
Tento článok sa zameriava na problematiku miestnej príslušnosti súdu v konaniach o výživnom, a to najmä s ohľadom na zmeny, ktoré priniesli nové procesné kódexy (Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok) s účinnosťou od 1. júla 2016. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o pravidlách určovania príslušného súdu, možnostiach uplatnenia námietky miestnej nepríslušnosti a ďalších relevantných aspektoch tejto problematiky.
Miestna príslušnosť súdu je kľúčový procesný aspekt, ktorý určuje, ktorý konkrétny súd je oprávnený prejednať a rozhodnúť danú vec. Vo veciach výživného, najmä po účinnosti nových procesných kódexov, môže byť určenie miestnej príslušnosti zložitejšie, a preto je dôležité poznať pravidlá, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú.
V konaniach o výživnom plnoletých osôb (pri určení výživného i pri zrušení výživného) sa miestna príslušnosť okresného súdu určuje podľa § 154 CMP v spojení s § 14 CSP. To znamená, že príslušným je okresný súd určený podľa všeobecného súdu navrhovateľa. Všeobecný súd fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
Príklad: Ak plnoleté dieťa, ktoré žiada výživné, má trvalý pobyt v Bratislave 3, návrh na určenie výživného by mal podať na Okresnom súde Bratislava III. Ak rodič, ktorý platí výživné, má trvalý pobyt v Bratislave 1 a chce podať návrh na zrušenie výživného, mal by ho podať na Okresnom súde Bratislava I.
V prípade konania o vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu je miestna príslušnosť upravená v ust. § 112 ods. V tomto prípade však platí určitá výnimka, a síce, že v prípade, ak sa už konanie o úprave práv a povinností viedlo pred súdom, tak zostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu, ktorý rozhodoval v poslednom konaní. Rozhodujúci je reálny pobyt dieťaťa. Ak nie ste manželia, potom bude príslušný súd podľa bydliska dieťaťa, nie jeho trvalého pobytu. Bydlisko je niečo iné ako trvalý pobyt. Ide o reálne miesto, kde dieťa býva.
Prečítajte si tiež: Postup v návrhu na výživné pred rozvodom
Ak máte pochybnosti o tom, či vo Vašej právnej veci koná miestne príslušný súd, môžete podľa § 41 CSP uplatniť námietku miestnej príslušnosti. Túto námietku však musíte vzniesť už pri prvom procesnom úkone, tzn. Ak chcete vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti, musíte tak spraviť vo Vašom prvom úkone voči súdu (t.j. vo vyjadrení k návrhu na zrušenie výživného).
Dôležité: Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne.
Ak súd postupom podľa § 40 a 41 CSP zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.
Vyjadrenie k návrhu na zrušenie výživného na plnoletú osobu spolu s námietkou miestnej nepríslušnosti (ak ju rozhodnete vzniesť) je potrebné zaslať súdu, ktorý vedie konanie.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP), na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých. Ak sa dieťa presťahovalo do iného obvodu, môže to mať vplyv na miestnu príslušnosť súdu.
Prečítajte si tiež: Manželské výživné
Zákon pripúšťa zmenu miestnej príslušnosti na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Dôvody na zmenu miestnej príslušnosti súdu podľa § 111 písm. l) až n) nie sú dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu.
Podľa ust. § 39 ods. môže účastník konania navrhnúť, aby príslušný súd prikázal vec inému súdu, ak je to v záujme hospodárnosti konania alebo z iných závažných dôvodov. Za dôvod vhodnosti by však súd podľa komentovanej právnickej literatúry nemal považovať zdravotný stav, vek alebo vzdialenosť bydliska od sídla miesta príslušnosti súdu, nakoľko tieto nemajú charakter takých výnimočných skutočností, aby bolo možné návrhu na prikázanie sporu inému súdu bez ďalšieho dokazovania a ďalších argumentov vyhovieť. V návrhu vám však odporúčam priložiť aj dôkazy, ktoré budú preukzovať váš nepriaznivý zdravotný stav, vašu finančnú situáciu alebo pod. Súd je povinný takýto návrh vyhodnotiť komplexne a prihliadnuť na individuálne okolnosti daného prípadu.
Okrem výživného na deti upravuje Zákon o rodine aj vyživovaciu povinnosť medzi manželmi (§71) a príspevok na výživu rozvedeného manžela (§72).
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho rozvodu. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, môže sa ktorýkoľvek z manželov domáhať na súde určenia výživného na manžela. Súd určuje výšku výživného na manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné uplatniť najskôr po rozvode manželstva. Účelom prípadnej výživy po rozvode však v žiadnom prípade nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov. Účelom je len zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý nie je schopný sa sám živiť. Trvanie tejto vyživovacej povinnosti je časovo obmedzené na dobu najdlhšie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu je možné po jej uplynutí na návrh predĺžiť v ďalšom súdnom konaní, avšak jedine ak ide o rozvedeného manžela, ktorý nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú starostlivosť.
Prečítajte si tiež: Ako podať návrh
V prípade oboch vyššie uvedených vyživovacích povinností súd rozhoduje len na základe podaného návrhu na súde a prípadné výživné určuje najskôr odo dňa tohto podania na súde. Nie je možné riešiť tieto dva nároky v jednom súdnom konaní, pretože ide o samostatné nároky. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko manžel, resp. rozvedený manžel, proti ktorému návrh smeruje.
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým. Tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca. Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.
tags: #prislusnost #sudu #vyzivne