
Rozvod je jednou z najťažších a najemotívnejších situácií v živote. Je to právny proces, ktorý ukončuje manželstvo za života oboch manželov. Na Slovensku je jediný právny inštitút, ktorý má obdobné právne účinky ako rozvod, pričom na zrušenie manželstva nie je právny nárok. Súd nemá povinnosť manželov rozviesť a rozvodom sa vstupuje do neznámeho právneho teritória, ktoré môže byť zmätené právnymi pojmami a postupmi. Tento článok poskytuje komplexný a zrozumiteľný výklad všetkého, čo rozvod na Slovensku zahŕňa, vrátane kritérií, právnych postupov a starostlivosti o deti.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh jedného z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. K rozvratu v manželstve dochádza predovšetkým, keď sa manžel alebo manželia neriadia manželskými povinnosťami uvedenými v § 18 a § 19 Zákona o rodine. Medzi tieto povinnosti patrí, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Návrh na rozvod manželstva sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Dôležité je, že návrh sa na súd podáva v troch vyhotoveniach: jedno pre súd, jedno pre druhého manžela (odporcu) a ak sa rozvod týka maloletých detí, jedno pre kolízneho opatrovníka.
Návrh na rozvod manželstva musí obsahovať nasledovné údaje:
Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Napríklad: sobášny list manželov, rodné listy detí, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Súdna príslušnosť a platobný rozkaz
Súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva je 100 €. V prípade elektronického podania návrhu je poplatok znížený na polovicu.
Platne v zmysle právnych predpisov môže rozviesť manželstvo len súd. Dĺžka trvania rozvodového konania závisí od viacerých okolností, pričom najdôležitejším aspektom zostáva prístup manželov, či s rozvodom súhlasia obaja, či sa dokážu dohodnúť o starostlivosti o neplnoleté deti a o výživnom. V prípade, že sa manželia dohodnú na všetkých podstatných otázkach súvisiacich s rozvodom bez pomoci tretej strany, jediný náklad predstavuje príprava návrhu na rozvod advokátom, prípadne právne zastúpenie na pojednávaní, kde bude manželstvo rozvedené.
Avšak existujú aj alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako je napríklad mediácia. Mediátor ako nestranná tretia osoba môže pomôcť rozvádzajúcim sa manželom pozrieť sa na vec z inej perspektívy a v ideálnom prípade dosiahnuť dohodu o všetkých sporných otázkach.
V rámci manželstva sa majetok nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), do ktorého sa zaradia aj dlhy, ktoré vzniknú manželom po uzatvorení manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Následne sa buď vykoná jeho vyporiadanie dohodou alebo rozhodnutím súdu. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu.
Prečítajte si tiež: Náhrada Nemajetkovej Ujmy: Prehľad
Pri rozvode manželstva sa upraví aj vyživovacia povinnosť rodiča, ktorému deti alebo dieťa neboli zverené do výlučnej osobnej starostlivosti. Čo sa týka rozvedeného manžela, ktorý nemá vlastný príjem, existuje aj príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozvedený manžel môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to za predpokladu, že nie je schopný sám sa živiť. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Súd prihliadne aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom platí, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zákon časovo ohraničuje priznanie tohto príspevku najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby.
S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z manželstva na čas po rozvode. Rozhodnutím o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ak sa rodičia o úprave styku s maloletým nedohodli. Súd určí, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovi, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí výšku, ktorou bude prispievať na výživu maloletého, spôsob platenia výživného, prípadne schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd tiež upraví styk dieťaťa s rodičom, prípadne môže styk s dieťaťom obmedziť alebo ho zakázať, ak sú na to dôvody.
Pri rozhodovaní o starostlivosti o deti a o výživnom sa sleduje v prvom rade najlepší záujem dieťaťa, ale taktiež aj možnosti rodičov. Každý sudca preferuje, aby sa rodičia ohľadne starostlivosti o dieťa primárne dohodli, keďže svoje dieťa najlepšie poznajú a vedia mu nastaviť režim, ktorý bude preň vhodný. Výživné by malo odzrkadľovať jednak náklady na dieťa, ako aj životnú úroveň rodiča, ktorý ho platí, keďže dieťa má v zmysle zákona o rodine právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Výška výživného sa určuje spravidla v závislosti od oprávnených nákladov maloletého dieťaťa (bývanie, strava, oblečenie, lieky, vitamíny, škola, školské potreby, krúžky, záľuby, kozmetika a podobne) a možností, resp. príjmu rodiča, ktorému sa vyživovacia povinnosť určuje a v neposlednom rade od formy starostlivosti o dieťa.
Dňa 1. júna 2010 vstúpila do účinnosti novela zákona o rodine, ktorá zaviedla inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá starostlivosť znamená, že maloleté dieťa sa raz zverí jednému a raz druhému rodičovi na opakovane presne vymedzené časové obdobie. Cieľom tejto formy starostlivosti je zachovať režim starania sa o dieťa spred rozvodu manželstva. Táto forma starostlivosti umožňuje vyhnúť sa zvereniu dieťaťa len do starostlivosti jedného rodiča, prípadne striktnému vymedzeniu dní a času, kedy sa druhý rodič môže s dieťaťom stretávať. Je však vhodná len pre rodičov, ktorí spolu bez väčších problémov komunikujú a vedia sa dohodnúť.
Ak máte záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, môžete to navrhnúť v návrhu na rozvod. V návrhu na striedavú osobnú starostlivosť je potrebné špecifikovať:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Zmenu návrhu na striedavú starostlivosť môžete urobiť aj na pojednávaní, avšak je lepšie tak učiniť písomne a aspoň týždeň pred pojednávaním, aby sa k tomu mohla vyjadriť aj druhá strana.
Ak sa potreby maloletého dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, Zákon o rodine takúto situáciu predpokladá a umožňuje zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, prípadne rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, resp. návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžete podať aj sami, a to na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko. V návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa a zdôvodnite záujem maloletého dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania maloletého dieťaťa a je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je napr. životná úroveň rodičov rozdielna.
Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Rozvod je zásadná zmena, ktorá zasiahne celú rodinu, tak rozvádzajúcich sa manželov, ako aj deti. Je preto veľmi dôležité snažiť sa negatívne dôsledky rozvodového konania eliminovať, a to v predstihu. Ak zlyhali všetky možnosti na zachovanie manželstva (rozhovory, terapia, spoločne strávený čas), odporúča sa postaviť sa tejto novej situácii čelom, zdôveriť sa priateľom, nájsť si rozptýlenie, absolvovať terapiu a najmä, ak je to len trochu možné, snažiť sa dosiahnuť dohodu s bývalým manželom/manželkou.
Najväčšou chybou určite je zaťahovať do rozvodu v neprimeranej miere deti, vystavovať ich rodičovským konfliktom, posielať si po nich správy a pod. Zásadnou chybou je aj neschopnosť urobiť vhodný kompromis a dosiahnuť dohodu, samozrejme, za primeraných podmienok, len v snahe sťažiť to bývalému partnerovi, ktorý možno navonok rozchod zapríčinil. Rovnako je chybou aj nevyhľadať pomoc, ako to človek potrebuje, či len za účelom, aby bol vypočutý, ale aby mu aj niekto s nadhľadom mohol načrtnúť aj inú perspektívu.
Odporúča sa obrátiť najmä na psychológa, terapeuta, mediátora, ktorí majú s týmto procesom skúsenosti, a to skôr ako na advokáta. Zámerom každého by malo byť dôstojne a s čo najmenšími následkami túto situáciu zvládnuť, prinajlepšom dohodou s druhým manželom, nie „vyhrať“. V rodinnom spore, resp. rozvodovom konaní nikto nevyhráva a častokrát sa stane, že práve naopak sú porazenými všetci, najmä deti.
tags: #príslušnosť #súdu #rozvod #kritéria