
S účinnosťou od 1. januára 2019 priniesla slovenská legislatíva významnú zmenu v oblasti zamestnaneckých benefitov - príspevok na rekreáciu. Cieľom tohto opatrenia je podpora domáceho cestovného ruchu a zvýšenie atraktivity zamestnávateľov. Príspevok na rekreáciu je upravený v § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ v príslušnom tvare). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na rekreáciu, jeho zdaňovaní, podmienkach poskytovania a praktických príkladoch.
Nárok na príspevok na rekreáciu majú zamestnanci, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Dôležité je, že nárok majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok na tento príspevok. Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke a aj osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, pretože podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim.
Povinnosť poskytovať príspevky na rekreáciu majú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 49 a menej je poskytovanie príspevkov na rekreáciu dobrovoľné. Počet zamestnávaných zamestnancov sa určuje ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Metodika na jeho určenie sa nachádza v štatistickom výkaze Práca 2-04. Do tohto počtu sa nezapočítavajú napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, ani agentúrni zamestnanci dočasne pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na rekreáciu sumou vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa táto suma znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Za oprávnené výdavky sa považujú preukázané výdavky zamestnanca na:
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Príspevok na rekreáciu sa teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku na rekreáciu:
Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov a neplatia sa z neho ani sociálne a zdravotné odvody. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom prácedaňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov. Ak by sa zamestnávateľ rozhodol poskytnúť príspevok na rekreáciu nad sumu 275 €, rozdiel by bol pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
Medzi akceptovateľné doklady patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Za účtovný doklad nemožno považovať napríklad vyplnenú prihlášku na detský tábor.
Je dôležité upozorniť na možné zneužitie rekreačných poukazov. Doklady o výdavkoch na rekreáciu sa nesmú upravovať a rekreačný poukaz sa nesmie použiť osobami, ktoré nemajú nárok, napríklad priateľmi alebo vzdialenými príbuznými, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zamestnancom. Poukaz sa musí použiť na aktivity alebo služby, ktoré spĺňajú podmienky zákona, čiže nie napríklad na nákupy alebo služby mimo rekreačných zariadení. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neoprávnene využitých finančných prostriedkov a uplatniť disciplinárne opatrenia.
Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov si môže uplatniť výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu do daňových výdavkov v rovnakej výške aká je ustanovená pre zamestnancov. Podmienkou je, že ku dňu začatia rekreácie musí vykonávať činnosť, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
tags: #príspevok #na #dovolenku #zdaňovanie