
Tento článok sa zameriava na konsenzuálne zmluvy v kontexte Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky, so špeciálnym dôrazom na zmluvu o pôžičke a darovaciu zmluvu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o týchto zmluvných typoch, ich charakteristických znakoch, náležitostiach a súvisiacich právnych aspektoch.
Zmluva o pôžičke je upravená v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatou zmluvy o pôžičke je prenechanie určitého množstva druhovo určených (zastupiteľných) vecí veriteľom dlžníkovi na voľné nakladanie alebo spotrebovanie. Tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, čím sa zmluva o pôžičke radí medzi scudzovacie zmluvy, ako je kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo zámenná zmluva. Na rozdiel od týchto zmlúv však dlžník pri pôžičke vracia vec rovnakého druhu, nie identickú vec.
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. To znamená, že na jej platné uzavretie sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Samotný konsenzus strán (dohoda) nie je postačujúci.
Subjektmi zmluvy o pôžičke sú dlžník a veriteľ. Na oboch stranách môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby. Ak zmluvu o pôžičke uzavrú manželia počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené právnymi predpismi. Ak zmluvu uzavrie len jeden z manželov, nepotrebuje súhlas druhého, a to ani v prípade, že nejde o bežnú vec.
Pri zmluvách o pôžičke je dôležité sledovať plynutie premlčacej doby, ktorá je všeobecne 3 roky. Po uplynutí tejto doby sa veriteľ nemôže úspešne domáhať svojho práva na súde, ak dlžník vznesie námietku premlčania.
Prečítajte si tiež: Právna prax: Reálne a konsenzuálne zmluvy
Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). Veriteľ môže o plnenie požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.
Občiansky zákonník rozlišuje peňažné a nepeňažné pôžičky. Predmetom pôžičky teda môžu byť peniaze, ale aj iné veci. Zmluva o pôžičke môže byť odplatná alebo bezodplatná. Bezodplatná pôžička je bezúročná. Odplatný charakter pôžičky musí vyplývať priamo zo zmluvných ustanovení. Odplatou je úrok, ktorý je možné dohodnúť pri peňažnej aj nepeňažnej pôžičke. Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Dohoda o úrokoch môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, ale aj predmetom osobitnej dohody. Ak vzniknú pochybnosti, predpokladá sa, že ide o odplatnú pôžičku. Maximálna výška úrokov nie je upravená, ale dojednanie zmluvných úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi a je absolútne neplatné (§ 39 OZ).
Súčasťou zmluvy o pôžičke môže byť aj dojednanie o zriadení záložného práva, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva (§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak dlžník nesplní svoj záväzok, záložný veriteľ sa môže uspokojiť z predmetu zálohu.
Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke, ale zmluvu o úvere (§ 497 až § 507). Kým zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, zmluva o úvere je konsenzuálnou zmluvou, na ktorej vznik stačí dohoda strán o podstatných náležitostiach zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka). Kým platenie úrokov patrí medzi pojmové znaky úveru, pôžička môže byť dojednaná aj bez úrokov.
Darovacia zmluva je upravená v § 628 - 630 Občianskeho zákonníka. Pre vznik darovacej zmluvy je potrebný súhlasný prejav vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému bezplatne prenechať, pričom obdarovaný dar alebo sľub prijíma.
Prečítajte si tiež: Kontext reálnych nekonsenzuálnych zmlúv
Charakteristickými znakmi darovacej zmluvy sú predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovania môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Dôležitou podmienkou je, aby darca bol skutočným vlastníkom predmetu darovania. Bezodplatnosť znamená, že darca od obdarovaného nezíska žiadny majetkový prospech. Dobrovoľnosť znamená, že darca nemôže vnútiť druhej osobe konkrétnu vec.
Právna úprava rozlišuje dve formy darovania:
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Prečítajte si tiež: Aspekty kúpnej zmluvy
tags: #konsenzualna #zmluva #obciansky #zakonnik