôchodca spĺňa podmienky a jeho súčasný dôchodok je nižší, ako by dostal podľa českých prepočtov, mal by mu byť dorovnaný.
Česká správa sociálneho zabezpečenia odporúča záujemcom vyčkať na rozhodnutie českého Ministerstva práce a sociálnych vecí a na ďalší postup. Ministerstvo momentálne analyzuje dosahy európskeho rozhodnutia. Táňa Švrčková z českého ministerstva práce uviedla, že hovoriť o dorovnávaní slovenských dôchodkov je predčasné, pretože Európsky súdny dvor sa vyjadril k predbežným otázkam. Peter Bubla z Ministerstva spravodlivosti SR vysvetlil, že výklad Súdneho dvora je záväzný pre všetky vnútroštátne správne a súdne orgány.
Prečítajte si tiež: Vianočný príspevok pre dôchodcov
Najväčšou neznámou je počet slovenských dôchodcov, ktorí by splnili podmienky na prilepšenie. Aby mohli pred rokom 1993 odpracovať v Česku 25 rokov, museli by sa narodiť minimálne pred rokom 1951. Marian Škotka zo Sociálnej poisťovne informoval, že počet starobných dôchodcov vo veku 61 rokov a viac je 881 396. Z tohto počtu by vypadli ľudia s vysokou penziou. Pavel Kantořík z Úradu českého ombudsmana sa vyjadril, že by o dorovnanie mali žiadať len Slováci, ktorí išli do dôchodku po roku 2004, vstupe Česka a Slovenska do Európskej únie. Iní právnici tvrdia, že by to malo platiť len pre Slovákov žijúcich v Česku.
Ak nechcete čakať na analýzu českého ministerstva práce, môžete skúsiť šťastie a poslať Českej správe sociálneho zabezpečenia písomnú žiadosť spolu s dokladom preukazujúcim odpracovaných 25 rokov v Českej republike počas obdobia federácie, doklad o priznaní dôchodku a jeho výške. V prípade kladného rozhodnutia však peniaze môžu prísť až o niekoľko rokov.
Reči sa hovoria, chlieb sa je. Takto nejako vnímajú dôchodcovia aktivity vlády, ktorej už pred časom prisľúbili pomoc v boji s vysokou infláciou. Mesiace plynú, výdavky na energie či potraviny stúpajú, no vládna koalícia sa hrá na vlastnom piesočku s poprepletanými frázami o lepšom zajtrajšku. Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír uviedol, že sa čaká ďalšie zdražovanie a inflácia by sa mala hýbať niekde medzi úrovňami desať až 14 percent. To zároveň znamená aj pokles reálnych miezd a ekonomického rastu.
V tomto roku budú české penzie valorizovať už po štvrtý raz, pričom najnovšie júnové zvýšenie prinesie penzistom prilepšenie si o 8,2 percenta. Január 2022 síce priniesol zvýšenie penzií aj pre 1,4 milióna dôchodcov na Slovensku, avšak len symbolicky, konkrétne o 1,3 percenta mesačne.
Dáta Eurostatu ukazujú, že inflácia vzrástla z februárových 8,3 percenta na marcových deväť a pol. To je šiesta najvyššia hodnota spomedzi 19 krajín, ktoré platia spoločnou menou.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
V porovnaní s Českom je priemerný dôchodok na Slovensku nižší. Valorizácia dosiahla v Česku 33 eur a v júni tam plánujú mimoriadnu valorizáciu dôchodkov o ďalších 42 eur, a tým ešte nekončia. Rátajú aj s treťou a štvrtou valorizáciou v tomto roku. Vláda pomoc seniorom oveľa viac sľubuje, než ju reálne vidia v peňaženkách. Od roku 2022 už seniori nedostanú garantovanú pevnú sumu valorizácie. Doplatili na to práve ľudia s nižšími dôchodkami, pretože vláda zmenila mechanizmus výpočtu dôchodkov.
Na budúci rok vraj čaká slovenských penzistov prudký nárast penzií, a to predbežne podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o 8,3 percenta.
Na prilepšenie k dôchodku si odkladá iba štvrtina Slovákov vo veku nad 50 rokov. Lepšie na tom nie sú ani živnostníci, ktorým hrozí minimálna penzia. Podľa analytika online investičnej platformy Portu Mareka Malinu, dnešní päťdesiatnici by mali odísť do penzie približne v 65 roku života, no iba 26,6 % z nich si odkladá peniaze na dôchodok. Prieskum agentúry Ipsos ukázal, že najviac si odkladajú na prilepšenie k penzii ľudia vo veku 60 až 65 rokov (31,2 %). Na neskoršie prilepšenie si na penzii si odkladá aj takmer 15 % tých, ktorí už na ňu nastúpili. Na Slovensku si na pohreb odkladá takmer 10 % opýtaných, čo je výrazne viac než v Česku. Pri investovaní do akcií je vhodné počítať s investičným horizontom aspoň 10 rokov.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie
tags: #prilepšenie #k #dôchodku #Česko