História remeselnej výroby v Žiline

Žilina, mesto s bohatou históriou, sa prvýkrát spomína v roku 1208 ako "terra de Selinan". Od 14. storočia sa stala významným centrom remeselnej výroby a obchodu. Jadrom mesta je Mariánske námestie, ktoré si dodnes zachováva svoj pôvodný ráz a neopakovateľnú atmosféru.

Mariánske námestie - centrum obchodu a remesiel

Mariánske námestie je historicky najcennejším celkom v meste. Spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú, tvorí námestie historické jadro mesta. Vďaka zachovalým arkádam a laubniam vytvára námestie pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti.

Podľa archeologických výskumov bolo námestie a priestor okolo neho obývané už v období pred vznikom mestského zriadenia, ktoré vzniklo okolo roku 1290. Mierne vyvýšená poloha námestia, blízke vodné zdroje a križovatka ciest vytvárali predpoklady na vznik centra mesta v tomto priestore.

Minimálne od polovice 13. storočia bolo námestie centrom obchodu, trhov a remeselnej výroby. Neskôr sa stalo sídlom samosprávy a bydliskom najbohatších a najvýznamnejších Žilinčanov. Až do roku 1900 bolo námestie menované ako rínok, rink alebo hlavné námestie - fötér. Potom dostalo meno po Františkovi Jozefovi, od roku 1919 to bolo Námestie slobody, po roku 1946 Námestie Dukla a od roku 1991 Mariánske námestie.

Prvé písomné zmienky o námestí a domoch na ňom sú v Žilinskej knihe. Pomenovanie rínok a dom na ňom je z roku 1464, kamenný a drevený dom v Žiline sa spomína v roku 1454. Po veľkom požiari v roku 1521 sa začala renesančná prestavba domov. Ceny domov sa postupne zvyšovali, pretože 17. storočie bolo storočím rozkvetu mesta. V 18. storočí až do roku 1850 boli ceny domov na námestí od 1000 do 4000 zlatých.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Pre rast významu mesta i námestia bolo dôležité privilégium od Ľudovíta I. z roku 1357, ktorým povolil konať v meste jarmok. Tento jarmok a ďalšie neskôr povolené jarmoky sa konali postupne v priebehu roka na námestí, podobne ako bežné trhy.

Kým v období feudalizmu, ale i neskôr, boli domy na námestí i remeselnými dielňami, postupne, najmä od konca 19. storočia, sa stali centrom obchodu, bankových inštitúcií, poisťovní, advokátov, lekárov, lekární a pod. Tento stav sa ešte zvýraznil po roku 1918.

Drotárstvo - unikátny fenomén žilinského regiónu

Počiatky drotárstva v severných oblastiach bývalej Trenčianskej župy nie sú doposiaľ celkom preskúmané. Všeobecne sa predpokladá, že mohlo vzniknúť v 18. storočí, ale masový rozmach nadobudlo až v 19. storočí. Vôbec prvá zmienka o drotárstve pochádza z roku 1828 z daňového súpisu, a to iba v troch obciach - Kolárovice, Dlhé Pole a Veľké Rovné.

Oblasť severozápadu Slovenska bola pomerne hornatá a chudobná. Obyvateľstvo hľadalo možnosti prežitia. Keďže často chodievali do blízkeho Sliezska, prichádzali do oblastí s rozvinutým železiarstvom, kde sa najviac ťažila železná ruda. Už v 18. storočí sa v Sliezsku prvý raz stretli s drôtom, poznali jeho tvárnosť a prispôsobivosť.

Za vôbec prvú zmienku, ktorá môže i nemusí naznačovať existenciu drotárstva, sa považuje súdny spis Bytčianskeho panstva z roku 1714, v ktorom sa spomína meno Juraja Drotárika. Tento symbolický dátum sa dnes považuje za neoficiálny rok, od ktorého sa odvíja história remesla.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Za reálny predpoklad sa môžu považovať aj štatistiky z roku 1877, podľa ktorých z Trenčianskej župy odchádzalo ročne do sveta do 10 000 drotárov. Za neoficiálne centrum drotárstva sa vždy považovala obec Veľké Rovné. Okrem oblasti severozápadného Slovenska sa remeslo prenieslo i na Spiš.

Výhodou drotárstva bolo, že remeselník nemusel k nemu mať stabilnú dielňu a stačila mu tzv. krošňa, ktorú nosil na chrbte a v ktorej mal všetko, čo potreboval. V dejinách drotárstva sa často stretávame i s pojmom drotársko-plechárske obdobie, kedy drotári pracovali nielen s drôtom, ale vykonávali i to, čo dnes môžeme označiť za klampiarske práce.

Pre drotárstvo bolo typické, že už od samého začiatku expandovalo najprv do okolitých oblastí a nakoniec takmer do celého sveta. Práve pri týchto cestách do zahraničia sa vytvoril najznámejší symbol drotárstva, a to postava drotára s malým chlapcom - džarkom.

Drotárstvo prešlo troma základnými etapami vývoja: vandrovným drotárstvom, obdobím dielní a v záverečnej fáze obdobím továrenskej výroby, čo v podstate znamenalo i jeho koniec.

V prvom období vandrovania drotárov, v rámci podomového obchodu a opráv, sa venovali najmä tzv. flekovaniu hlineného a plechového riadu, predaju, prípadne výrobe pascí na myši a potkany, ktoré realizovali v niekoľkých základných typoch. Ich výroba a opravy sa prispôsobovali požiadavkám zákazníkov a špecifikám trhu v jednotlivých krajinách.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Druhou vývojovou fázou drotárstva bolo vytváranie dielní a menších manufaktúr. Je to obdobie druhej polovice 19. storočia. Dielne vyrábali praktické veci do domácnosti, ktoré našli široké uplatnenie kdekoľvek na svete, napríklad košíky na ovocie, rôzne typy vešiakov, cedidiel, ale i košíkov na roznášanie piva. Veľmi populárne boli vtáčie klietky, ktoré sa vyrábali v rôznych veľkostiach, a samozrejme pasce na myši a potkany.

Rast masovej spotreby si priamo vynútil vytvorenie väčších fabrík, kde sa z drotárov už stávajú podnikatelia v pravom slova zmysle. Rozvoj priemyselnej výroby však neznamenal i koniec klasického drotárstva. Drotári so svojimi džarkami naďalej putovali po svete, ale tovar už predávali prostredníctvom hauzírov.

Prvá a druhá svetová vojna znamenali veľmi tvrdé rany pre dejiny drotárstva. Hlavne po druhej svetovej vojne drotárstvo začalo písať svoju záverečnú kapitolu. V súčasnosti prešlo remeslo do umelecko-remeselnej a umeleckej podoby.

Drotárske múzeum v Budatíne

Považské múzeum v Žiline, sídliace v Budatínskom zámku, je jediným drotárskym múzeom vo svete. Zbirkový fond múzea predstavuje viac ako 4 000 kusov rôznych exponátov.

Ďalšie udalosti a rozvoj mesta

Žilina sa stala v nasledujúcich storočiach významným centrom remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania. Od konca pätnásteho storočia postupne vznikli cechy kožušníkov, krajčírov, mäsiarov, kováčov, súkenníkov. V meste bolo koncom 17. storočia 16 cechov a pracovalo tu približne 200 dielní (asi 150 súkenníckych).

Významnou udalosťou slovenskej histórie boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov nad maďarskými gardami na prelome rokov 1848/1849 v bitkách pri Budatíne. Po skončení bojov, 4.1.1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban.

Zásadný význam pre ďalší rozvoj mesta malo vybudovanie železničných tratí koncom 19. storočia. V roku 1903 sa konala Priemyselná výstava Horného Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na ďalší rozvoj celého horného Považia.

Od 12. decembra 1918 do 3. marca 1919 v Žiline sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska pod vedením dr. Vavra Šrobára. Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska.

Po roku 1990 mesto prechádza búrlivým rozvojom. Prebieha zásadná rekonštrukcia historického jadra mesta, mnohých ulíc a námestí.

tags: #história #remeselnej #výroby #Žilina