Príspevky na kúpu domu pre Rómov: Podmienky a realita na Slovensku

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou poskytovania finančných príspevkov na bývanie pre Rómov na Slovensku. Analyzuje podmienky, za ktorých sú tieto príspevky poskytované, a venuje sa aj prípadom, kde boli tieto prostriedky využité neefektívne alebo v rozpore s pôvodným zámerom. Cieľom je poukázať na komplexnosť problematiky a potrebu efektívnejšej kontroly a transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami určenými na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít.

Štedré dotácie bez kontroly

V minulosti boli obciam s malým počtom Rómov prideľované štedré dotácie, avšak bez adekvátnej kontroly, na čo boli tieto peniaze reálne použité. Niektoré obce situáciu s Rómami preexponovali, aby získali financie z eurofondov. Získanie finančného príspevku bolo často jednoduché, stačilo, aby v obci žili dve rómske rodiny alebo aby bol kultúrny dom označený za komunitné centrum. Ministerstvo vnútra, pod vedením bývalej ministerky Denisy Sakovej, posielalo peniaze obciam bez riadnej kontroly. Po medializácii prípadov jedna z obcí dotáciu vrátila.

Príklad obce Dojč

Obec Dojč, vzdialená od Senice osem kilometrov, pôsobí udržiavane. Dostala dotáciu vyše 181-tisíc eur od ministerstva vnútra na integráciu Rómov, hoci v obci nežije marginalizovaná rómska komunita. Pôvodne mala byť dotácia určená na vybudovanie komunitného centra. Starostka obce plánovala, že po piatich rokoch prejde komunitné centrum do správy školy, kde by sa mohla konať krúžková činnosť, stretnutia dôchodcov a mamičiek s deťmi.

Podľa starostky žije v Dojči s vyše 1200 obyvateľmi 28 Rómov. Miestni s nimi nemajú problémy. Starostka uvádza, že najväčším problémom tamojších Rómov je nezamestnanosť. O rómskej osade v obci nevedia ani miestni obyvatelia. Rómovia žijú v troch domoch. Projekt za 181-tisíc eur hovorí o účinnom koordinovaní rôznorodých programov, prispievaní k zvyšovaniu sociálnej inklúzie a prevencii a riešení interetnických sporov.

Hra s číslami

Nikto z kompetentných neoveroval, či v obci skutočne existuje rómske geto. Ministerstvo vnútra sa bráni tým, že kontroluje príslušnosť obyvateľov k marginalizovanej rómskej komunite, ak nie sú skutočnosti jednoznačne preukázané. Obci stačilo na získanie dotácií, že sa pred siedmimi rokmi nachádzala v Atlase rómskych komunít 2013. Rezortu vnútra neprekážalo, že existujú novšie verzie Atlasu (2017 a 2019), v ktorých sa obec Dojč nespomína z dôvodu nízkeho počtu Rómov.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Podľa Alexandra Mušinku z Prešovskej univerzity, od roku 2017 sú v atlase iba obce s 50 a viacčlennou rómskou komunitou. Dojč túto podmienku nespĺňa. Obec neporušila žiadne nariadenie, pretože žiadosti o eurofondy sa posudzujú podľa toho, či je obec v Atlase rómskych komunít. Atlas rómskych komunít nepozná pojem marginalizovaná rómska komunita, takže o peniaze sa mohli uchádzať všetky obce z atlasu bez ohľadu na to, či majú s Rómami problémy.

Vrátenie peňazí v Pruskom

Obec Pruské, s viac ako dvetisíc obyvateľmi a 70 Rómami, získala dotáciu na komunitné centrum za vyše 122-tisíc eur. Po začatí medializácie sa obec rozhodla dotáciu vrátiť. Starosta obce Pruské Viliam Cíbik potvrdil, že žiadosť stiahli. Odborník na integráciu Rómov Peter Adam z organizácie Človek v ohrození vysvetľuje rozdiel medzi kultúrnym domom a komunitným centrom. Komunitné centrum musí mať troch zamestnancov a vykazovať povinné aktivity. Pre poskytovanie služby v komunitnom centre je potrebný človek s vysokoškolským vzdelaním.

Prípad Dubovce a Málaš

V Dubovciach žije podľa Atlasu rómskych komunít spred siedmich rokov vyše tridsiatka Rómov. Obec získala 244-tisíc eur na prestavbu budovy bývalej základnej školy na komunitné centrum a 382-tisíc eur na prestavbu materskej školy pre inkluzívne vzdelávanie. Miestnu základnú školu pre nedostatok žiakov zatvorili. Obec Málaš získala 60-tisíc eur na výstavbu komunitného centra. Starosta obce Karol Streda priznal, že na rovnaký objekt už v minulosti žiadali eurofondy ako rekonštrukciu kultúrneho domu. Zdôvodňuje to tým, že v obci žije veľký počet Rómov, ktorí sa aklimatizovali.

Hosťovce a kontrola len od stola

Obec Hosťovce dostala na rekonštrukciu materskej školy pre inkluzívne vzdelávanie 124-tisíc eur. Cieľom bolo zvýšiť kapacitu škôlky o sedem miest. Samotná dedina pred štyrmi rokmi tvrdila, že v nej žijú iba dvaja Rómovia. V Komunitnom pláne sociálnych služieb z roku 2016 sa uvádza, že problémy s integráciou rómskej populácie nie sú v obci také výrazné ako v iných regiónoch. Kontroly prideľovania príspevkov na bývanie sú často vykonávané len formálne, bez reálneho overenia situácie v teréne.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Výška príspevku je 297,40 eura mesačne pre domácnosť s viac ako štyrmi členmi alebo pre nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami. Podmienky nároku na príspevok sa prehodnocujú po 12 mesiacoch. Príspevok na bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príklady dobrej praxe: Breznica a Rimavská Sobota

V Breznici postavili nájomné byty pre tri rodiny, ktorých podmienky na bývanie boli kritické. Strechu nad hlavou našlo 17 ľudí. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyjadril spokojnosť s realizáciou projektu. Európska komisia podporila pokračovanie týchto projektov a vyčlenila 70 miliónov eur na výstavbu približne 4 500 bytov pre ľudí na okraji spoločnosti. Zdôraznil, že Rómovia by mali byť zapojení do výstavby domov, aby si ich vážili.

V Rimavskej Sobote poslanci odsúhlasili výstavbu bytov pre sociálne odkázaných obyvateľov a mladé rodiny. Na rómskom sídlisku na Dúžavskej ceste má byť postavených 24 bytov a 16 nájomných bytov pri nákupnom centre. Financie chce samospráva získať zo štátnej dotácie a z úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #prispevok #na #kupu #domu #pre #romov