
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a nárokoch na odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku podľa slovenského Zákonníka práce. Cieľom je objasniť, kedy zamestnanec má nárok na tieto finančné kompenzácie, aké sú rozdiely medzi nimi a ako sa vypočítavajú.
Mnohí zamestnávatelia vnímajú ako menšie zlo pri znižovaní stavov, ak prepustia seniora v preddôchodkovom či dôchodkovom veku. Zákonník práce ustanovuje prípady, kedy zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a kedy na odchodné. Je dôležité si uvedomiť, že nároky na odchodné a odstupné sa navzájom nevylučujú.
Odchodné má slúžiť ako odmena pri odchode do dôchodku. Každý, kto splní zákonné podmienky, ho môže dostať len raz, a to pri odchode do dôchodku. Povinný vyplatiť odchodné je ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval, keď požiadal o dôchodok, alebo ten, u ktorého zamestnanec skončil pracovný pomer, ak bezprostredne po skončení pracovného pomeru o priznanie dôchodku požiadal a priznali mu ho.
Podľa § 76a Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru).
Prečítajte si tiež: Odstupné a dôchodok: Prehľad
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odchodného.
Zamestnanec môže o vyplatenie odchodného požiadať svojho posledného zamestnávateľa písomnou výzvou s odkazom na ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný odchodné zamestnancovi vyplatiť bez ohľadu na to, ako dlho u neho budúci penzista pracoval.
Odstupné môže zamestnanec dostať viackrát. Vypláca sa tým zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch. Sem patria aj prípady, keď zamestnanec dostane výpoveď z organizačných dôvodov (stane sa nadbytočným z dôvodu zníženia stavu zamestnancov).
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi v situáciách, keď zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov. Medzi tieto dôvody patrí:
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: Čo robiť s odstupným pred dôchodkom?
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer z dôvodu, že nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, patrí mu odstupné najmenej v sume desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Súbeh nárokov na odstupné a odchodné nie je vylúčený. To znamená, že zamestnanec môže mať nárok na obe tieto plnenia súčasne, ak splní podmienky pre ich priznanie.
Príklad: Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Následne zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné (podľa dĺžky trvania pracovného pomeru) aj na odchodné (vo výške najmenej priemerného mesačného zárobku).
Odstupné a odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného.
Prečítajte si tiež: Nároky zamestnanca pri odchode do dôchodku
V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká, pokiaľ dohoda neobsahuje dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré by zamestnancovi nárok na odstupné zakladali (napr. organizačné zmeny na strane zamestnávateľa). Je dôležité, aby v dohode boli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.
Príklad 1: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok priznala a začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Následne zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). V tomto prípade má zamestnanec nárok aj na odchodné, pretože splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.