
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá sa ešte viac komplikuje, ak manželia žijú v rôznych krajinách alebo v zahraničí. V takýchto prípadoch je určenie správneho súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť o rozvode, kľúčové. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o miestnej príslušnosti súdu v prípadoch, keď manželia žijú v zahraničí, s dôrazom na slovenské právo a relevantné európske nariadenia.
Pri rozvode manželstva, kde jeden alebo obaja manželia žijú v zahraničí, vzniká otázka, ktorý súd je príslušný na rozhodnutie o rozvode. Určenie miestnej príslušnosti súdu je dôležité pre zabezpečenie právnej istoty a efektívneho priebehu rozvodového konania. Tento článok sa zameriava na slovenské právo a európske nariadenia, ktoré upravujú túto oblasť.
Právomoc súdov v manželských veciach, vrátane rozvodov, sa riadi predovšetkým NARIADENÍM RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel II b). Toto nariadenie určuje, ktorý súd členského štátu Európskej únie má právomoc rozhodovať o rozvode.
Podľa článku III tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva, ak:
Z uvedeného vyplýva, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúci obvyklý pobyt manželov, nie nevyhnutne ich štátne občianstvo. Ak sú manželia napríklad obaja Slováci, ale žijú v Nemecku, návrh na rozvod môžu podať na Slovensku, ale aj v Nemecku, pretože aj nemecký súd by si vedel založiť právomoc podľa článku III Nariadenia Brusel II b.
Prečítajte si tiež: Možnosti stravovania v Ružinove
V prípade rozvodu s cudzincom mimo EÚ, napríklad s občanom USA, je situácia zložitejšia. Najskôr sa skúma, či existuje medzi Slovenskom a daným štátom medzinárodná dohoda, ktorá by upravovala pravidlá pri rozvodoch. Ak takáto dohoda neexistuje, postupuje sa podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Podľa § 38 tohto zákona je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná, ak má aspoň jeden z manželov na Slovensku pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch oboch manželov, alebo ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.
Ak je právomoc slovenského súdu daná, je potrebné určiť, ktorý konkrétny súd na Slovensku je miestne príslušný. Miestna príslušnosť sa určuje podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Podľa tohto ustanovenia je na konanie o rozvod manželstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Ak bolo manželstvo uzavreté v zahraničí, je dôležité, aby bolo zaregistrované na Slovensku. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách sa do osobitnej matriky zapisujú údaje o manželstvách, ktoré boli uzavreté mimo územia Slovenskej republiky, ak sú obaja manželia štátnymi občanmi Slovenskej republiky.
Prečítajte si tiež: Zľavy pre dôchodcov na daniach
Na zápis do osobitnej matriky je potrebné predložiť rodný list, sobášny list vydaný cudzím štátom, doklad o štátnom občianstve Slovenskej republiky a ďalšie potrebné dokumenty. Zápis do osobitnej matriky sa vykoná najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.
Ak manželstvo nebolo zaregistrované na Slovensku, súd môže vyzvať na jeho registráciu pred začatím rozvodového konania. Už sme však riešili aj rozvod na základe cudzieho rozhodnutia bez registrácie, tam jeden z manželov bol nezastihnutelny a nechcel spolupracovať pri registrácii sobasneho listu na Slovensku.
Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, situácia sa komplikuje. Aj v tomto prípade sa skúma, či sa na rozvod vzťahuje Nariadenie EÚ Brusel II b, alebo ide o rozvod s cudzincom mimo EÚ, kde sa potom skúma existencia medzinárodnej dohody, prípadne pravidlá upravené zákonom č. 97/1963 Zb.
Podľa čl. 7 nariadenia Brusel II b majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Existujú však aj výnimky z tohto pravidla.
V prípade, ak ide o rozvod manželstva s deťmi, mimo EÚ, potom aplikujeme pravidlo, kde skúmame existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom a pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb.
Prečítajte si tiež: Miestna príslušnosť súdu
Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona je právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Zákon nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom, ale ak chcete mať istotu, že Váš návrh na rozvod bude obsahovať všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, že v návrhu bude vysvetlená aj právomoc a príslušnosť súdu (že náš súd môže konať), ak chcete, aby konanie prebiehalo plynulo presne krok za krokom a bez chýb a pokiaľ nechcete konanie zbytočne predlžovať o čas potrebný na doručovanie listín, často „na druhý koniec sveta“, potom odporúčam zvoliť si advokáta. Ideálne je, ak sú zastúpení obaja manželia a ak sú na rozvode dohodnutí. Vtedy viete zvýšiť šancu, že manželstvo sa rozvedie rýchlejšie.
Ak by ste aj neboli na rozvode dohodnutí a druhý manžel nekomunikuje, nevadí. Aj v takom prípade Vám advokát môže pomôcť minimálne spísaním kvalifikovaného návrhu a vysvetlením celého postupu tak, aby ste neurobili žiadnu chybu.
Za ideálnych okolností, akými sú najmä dobre spísaný návrh, súčinnosť oboch manželov a dohoda na rozvode a optimálnej pracovnej vyťaženosti súdu, môže k rozvodu dôjsť aj do pol roka od prvého kontaktu.
Ak bol rozsudok o rozvode vydaný v inom členskom štáte EÚ, uznáva sa na Slovensku bez osobitného konania. Ak bol rozsudok vydaný v štáte mimo EÚ, je potrebné požiadať o jeho uznanie na Slovensku.
Po právoplatnosti rozsudku o rozvode v Rakúsku je možné požiadať na Slovensku o uznanie tohto rozsudku. Rakúsky rozsudok bude potrebné úradne preložiť do slovenského jazyka. Po preložení rozsudku môžete podať návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode. K návrhu je potrebné doložiť aj úradne overenú fotokópiu sobášneho listu. Ak je sobášny list v cudzom jazyku je potrebné vyhotoviť jeho úradný preklad. Návrh sa podáva na príslušný súd, ktorý je Krajský súd v Bratislave. O uznaní alebo neuznaní rozsudku o rozvode súd rozhoduje rozsudkom.
tags: #miestna #príslušnosť #súdu #rozvod #manželov #žijúcich