Príslušný súd pri rozvode manželstva v zmysle Civilného sporového poriadku

Rozvod manželstva patrí medzi najtraumatickejšie udalosti v živote človeka. Ak už k nemu dôjde, je dôležité, aby prebehol čo najhladšie a bez zbytočných emócií a stresu. Platne uzavreté manželstvo môže rozviesť iba súd, a to za splnenia podmienok na rozvod. Právna úprava rozvodu a výživného je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Procesný postup v konaní o rozvode manželstva upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

Konanie o rozvod manželstva je zaradené medzi nesporové konania, pretože sa v ňom rozhoduje o osobitných vzťahoch, na ochrane ktorých je spoločenský a verejný záujem. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o problematike príslušnosti súdu v konaní o rozvod manželstva podľa aktuálnej právnej úpravy.

Legislatívny rámec konania o rozvod manželstva

Právna úprava rozvodu manželstva bola doposiaľ upravená v OSP a zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine. OSP však upravoval konanie o rozvod manželstva len všeobecne. Po novom je predmetné konanie explicitne upravené v druhom diele prvej hlavy osobitnej časti CMP (§ 92 - § 100 CMP). Súdy majú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie.

Konanie o rozvod manželstva sa riadi predovšetkým týmito právnymi predpismi:

• Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
• Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

Nové zákony, ktoré nahradili dovtedy platný procesný kódex č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, sa dotkli aj konania o rozvod manželstva. Pri príprave návrhu na rozvod manželstva je nevyhnutné pracovať aj s ďalšími právnymi predpismi, a to najmä zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“) a zákonom č. 36/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok osobitne nerieši vecnú príslušnosť súdov, a tak sa aplikuje v zmysle zásady vzťahu oboch právnych predpisov toto ustanovenie aj na mimosporové konania.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca rozvodovým súdom

Vecná príslušnosť súdu

Otázka vecnej príslušnosti je upravená v Civilnom sporovom poriadku, ktorý má povahu všeobecného predpisu - lex generalis - vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku. Tento vzťah je vyjadrený v ustanovení § 1 ods. V súlade s ustanovením § 12 Civilného sporového poriadku je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd. Civilný mimosporový poriadok osobitne nerieši vecnú príslušnosť súdov, a tak sa aplikuje v zmysle zásady vzťahu oboch právnych predpisov toto ustanovenie aj na mimosporové konania. Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd.

Miestna príslušnosť súdu

Miestna príslušnosť súdu pre konanie o rozvod manželstva je upravená v ustanovení § 92 Civilného mimosporového poriadku, kedy: „Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal.“ Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa uvedeného zákona je na konanie o rozvod manželstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa konania.

K významu pojmu bydlisko sa vyjadruje aj dôvodová správa k Civilnému mimosporovému poriadku: „Predkladateľ v celom Civilnom mimosporovom poriadku preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. V mimosporovom konaní súd ex offo (bez návrhu) skúma všetky príslušnosti súdu.

Podľa § 14 CSP je všeobecným súdom fyzickej osoby ten, v ktorého obvode má táto osoba adresu trvalého pobytu. Pokiaľ nemožno zistiť všeobecný súd takýmto spôsobom, postupujeme podľa § 16 CSP.

Prečítajte si tiež: Ochrana Spotrebiteľa

Príklady určenia miestnej príslušnosti

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov určenia miestnej príslušnosti súdu:

• Príklad 1: Manželia mali posledné spoločné bydlisko v Bratislave v Starom meste. Manželka po odlúčení zostala bývať v mieste posledného spoločného bydliska. Návrh na rozvod sa podáva na Okresný súd Bratislava I.
• Príklad 2: Manželia mali posledné spoločné bydlisko v Martine. Obaja sa odsťahovali. Manžel má trvalý pobyt v Žiline a manželka v Banskej Bystrici. Návrh na rozvod podáva manželka. Miestne príslušný je Okresný súd Žilina (všeobecný súd manžela, ktorý návrh nepodal).
• Príklad 3: Manželia žijú oddelene už niekoľko rokov. Posledné spoločné bydlisko mali v Poprade. Ani jeden z manželov už v Poprade nebýva. Manžel má trvalý pobyt v Prešove a manželka v Košiciach. Návrh podáva manžel. Miestne príslušný je Okresný súd Košice I. (všeobecný súd navrhovateľa).

Špecifické situácie

V praxi môžu nastať aj situácie, kedy je určenie miestnej príslušnosti komplikovanejšie. Napríklad, ak manželia žijú v zahraničí alebo ak sa často sťahujú. V takýchto prípadoch je vhodné poradiť sa s advokátom, ktorý vám pomôže určiť správny súd.

Konanie o rozvod manželstva

Konanie o rozvod manželstva sa podľa § 93 CMP začína výlučne na návrh jedného z manželov. To znamená, že nikto iný nie je aktívne legitimovaným subjektom na to, aby návrh na rozvod manželstva podal. Účastníkmi konania sú obaja manželia.

Návrh na rozvod manželstva

Základným krokom je preto podanie návrhu na rozvod manželstva na miestne príslušný súd. Návrh na začatie konania o rozvod manželstva má svoje špecifiká, čo však nevylučuje, že musí obsahovať aj všeobecné náležitosti podania. Tie nám upravuje § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Návrh by mal byť označený ako „návrh na rozvod manželstva“, ale aj v prípade nesprávneho označenia súd návrh prijme, keďže v zmysle § 124 ods. 1 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu.

Správne vypracovaný návrh obsahuje označenie súdu, na ktorý návrh smeruje, identifikačné údaje manželov, popis priebehu vzťahu manželov, dôvody jeho rozpadu, ako aj žalobný návrh, na základe ktorého navrhovateľ žiada manželstvo rozviesť.

Prečítajte si tiež: Rozvod manželstva v zahraničí: Kde podať žiadosť?

Náležitosti návrhu

Návrh musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP, ako i osobitné náležitosti podľa ust.

• Označenie účastníkov (menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia), ich zástupcov, ak ich majú (napr.
• Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Pri tomto bode je potrebné v prvom rade uviesť, kedy a kde bolo uzavreté manželstvo a či majú manželia deti. Ďalej je podstatné zamerať sa na kvalifikovaný rozvrat manželstva, teda opísať, prečo neplní stanovený účel, či spolu manželia žijú (aj intímne), vychovávajú deti, a hospodária.
• Označenie, čoho sa navrhovateľ domáha, sa nazýva petit. Navrhovateľ môže na záver uviesť vetu, ktorou vysloví, že navrhuje, aby súd manželstvo rozviedol.

Návrh je možné urobiť podľa § 125 CSP písomne, a to listinne alebo elektronicky. Elektronické podanie musí byť autorizované, a pokiaľ tomu tak nie je, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe do 10 dní, inak sa na neho neprihliada. Pokiaľ je podanie robené v listinnej podobe, musí ho navrhovateľ predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Prílohy návrhu

Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva (najmä pôjde kópiu sobášneho listu, rodných listov maloletých detí).

Súdny poplatok

Pokiaľ nie je navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku, návrh na rozvod podlieha poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok je určená Položkou 7 Sadzobníka súdnych poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Zb. za rozvod manželstva je 66 Eur (príp. 33 Eur pri elektronickom podaní). Pri nekonfliktnom rozvode sa môžu pri tomto poplatku zastaviť.

Priebeh konania

Po podaní návrhu súd doručí návrh druhému manželovi, aby sa k návrhu vyjadril. Ak návrh nemá nedostatky, súd navrhovateľa na opravu vyzve. Uskutočnenie pojednávania. V prípade správne vedeného konania môže súd rozhodnúť už na prvom pojednávaní. Ak však nerozhodne na prvom pojednávaní, neznamená to automaticky, že konanie nebolo vedené správne. Obzvlášť v prípade potreby rozhodovania aj o maloletých deťoch je pomerne obvyklé, že súd bude považovať za potrebné aj druhé pojednávanie. V zmysle zákona súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

Zo skúsenosti môžeme uviesť, že súd vyžaduje na pojednávaní osobnú účasť účastníkov rozvodového konania. Je tomu tak preto, aby riadne vyšetril okolnosti prípadu a zabezpečil prípadne aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Zastavenie konania

Ak si to navrhovateľ s rozvodom po podaní návrhu rozmyslel, môže svoj návrh na rozvod manželstva vziať späť. Súhlas druhého manžela nie je potrebný v prípade, ak mu súd návrh na rozvod manželstva ešte nedoručil. V takomto prípade súd konanie o rozvod manželstva zastaví. Súd konanie o rozvod manželstva zastaví aj v prípade, ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Účastníci konania o rozvod manželstva môžu tiež navrhnúť, aby súd konanie prerušil. Súd v danom prípade pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov.

Nová právna úprava pamätá aj na situácie, keď jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť. Keďže primárnou objektívnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik manželstva je v takom prípade smrť, úprava rieši procesný postup, ktorý uvedené reflektuje. Súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania).

Rozhodnutie súdu

Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Sme toho názoru, že novou procesnou úpravou je takáto možnosť v rámci konania o rozvod manželstva vylúčená, tj.

Pri rozhodovaní o rozvode manželstva musí súd skúmať narušenie vzťahov manželov. Ak jeden z manželov s rozvodom nesúhlasí a argumentuje snahou o záchranu manželstva alebo pri snahe o zmierlivú odluku, súd sa týmito argumentmi bude musieť v konaní vysporiadať.

Trovy konania

Definícia trov konania bola zmenená. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Keďže táto náhrada bude prichádzať do úvahy len zriedkavo, je potrebné v danej súvislosti podať návrh. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pri konaniach o rozvod manželstva s maloletými deťmi bývajú spravidla zaťaženejšie na otázkach súvisiacich s maloletými deťmi. Ak je potrebné vypracovať znalecký posudok, náklady sa zvyšujú o ďalšie stovky, až tisícky eur. V zásade platí, že každý z manželov hradí odmenu svojho advokáta. Vzhľadom na individuálne okolnosti ale súd môže rozhodnúť odlišne.

Odvolanie

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

V prípade manželstva s maloletým dieťaťom musí súd v rámci svojho rozhodnutia o rozvode manželstva z úradnej povinnosti upraviť súčasne aj výkon rodičovských práv a povinností manželov ako rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. S konaním o rozvode je vždy spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a o výživnom na maloleté deti.

V tejto súvislosti hovoríme najmä o tom, komu deti budú zverené do osobnej starostlivosti (výlučná starostlivosť jedného z rodičov, spoločná starostlivosť alebo striedavá starostlivosť), ako sa bude druhý rodič s deťmi stýkať, kto bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pod rodičovskými právami a povinnosťami rozumieme aj ďalšie oblasti, ako výchova, vzájomná informovanosť, a iné veci, ktoré zákon o rodine priamo nedefinuje a ktoré sú s rodičovstvom späté.

Rodičia majú právo o týchto oblastiach sa vzájomne dohodnúť, pričom súd túto dohodu rodičov bude skúmať, či neodporuje zákonu a či je v najlepšom záujme detí. Ak sa rodičia nedohodnú, súd o týchto veciach autoritatívne rozhodne. Forma takejto dohody nie je daná. Rodičovskú dohodu môžu rodičia uzavrieť vo svojej réžii alebo s využitím služieb odborníkov (dohoda dojednaná advokátmi alebo dohoda, ktoré je výsledkom mediačného konania). Dohoda rodičov môže byť taktiež ústna, pričom na pojednávaní súd túto dohodu zaznamená a vyhlási vo forme rozsudku.

Keďže pri konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výške výživného na maloleté deti môže dôjsť ku kolízií záujmov rodičov a detí, je nevyhnutné pre tieto konania maloletým deťom ustanoviť kolízneho opatrovníka. Spravidla je za kolízneho opatrovníka ustanovený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Alternatívne riešenia sporov

Vzhľadom na psychickú náročnosť rozvodového konania sa odporúča využiť alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako je mediácia.

Mediácia

Mediátor má pri rozvode funkciu zmierovateľa. Nie je jeho úlohou manželstvo zachraňovať. Základnou úlohou mediátora je vytvárať vhodné podmienky na komunikáciu manželov a na zmierlivé riešenie, ktoré bude zohľadňovať ich záujmy. Zároveň musí rešpektovať názory manželov. Mediátor vo svojej pozícii musí byť nezávislý a nestranný a svoju činnosť musí vykonávať osobne, čestne, svedomito, dôsledne, s odbornou starostlivosťou. Nevynímajúc povinnosť mediátora dbať na účelnosť a hospodárnosť výkonu mediácie.

Konanie pred mediátorom je možné tak v štádiu pred podaním návrhu na rozvod, ako aj v čase prebiehajúceho súdneho konania. Súd má v určitých prípadoch dokonca právo vyzvať manželov na mediáciu (v súčasnosti súdmi aktívne využívaná možnosť). Želaným výsledkom mediácie je dosiahnutie dohody manželov, najmä rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, dohodu o výživnom na deti, dohodu o výživnom na bývalého manžela/manželku, a tiež dohodu o rozdelení majetku manželov.

tags: #príslušný #súd #pri #rozvode #manželstva #civilný