Ako prekonať životnú krízu: Cesta k osobnému rastu a transformácii

Životná kríza je pojem, ktorý sa v modernej psychológii a sociológii používa na opis obdobia v živote človeka, počas ktorého prechádza významnými zmenami, úzkosťami či pochybnosťami o svojom smerovaní. Článok sa zameriava na rôzne životné krízy, ktorým čelia ľudia v rôznych obdobiach svojho života, a ponúka stratégie, ako ich prekonať a využiť ako príležitosť na osobný rast.

Quarter-life kríza: Keď dvadsiatnici hľadajú svoje miesto

Toto prechodné obdobie psychológovia nazývajú quarter-age crisis a prejde si ním väčšina mladých ľudí. Máte plus-mínus 25 rokov a neviete, čo so životom. Nedávno ste skončili školu, začali pracovať a zarábať, osamostatnili ste sa… Dospelosť ste si vysnívali úplne inak a teraz cítite úzkosť, obavy a ste pod tlakom predstáv okolia, ako by váš život mal vyzerať. Možno vás nebaví práca, máte pocit, že ste si vybrali nesprávny odbor štúdia a váš diplom je vám nanič. Alebo sa trápite v nefunkčnom vzťahu, za ktorým však neviete (a nechcete) urobiť bodku. Lebo veď už by sa pomaly aj patrilo začať myslieť viac na budúcnosť, svadbu či deti. Zvažujete, že sa odsťahujete do iného mesta či štátu, no bojíte sa, že si tam nenájdete prácu a nebudete mať peniaze. Najhoršie na tom je, že máte pocit, že vám nikto nerozumie, pretože všetci si žijú ukážkový život.

Ak ste sa v predchádzajúcich slovách našli, vedzte, že s týmito pocitmi nie ste sami. Podľa prieskumu britských vedcov tieto pocity dnes zažíva až 86 % mladých ľudí vo veku 25-35 rokov. Quarter-life crisis, ako sa toto obdobie nazýva, označuje prvú štvrtinu nášho "dospeláckeho" života a často ho sprevádzajú pocity strachu, osamelosti a neschopnosti urobiť tie správne rozhodnutia.

Obdobie krízy sprevádzajúcej vstup do dospelosti je najčastejšie vyvolané stresom, ktorý na mladých ľudí dolieha vtedy, keď si uvedomia, že teraz je ten čas, aby sa správne rozhodli, ako bude ich budúcnosť vyzerať. Každý si túži nájsť si po skončení školy dobré miesto s dobrým nástupným platom, často to však nie je také jednoduché (to, že dnes už univerzitný diplom nestačí, je na inú debatu).

A aj v prípade, že si to miesto nájde, prichádzajú pochybnosti: Je toto práca, ktorú chceme naozaj robiť? Máme radšej ostať na jednom mieste a budovať si tu kariéru alebo sa snažiť nazbierať v mladom veku čo najviac skúseností z rôznych zamestnaní? Usadiť sa a založiť si rodinu, alebo si ešte užívať? Zbaliť si kufre a precestovať svet, kým sme mladí, alebo si radšej nájsť dobre platenú prácu, v ktorej si na cestovanie našetríme a užijeme si ho, keď už budeme mať stabilnú pozíciu?

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zdá sa, ako keby takmer neobmedzené možnosti, ktoré dnes mladí ľudia majú, ešte viac sťažovali ich rozhodovanie a umocňovali pochybnosti. Cítia tlak na to, aby spravili správne rozhodnutie - a to nielen zo strany okolia a spoločnosti. Často si nereálne požiadavky "do tridsiatky chcem mať toto všetko" kladú na vlastné plecia oni sami.

Podľa Dr. Robinsona je práve toto typ ľudí najviac náchylných k depresiám, ktoré s touto životnou krízou prichádzajú. Tí, ktorí sa ženú za úspechom, majú silné ideály a vysoko nastavené ciele, bývajú pri vstupe do "reálneho" sveta častejšie sklamaní a neistí.

Pocity nespokojnosti s vlastným životom a jeho smerovaním ešte viac umocňujú sociálne médiá. Job snov, zásnuby, nádherné fotky z opačného konca sveta… Predtým, než si pri scrollovaní ich profilov položíte otázku, čo robíte vo svojom živote zle, uvedomte si, že ľudia na sociálnych sieťach zdieľajú len to, čo sami chcú - a to sú predovšetkým iba tie svetlé okamihy. Neporovnávajte svoj život so životmi iných - minimálne preto, že neviete, čo všetko sa za ich závideniahodnými príspevkami na Instagrame skrýva.

Stačí teda zmeniť zamestnanie, zbaliť si kufre, ukončiť vzťah alebo začať nový vzťah a všetko sa zázračne napraví? Také jednoduché to nebude. Aj po tom, čo sa zbrklo rozhodnete pre veľké životné zmeny, sa môžete cítiť rovnako nešťastne a stratene - len na inom mieste.

Dôležité je skôr utriediť si, čo vlastne v skutočnosti chceme a akým spôsobom to môžeme dosiahnuť, až potom sa púšťať robiť veľké rozhodnutia. A niekedy človek príde jednoducho na to, že okrem svojho uhla pohľadu nepotrebuje nič zásadné zmeniť.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Najlepším spôsobom, ako si utriediť myšlienky a prísť na to, aké zmeny v živote potrebujeme, je porozprávať sa o tom s niekým. Väčšina ľudí prechádza alebo prešla podobným obdobím a budú vám rozumieť lepšie, ako si možno dokážete predstaviť.

Dobrá správa je, že podľa psychológov je toto obdobie len dočasné a trvá priemerne dva roky. A potom zistíte, že ani tá dospelosť nie je až taká zlá.

Kríza stredného veku: Hľadanie zmyslu v druhej polovici života

Zatiaľ čo quarter-life kríza sa týka mladých dospelých, kríza stredného veku prichádza neskôr, zvyčajne medzi 35. a 60. rokom života. O kríze stredného veku sa často hovorí ironicky. Kríza stredného veku je obdobie v živote, kedy človek začína spätne posudzovať všetky aspekty života. Od úspechov, vlastnej identity, kariéry až po rodinný život. Toto často zažíva človek vo veku 35-60 rokov.

Pojem „kríza stredného veku“ pochádza od Elliota Jacquesa, psychoanalytika, ktorý s týmto termínom prišiel v roku 1965 po tom, čo si všimol významné zmeny u jedného zo svojich klientov v strednom veku. Podľa Jacquesa táto kríza vyvoláva pocity depresie, úzkosti a straty súvisiace s blížiacim sa koncom života. Poznamenal tiež, že to často zahŕňa stratu kreativity a sebadôvery.

Odborníci však väčšinou považujú „krízu stredného veku“ za kultúrny fenomén. Rôzne zmeny, ktoré prichádzajú s touto novou etapou života, často vyvolávajú zložité emócie. Z každého štvrtého človeka, ktorý tvrdí, že mal krízu stredného veku, veľká väčšina tvrdí, že ju spôsobila skôr významná udalosť než vek. Medzi faktory, ktoré spustili krízu, patrili životné zmeny ako rozvod, strata zamestnania, strata blízkej osoby alebo presťahovanie.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Keď sa dostanete do stredu svojho života, môžete začať pochybovať o veciach, ktorým ste sa rozhodli zasvätiť svoj život. V tomto veku však môžu muži i ženy prechádzať rôznymi emocionálnymi problémami ako napríklad:

• Klesajúca spokojnosť so životom
• Bezcielnosť alebo strata zmyslu života
• Frustrácia zo zmeny životných rolí a povinností
• Nuda a nespokojnosť so vzťahom, kariérou alebo životom všeobecne
• Obavy o vzhľad a o to, ako vás ostatní vnímajú
• Myšlienky o smrti, zmysle života a iných existenciálnych pojmoch
• Zmeny energetickej hladiny - od zvýšeného nepokoja až po nezvyčajnú únavu
• Menšia motivácia alebo záujem o dosiahnutie cieľov a aktivít, ktoré ste mali predtým radi
• Zmeny nálady vrátane hnevu, podráždenosti a smútku
• Zmeny sexuálnej túžby

Fázy krízy stredného veku

Faktory spúšťajúce vekové utrpenie a emocionálne napätie sa môžu dosť líšiť v závislosti od situácie a okolností.

• Spúšťač: Nejaký stresujúci moment vedie k obavám zo starnutia, straty zmyslu života alebo k strachu zo smrti. Medzi bežné spúšťače patrí strata zamestnania, zdravotné problémy, smrť alebo choroba rodiča, odsťahovanie detí alebo dokonca aj každodenné preťaženie.
• Krízové obdobie: Táto fáza zvyčajne zahŕňa určité pochybnosti nad vzťahom, zmyslom života či iných otázok, ktoré si človek môže položiť.
• Rozhodnutie: Človek sa rozhoduje, ako bude ďalej pokračovať vo svojom živote.

Ako zvládnuť krízu stredného veku?

Nasledujúce stratégie môžu pomôcť produktívne prechádzať týmito komplikovanými pocitmi:

1. Uznajte svoje pocity: Môžete sa snažiť ignorovať svoju frustráciu a dúfať, že pominie, ale odsúvanie týchto pocitov nabok zvyčajne veľmi nepomôže. Namiesto toho zvážte rozhovor s blízkymi alebo si veďte denník. Proces sebaobjavovania môžete začať aj premýšľaním nad otvorenými otázkami, ako napríklad:

   • Kedy sa cítim najviac spokojný?
   • S kým rád trávim čas?
   • Čo dáva mojim dňom zmysel?
   • Ako sa postarám o svoje vlastné potreby?

2. Váš život sa rozširuje, nie zmenšuje: Jednoduché uznanie postupujúceho času vám môže pomôcť prevziať kontrolu nad tým, čo môžete ovládať. Áno, starnete, ale váš život sa ani zďaleka nekončí a vaše rozhodnutia nemusia byť v súlade s predstavou spoločnosti o strednom veku. Mnoho ľudí ukončí krízu stredného veku uvedomením si množstva možností, ktoré sa im otvárajú. Robiť veci, ktoré vás robia šťastnými, vám môže pomôcť znovu získať pocit sebavedomia, cieľavedomosti a radosti.

3. Starostlivosť o svoje duševné zdravie: Mnohé príznaky domnelej krízy stredného veku - smútok, podráždenosť, menší záujem o život, myšlienky na smrť - pripomínajú kľúčové príznaky depresie. Je možné, že mierna úzkosť alebo depresia sa zhoršia, keď zápasíte so stresovými životnými zmenami. Terapia vám môže pomôcť bez ohľadu na váš vek alebo štádium života. V skutočnosti sa mnohí terapeuti špecializujú na poskytovanie podpory pri životných prechodoch a symptómoch duševného zdravia, ktoré sa objavujú popri týchto zmenách.

Gestalt terapia: Návrat k sebe a k svojim potrebám

Žijeme v uponáhľanej dobe. Často nevieme prečo vlastne žijeme a po čom túžime. Prežívame doslova životnú krízu (z pohľadu filozofie existenciálnu). Kladieme si veľa otázok a nesieme ich so sebou na svojom chrbte. Riešením na naše problémy by mohlo byť spoznanie gestalt terapie a inšpirovanie otázkami, ktoré kladie.

Gestalt terapia je humanistický a existenciálny prístup k psychoterapii, ktorý kladie dôraz na uvedomenie si seba a svojich pocitov v prítomnom okamihu. Pomáha ľuďom pochopiť, ako ich myšlienky, emócie a správanie ovplyvňujú ich život a ako môžu prevziať zodpovednosť za svoje vlastné voľby.

Princípy gestalt terapie

• Holizmus: Vidí človeka v jednote s prostredím, v ktorom žije.
• Fenomenológia: Svet je taký, ako sa nám javí, a ten, kto ho vníma, ho svojím spôsobom vnímania spoluutvára.
• Existencializmus: Dôraz na slobodu, zodpovednosť a zmysel života.
• Uvedomenie: Zvýšené uvedomenie seba a svojich pocitov v prítomnom okamihu.
• Sebaregulácia: Schopnosť organizmu udržiavať rovnováhu a fungovať ako celok.

Gestalt terapia v praxi

Gestalt terapia sa často využíva pri práci so snami. Sny sa tu neanalyzujú, ale vracajú do života. Snahou je znovu ho prežiť a tak ho integrovať. Perls veril, že v snoch sa nám ukazuje to, čo nám chýba a čomu sa vyhýbame a je dôležité s tým pracovať, aby sme integrovali to, čo sa nám odcudzilo.

Úloha terapeuta

Terapeut a klient sú tu partnermi. Terapeut je ten pokročilejší, ku ktorému si klient prišiel po podporu. Terapeut ponúka klientovi uvedomenie, sebapoznanie a zmenu a je na ňom, či to príjme. Terapeut sa snaží pomôcť klientovi uvedomiť si, čo sa v ňom momentálne odohráva na rôznych úrovniach. Nekomentuje a nevysvetľuje to. Pomáha mu, aby si tie úlomky sám poskladal a tým sa stáva celistvým (úplným a zrelým človekom).

Gestalt terapia ako cesta k osobnému rastu

Gestalt terapia dáva priestor človeku, aby prijal sám seba a tak bol v rovnováhe sám so sebou. Životná energia sa aktivuje tým, že si uvedomujeme a prežívame seba. Nakoniec gestalt terapia vedie človeka k pochopeniu svojho potenciálu. Dáva mu priestor objavovať, skúšať a hrať sa so sebou a s jednotlivými úlomkami, aby mal radosť zo seba, aby mal skúsenosť sám so sebou a bol sám sebou. Zmyslom gestalt terapie nie je človeka zmeniť, ale pomôcť mu, aby bol opäť sám sebou a tak sa mohol rozhodnúť, ako celistvá (a zrelá) bytosť.

Akčná kríza: Keď ciele narážajú na prekážky

Mladí ľudia sú dnes odvšadiaľ bombardovaní tým, ako byť krajší, múdrejší, úspešnejší. Sociálne siete a médiá nám ponúkajú desať rád pre šťastný život, desať rád pre zdravší život, desať rád pre efektívnejší život, ako zaujať, ako preraziť, ako sa nikdy nevzdávať… Práve tomuto známemu výrazu „never give up“ v spojení s dosahovaním cieľov mladých dospelých sa budeme venovať.

Mladá dospelosť je v odbornej literatúre vymedzená vekovým rozmedzím medzi 20. a 30. rokom života. Označuje vývinové obdobie, ktoré je medzistupňom medzi adolescenciou a dospelosťou. Mladý dospelý sa postupne vymaňuje spod rodičovskej regulácie a uplatňuje vlastné sebaregulačné správanie. Tým získava slobodu a mení sa zo závislého adolescenta na nezávislého mladého dospelého (Tanner, 2006). V tejto súvislosti Salmela-Aro (2010) spresňuje, že obdobie mladej dospelosti je najdôležitejšie pre stanovovanie si dlhodobých životných cieľov.

Vývinové obdobie mladej dospelosti je možné definovať pomocou piatich základných znakov (Arnett, 2015). Prvým znakom je objavovanie identity. Podobne, ako v adolescencii, mladý dospelý pokračuje v hľadaní a v skúmaní možností, ktoré mu život ponúka. Druhým znakom je nestabilita. Nestabilita je u mladých dospelých bežná (Macek, Bejček, & Vaníčková, 2007). Tretím znakom je zameranie sa na seba, ktoré podnecuje budovanie sebestačnosti a autonómie jedinca. Štvrtý znak je pociťovanie medziobdobia. Mladý dospelý sa už necíti byť ani adolescentom, ale ešte ani dospelým. Posledným znakom je definovanie mladej dospelosti ako veku možností, príležitostí a experimentovania.

Okrem spomenutých znakov sa mladý dospelý musí vysporiadať aj s významným sociálnym tlakom v podobe očakávania napĺňať špecifické vývinové míľniky: osamostatnenie sa, ukončenie vzdelania, zamestnanie sa, budovanie partnerstva, vstúpenie do manželstva a založenie rodiny (Shulman & Nurmi, 2010).

Tvorba cieľov a ich následné dosahovanie je prirodzenou tendenciou každého človeka. Rovnako prirodzenou súčasťou nasledovania cieľov sú však aj prekážky na tejto ceste. Nie všetky ciele prebiehajú hladko. Niektoré ciele sa dokonca v dôsledku prekážok ukážu ako nedosiahnuteľné (Sheldon & Elliot, 1999). Akumuláciou opakovaných zlyhaní či viacerých prekážok počas dosahovania cieľa sa jednotlivec ocitá v situácii, ktorá sa označuje ako akčná kríza.

Brandstätterová, Herrmann a Schülerová (2013) akčnú krízu definujú ako kritickú fázu pri dosahovaní cieľa, počas ktorej sa jednotlivec rozhoduje, či sa o dlhodobo sledovaný, ťažšie dosiahnuteľný cieľ bude naďalej uchádzať, alebo by bolo lepšie, keby sa cieľa vzdal.

Akčnú krízu je možné prekonať troma spôsobmi. V prípade, že človeku stále záleží na sledovanom cieli, napriek prekážkam zmobilizuje svoje zdroje a pokračuje v dosahovaní cieľa. Druhou alternatívnou reakcie je, že v dosahovaní cieľa pokračuje, avšak mierne ho poopraví. Poslednú stratégiu prekonania akčnej krízy reprezentuje ukončenie, upustenie od dosahovania problematického cieľa a následné presmerovanie zdrojov (napr. času, energiu, peňazí, znalostí) do nového, alternatívneho cieľa.

Včasné odpútanie sa od dosahovania najmä nedosiahnuteľného cieľa predstavuje adaptívnu stratégiu s vidinou „lepšej budúcnosti“. V štúdii s mladými dospelými Brandstätterová a Herrmann (2015) poukázali na to, že akčná kríza viedla k upusteniu od pôvodného cieľa a opätovnému zapojeniu sa do žiaducich alternatív, čím bol zabezpečený pokrok na ceste jednotlivca k formovaniu identity.

Rany osudu a strata: Ako sa vyrovnať s ťažkými životnými situáciami

Strčiť hlavu do piesku nie je v čase veľkej životnej krízy žiadna pomoc. Ale čo potom? Zlomenina lebky v 25, rakovina prsníka v 35, odtrhnutý prst a partner, ktorý jednoducho zmizol. Susi Safer už zaznamenala nejaké rany osudu, svoju radosť zo života si však zachovala. V jej knihe „Keď ti život prinesie citróny…“ opisuje Viedenčanka Susanne Safer s akou silou sa môže človek v živote stretnúť. Na začiatku jej veľkej životnej krízy mala 35 rokov a chcela mať ešte niekedy dieťa. S diagnostikovanou rakovinou sa však toto želanie stalo nemožným. Šéfka reklamnej agentúry však mala napriek tomu šťastie: dnes je 45-ročnou mamičkou malej dcéry.

1. „Plakanie je niečo pekné. A oslobodí ťa od emócií, ktoré ti spôsobia žalúdočné vredy, keď sa ich nezbavíš v správnom čase“, píše Susi vo svojej knihe. Existujú však také situácie, pri ktorých samotné plakanie nepomáha. Situácie, pri ktorých je žiaľ príliš veľký. Potom by ste mali byť pripravení na to, naozaj požiadať o pomoc.
2. „Žiadna nevýhoda bez výhody“ znie Susine motto. Alebo tiež: „Buďme vďační za maličkosti.“
3. Obráťte svoju energiu tam, kde ju práve skutočne potrebujete.
4. V najvtipnejšom prípade príde naspäť odpoveď. Ale pustite to von!“ radí Susi. Poraziť životnú krízu vlastnými silami môže byť nadmieru zaťažujúce. Nikto to tak nemusí robiť, ak cíti, že to nie je až také zlé.
5. Nie všetci ľudia vydržia životnú krízu a niekedy je lepšie priateľstvo ukončiť. Rany osudu zmenili aj Susine priateľstvá - ale len v pozitívnom. Radí: „Investujte veľa do vašich priateľstiev - nemusí to byť každý deň, ale všeobecný záujem o život iných by ste mali mať.

tags: #ako #prekonať #životnú #krízu