Príslušnosť Súdu v Zmenkovom Právnom Konaní

Úvod

Zmenka predstavuje dôležitý nástroj v obchodnom styku, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia záväzkov. V prípade, že dôjde k sporu ohľadom zmenky, je kľúčové určiť, ktorý súd je príslušný na jeho prejednanie. Tento článok sa zameriava na problematiku príslušnosti súdu v zmenkovom konaní, a to z hľadiska vecnej, miestnej a kauzálnej príslušnosti, ako aj na zmeny, ktoré priniesla posledná novela Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

Zmenka ako Obchodovateľný Cenný Papier

Zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorý v sebe zahŕňa záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu, ktorá je na zmenke uvedená. Základom zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa nazýva príčinným (kauzálnym) vzťahom. Napriek tomu je pohľadávka vyplývajúca zo zmenky nezávislá od tohto vzťahu, čo znamená, že zmenka má abstraktný charakter.

Abstraktný charakter zmenky je v súdnom konaní relevantný dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Zmenka musí mať písomnú formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkovom a šekovom. Rozoznávame rôzne delenia zmeniek, najčastejšie sa však delia na vlastné a cudzie. Rozdiel medzi nimi spočíva v počte vystupujúcich osôb: pri vlastnej zmenke vystupujú dve osoby (vystaviteľ-dlžník a príjemca-veriteľ).

Vecná Príslušnosť Súdu

Vecná príslušnosť súdu je daná ustanovením § 9 ods. 1 OSP. V zjednodušenom ponímaní je na konanie vo veciach zmeniek príslušný okresný súd v sídle krajského súdu, podľa miesta bydliska odporcu. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu musí obsahovať všeobecné náležitosti, skutkový stav (dátum, miesto a osobu, ktorá zmenku vystavila, zročnosť zmenky a jej ďalšie kľúčové náležitosti) a petit, teda to, čo veriteľ od dlžníka požaduje. Okrem samotnej zmenkovej sumy môže veriteľ požadovať aj úrok (fixne stanovený na 6% zo zmenkovej sumy) a zmenkovú odmenu (vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy).

Miestna Príslušnosť Súdu

Ustanovenia o miestnej príslušnosti určujú, ktorý zo súdov prvého stupňa je príslušný vec prejednať. Ako všeobecná zásada platí, že týmto súdom je všeobecný súd odporcu. Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Súdna príslušnosť a platobný rozkaz

Okrem všeobecnej miestnej príslušnosti existuje aj príslušnosť daná na výber, kedy je možné začať konanie aj na inom súde, ak je to účelnejšie. Ak odporca nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko. Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.

Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 OSP, teda len či nejde o prípady výlučnej miestnej príslušnosti. Ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 OSP, teda či sú splnené podmienky určenia príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu resp. príslušnosti danej na výber. Ak súd zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu.

Kauzálna Príslušnosť Súdu

Civilný sporový poriadok (CSP) výslovne definuje aj tzv. kauzálnu príslušnosť, ktorá predstavuje príslušnosť súdov podľa druhu prejednávanej veci. Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov sú príslušné:

• Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave
• Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach
• Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici
• Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre
• Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove
• Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne
• Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave
• Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline

Ustanovenie § 22 CSP je koncipované pomerne široko, bez limitujúcich podmienok vzťahujúcich sa napr. k druhu uplatnenej žaloby, stranám sporu, miestu vystavenia zmenky a podobne. Na to, aby bola daná kauzálna príslušnosť súdu v zmysle § 22 CSP, postačuje, že ide o konanie v spore týkajúcom sa zmenky, šeku alebo iného cenného papiera.

Zmenkový Platobný Rozkaz

Podľa § 175 ods. 1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie. V prípade, ak odporca nepodá včas námietky, alebo ich podá a neskôr vezme späť, nadobudne zmenkový platobný rozkaz právoplatnosť.

Prečítajte si tiež: Náhrada Nemajetkovej Ujmy: Prehľad

Novela OSP a Ochrana Spotrebiteľa

Posledná novela OSP uskutočnená zákonom č. 438/2015 Z. z. priniesla zmeny, ktorých cieľom je zvýšenie ochrany spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi. Navrhovaná právna úprava má zamedziť zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru.

Novela vypustila úpravu zmenkového a šekového rozkazu z OSP od 1. januára 2016. Ustanovenie § 79 OSP upravuje povinnosť žalobcu v osobitných prípadoch opísať ďalšie rozhodujúce skutočnosti a pripojiť dôkazy, ak ide o uplatňovania nárokov zo zmenky. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu žalovanému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, keďže podľa osobitných predpisov je súd povinný prihliadať napr. na neprijateľné zmluvné podmienky z úradnej povinnosti.

Novelou prešlo aj ust. § 114 OSP, kde do odseku 2 bola vložená veta, podľa ktorej, ak ide o vec týkajúca sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania námietok podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon, a to konkrétne ust. 5.

Konflikt Právomoci Súdu a Rozhodcovského Súdu

Civilný sporový poriadok rieši konflikt právomoci súdu a rozhodcovského súdu takmer identicky ako Občiansky súdny poriadok. Námietka neprávomocnosti všeobecného súdu musí byť uplatnená najneskôr pri prvom úkone, inak sa na ňu neprihliada. Pri dôvodnej námietke súd konanie zastaví a od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania plynie 30-dňová lehota na podanie žaloby na rozhodcovský súd so zachovaním právnych účinkov pôvodnej žaloby. Aj pri uplatnenej námietke je ponechaná možnosť vyhlásením strán, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, zachovať právomoc všeobecného súdu.

Výrazne sa nemenia ani podmienky skúmania právomoci (zastavenie konania pri neprávomocnosti, postúpenie sporu inému právomocnému orgánu). Zriaďuje sa kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR, ktorý bude rozhodovať spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

tags: #príslušnosť #súdu #zmenka