
Rozvod predstavuje náročné obdobie plné právnych a emocionálnych výziev. Podľa mnohých psychológov ide o jednu z najtraumatizujúcejších udalostí v živote. Aby sa minimalizoval stres a emócie, je dôležité, aby rozvod prebehol čo najplynulejšie. Tento článok sa zameriava na problematiku výživného na manžela počas rozvodového konania, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a praktické aspekty.
Právna úprava rozvodu a výživného je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Procesný postup v konaní o rozvode manželstva upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Konanie o rozvod manželstva sa začína na návrh jedného z manželov. Základným krokom je podanie návrhu na rozvod manželstva na miestne príslušný súd. Miestna príslušnosť súdu sa určuje podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku. Príslušný je súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v jeho obvode má bydlisko aspoň jeden z nich. Ak túto podmienku nemožno splniť, príslušný je všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak ani takto nie je možné určiť príslušnosť, rozhoduje všeobecný súd navrhovateľa.
Správne vypracovaný návrh musí obsahovať:
V prípade manželstva s maloletým dieťaťom musí súd v rámci svojho rozhodnutia o rozvode manželstva z úradnej povinnosti upraviť súčasne aj výkon rodičovských práv a povinností manželov ako rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Súdna príslušnosť a platobný rozkaz
Podľa § 71 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto povinnosť vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho rozvodu. Účelom tohto nároku je zabezpečiť, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, a tým sa znižuje životná úroveň druhého manžela, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela.
Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej - matematickej rovnosti medzi manželmi. Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželov. Súd tak posudzuje nielen majetkové pomery, ale aj napr. starostlivosť o domácnosť.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva, keďže ide o vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi (§ 72 Zákona o rodine). Účelom prípadnej výživy po rozvode však v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov. Účelom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť.
Výška tohto príspevku tak bude vždy obmedzená jej primeranosťou, čo znamená, že výživné bude slúžiť na pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov na domácnosť o osobu. Výživné tak nemá slúžiť na udržovanie životnej úrovne tohto rozvedeného manžela. Na výšku výživného majú vplyv aj dôvody, pre ktoré bolo manželstvo rozvedené.
Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.
Prečítajte si tiež: Náhrada Nemajetkovej Ujmy: Prehľad
V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde. Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky.
Ešte predtým, ako podáte návrh na súd, odporúčame sa pokúsiť s manželom, resp. rozvedeným manželom, dohodnúť na výške výživného a jeho splatnosti. Dohodou môžete predísť zvýšeným výdavkom v súvislosti s vymáhaním tohto nároku ako aj časovým prieťahom. V takomto prípade odporúčame, aby dohoda mala písomnú formu.
Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch oboch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Dĺžka rozvodového procesu je ovplyvnená mnohými faktormi, ako je zaťaženosť súdu, zložitosť prípadu a prípadná PN sudcu alebo pandémia. Súd nemá na úkony presne predpísané lehoty.
Dôležitým aspektom je, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sa nerieši ani nevyporiadava súčasne s rozvodovým konaním. V prípade sporov o delenie majetku platí, že ak manželia nesúhlasia s delením na polovicu, súd ich k tomu môže prinútiť v konaní o vyporiadaní BSM. Súd pritom prihliada aj na to, komu budú zverené maloleté deti, pričom tento rodič má väčšiu šancu získať aj dom.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku