Odstupné a Odchodné pri Odchode do Dôchodku: Podmienky a Nároky

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a nárokoch na odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku podľa slovenského Zákonníka práce. Cieľom je objasniť, kedy zamestnanec má nárok na tieto finančné kompenzácie, aké sú rozdiely medzi nimi a ako sa vypočítavajú.

Úvod do Odstupného a Odchodného

Mnohí zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo pri znižovaní stavov, ak prepustia seniora v preddôchodkovom či dôchodkovom veku. Zákonník práce ustanovuje prípady, kedy zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a kedy na odchodné. Je dôležité si uvedomiť, že nároky na odchodné a odstupné sa navzájom nevylučujú.

Čo je Odchodné?

Odchodné má slúžiť ako odmena pri odchode do dôchodku. Každý, kto splní zákonné podmienky, ho môže dostať len raz, a to pri odchode do dôchodku. Povinný vyplatiť odchodné je ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval, keď požiadal o dôchodok, alebo ten, u ktorého zamestnanec skončil pracovný pomer, ak bezprostredne po skončení pracovného pomeru o priznanie dôchodku požiadal a priznali mu ho.

Podmienky pre Nárok na Odchodné

Podľa § 76a Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:

• Starobný dôchodok
• Invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %)
• Predčasný starobný dôchodok (na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení).

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru).

Prečítajte si tiež: Odstupné a dôchodok: Prehľad

Výška Odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odchodného.

Žiadosť o Vyplatenie Odchodného

Zamestnanec môže o vyplatenie odchodného požiadať svojho posledného zamestnávateľa písomnou výzvou s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný odchodné zamestnancovi vyplatiť bez ohľadu na to, ako dlho u neho budúci penzista pracoval.

Čo je Odstupné?

Odstupné môže zamestnanec dostať viackrát. Vypláca sa tým zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch. Sem patria aj prípady, keď zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov (stane sa nadbytočným z dôvodu zníženia stavu zamestnancov).

Podmienky pre Nárok na Odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v situáciách, keď zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov. Medzi tieto dôvody patrí:

• Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
• Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
• Zamestnanec sa stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách.
• Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu.
• Zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (pre pracovný úraz to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca).

Výška Odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:

Prečítajte si tiež: Čo robiť s odstupným pred dôchodkom?

• Najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky.
• Najmenej dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Najmenej trojnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Najmenej štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Najmenej päťnásobok priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnanec skončí pracovný pomer z dôvodu, že nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, patrí mu odstupné najmenej v sume desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Výplata Odstupného

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Súbeh Odstupného a Odchodného

Súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je vylúčený. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na obe tieto plnenia súčasne, ak splní podmienky pre ich priznanie.

Príklad: Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Následne zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné (podľa dĺžky trvania pracovného pomeru) aj na odchodné (vo výške najmenej priemerného mesačného zárobku).

Daňové a Odvodové Hľadisko

Odstupné a odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného.

Prečítajte si tiež: Nároky zamestnanca pri odchode do dôchodku

Ukončenie Pracovného Pomeru Dohodou

V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká, pokiaľ dohoda neobsahuje dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré by zamestnancovi nárok na odstupné zakladali (napr. organizačné zmeny na strane zamestnávateľa). Je dôležité, aby v dohode boli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.

Príklady z Praxe

Príklad 1: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Následne zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). V tomto prípade má zamestnanec nárok aj na odchodné, pretože splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.

Dôležité Upozornenia

• Výpovedná lehota a odstupné: Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.
• Premlčanie nároku: Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.
• Vyššie odstupné: Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného.
• Vrátenie odstupného: Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

tags: #odstupne #pri #odchode #do #dochodku #podmienky