Prípustná výška zmluvnej pokuty za omeškanie podľa Občianskeho zákonníka

Zmluvná pokuta je častým nástrojom zabezpečenia splnenia povinností v zmluvných vzťahoch. Článok sa zameriava na otázku prípustnej výšky zmluvnej pokuty za omeškanie podľa Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na judikatúru súdov a relevantné ustanovenia.

Charakter zmluvnej pokuty

Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Táto povinnosť vzniká bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.

Náležitosti dohody o zmluvnej pokute

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Môže byť súčasťou hlavného kontraktu alebo predmetom samostatnej dohody uzatvorenej spolu s hlavným kontraktom alebo neskôr po jeho uzatvorení. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť zároveň určitá a zrozumiteľná. V opačnom prípade je písomné dojednanie o zmluvnej pokute neplatné.

Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty

Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa strany dohodnú na zmluvnej pokute, ktorá sa určí výpočtom, ale základ, z ktorého sa má zmluvná pokuta vypočítať sa nedá identifikovať (napríklad presná výška kúpnej ceny alebo suma splátky, z ktorej sa vypočítava), takáto dohoda o zmluvnej pokute je nejasná a neurčitá vzhľadom na neurčitosť základu, z ktorého sa vypočítava. V zmluvách sa často objavuje dojednanie, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti podľa zmluvy. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty nie je zrejmé, ktorú konkrétnu povinnosť má zabezpečiť, preto súdy vyhodnocujú takúto dohodu ako neplatnú pre jej neurčitosť. Ak sa strany dohodnú na zmluvnej pokute pre prípad hrubého porušenia povinnosti, je potrebné, aby zmluvné strany zároveň určili, čo sa rozumie pod takýmto porušením. V opačnom prípade dohoda nemusí spĺňať podmienku určenia zabezpečovanej povinnosti a súd ju môže posúdiť ako neplatnú.

Primeranosť zmluvnej pokuty

Výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od dohody strán. Nesmie však odporovať dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať individuálne, od prípadu k prípadu. Výška zmluvnej pokuty by mala byť primeraná a motivovať dlžníka k splneniu zmluvnej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Neprípustnosť žaloby na obnovu konania

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.

Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie (napr. 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome). Naopak, záver o neprimeranosti zmluvnej pokuty súd vyslovil v prípade dohodnutom vo výške 3 319 EUR k hodnote zabezpečovanej povinnosti 99,58 EUR. Súd môže neprimerane vysokú pokutu na návrh dlžníka znížiť, nemôže ju však odpustiť. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a jej prípadnej úprave by sa súd mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovaného záväzku, ale aj na iné skutočnosti (napr. majetkové pomery dlžníka, jeho postoj k plneniu povinnosti a pod.).

Moderačné právo súdu

Moderačné právo súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Len pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania môže súd za použitia moderačného práva podľa § 301 Obch. zák. Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa § 301 Obch. zák. Pri posudzovaní súladu výšky dojednaných úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute.

Súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu

Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).

Nemožnosť využiť moderačné právo pri určení zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku

Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.

Prečítajte si tiež: Všetko o ústavnej sťažnosti a dovolaní

Primeranosť zmluvnej pokuty v sadzbe 0,1% denne

Zmluvná pokuta v sadzbe 0, 1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Judikát Ústavného súdu Českej republiky

Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal prípadom, kde sa vedľajší účastník ako žalobca domáhal zaplatenia sumy 25.000 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 1 % denne od 02.05.2009 až do zaplatenia. Sťažovateľ tvrdil, že úrok z omeškania vo výške 1 % denne, čo predstavuje 365 % ročne je úžernícky, v rozpore s dobrými mravmi ako aj ústavou. Ústavný súd uviedol, že pri dojednaní úrokov z omeškania platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá je však modifikovaná účelom a zmyslom sankčného a motivačného mechanizmu inštitútu úroku z omeškania. Využitie úrokov z omeškania je totiž možné, avšak ich výška nesmie byť bezbrehá. Vo viacerých nálezoch Ústavného súdu bolo konštatované, že úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne nie je adekvátny. Z toho je možné usúdiť, že existuje maximálne ústavne prípustná výška úrokov z omeškania. Ústavný súd zrhnul, že zásadnou vadou exekučného titulu je také priznanie úrokov z omeškania v neprimeranej výške, ktorá nie je v súlade s ústavným poriadkom. Vtedy je nutné, aby všeobecné súdy poskytli povinnému ako aj jeho majetku ochranu tak, že výkon rozhodnutia v časti týkajúcej sa neprimeranej výške úrokov z omeškania zastavia podľa § 268 ods. 1 písm. h) v spojení s § 268 ods.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutie Sociálnej poisťovne

tags: #pripustná #výška #zmluvnej #pokuty #za #omeškanie